Nepoznaná História

ŠARIŠ je akoby "zamrznutý" v čase, úchvatný a stále neprebádaný..........

Presne ako píšeš ! Dokonca by som pritvrdil a nie len niekedy- ale skoro vždy viedli v staroveku cesty po hreneňoch. Historické filmy a "odborníci" , ktorí im radia by mali byť zákonom trestaný, za zábery karaván ťapkajúcich údolím pri rieke..!
Sfanatizovaným chrancom prírody -mestským ďeťom -čo videli les hlavne na obrázkoch by sa oči prevrátili dupkom , keby vedeli, že väčšina hrebeňov bola preto v podstate vyklčovaná !A údolia boli v podstate močariny a slatiny v meandroch vylievajúcich sa riek...

Presne tak.
Dnešné rieky sú zregulované napriamené kanály.
Niekdaší Váh - Vagabundus - bol ako dnešný Dunaj, a tak to môžeme dvojnásobiť a trojnásobiť aj iné rieky.
Niekedy sa pri riekach nestavalo, to len dnes si "múdri" ľudia postavia dom, ktorého stena je pár metrov od koryta rieky, a potom sa čuduje, že...
Vtedajšie mosty boli slabé, a údržba stála veľa, a každý strážca mosta bol vlastne zbytočný pojedač štátnych (kráľovských) peňazí. Preto boli mosty iba výnimočne, všetko sa ťahalo po kopcoch...
Ďakujem za podporu, len kedy to dôjde do hláv aj gebírovcom.
Ale niekde sa už gebírovci spamätali, minule bola konferencia v Olomouci o starých cestách, aj Halaga má hodnotné príspevky, on to volá "výšinné cesty."

Ono, nie len to. Kedysi som zachytil na jednom z dielov Dvořákovým Stôp dávnej minulosti -čo pripočítavám inak k jeho "čechoslovakistickému" duchu - k dobru, že hovoril jednak o týchto cestách , ale aj zdôraznil , že väčšina sadov s ovocím sa zakladala na vŕškocha až potom mi docvaklo- o čom hovoril.Teplý vzduch predsa stúpa nahor a vďaka častej inverzii bolo ovocie na vŕškoch skôr a kvalitnejšie zrelé než v nížinách.Dokonca sa spomínala aj štatisktika počtu teplejších a slnčných dní na kopcoch.Samozrejme nie je reč o Kriváni...

books.google.sk/books?id=LgFAoOkr1awC&pg...#v=onepage&q&f=false

zmazaná, nefunkčný odkaz
Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.

Sa mi zda, ze by som ju mal mat v plnom rozliseni v celku...

Je viacero map, ktore by sa dali krasne spracovat vo forme kratkej rozpravy, ale ked clovek niekedy nevie co skor...

Žeby MARCOMMANORU CAMPI ?

Kto by sa velmi nudil, moze vo velkom luskat Orteliove mapy, vytvoril ich neurekom:

abrahamortelius.com/sitemap/
Dusan,
spravne ma byt Marcommanorum........aj ten erb nie je na zahodenie, kto nas tu len skusal, ci vieme priradit Zem? Nebol to eliot?

Vysokoškolský profesor histórie Roman Holec začal svoju úvahu o dejinách vetou: „Ak chceme uvažovať nad tým, aké dejiny potrebujeme, treba si najprv položiť otázku, či vôbec potrebujeme nejaké dejiny.“ Čudná úvaha historika, čudné poddávanie sa pesimizmu nad stavom historického vedomia v slovenskej spoločnosti.

Aké historické vedomie môže Slovák vôbec mať, keď ani také opory z histórie ako kráľ Svätopluk či Veľkomoravská ríša nezostali po nadobudnutí samostatnosti, a teda aj možnosti slobodného bádania, nespochybnené. Keď slovenskí historici takmer celú podobu minulosti, zachovanú v písomnej alebo ústnej podobe, dokázali rozvrátiť a hodiť do ríše mýtov. V takom prostredí samozrejme vzniká hlad po poznaní a je scestné priznávať ho len malej vzorke obyvateľstva, ako tvrdí Holec. Navyše, svoje presvedčenie o tom, že Slováci nemajú záujem o dejiny, komentuje spôsobom urážajúcim celý národ: „Tak ako sa dá jesť aj bez príboru, dá sa žiť aj bez dejín.“ Komu vlastne tieto slová adresoval?

Nemožno sa čudovať, že v prostredí vyprahnutom na dejiny sa vynárajú rozliční samoukovia, nadšenci, hľadači vlastných koreňov. Slovensko je Saharou v zmysle archeologického poznania. Tak ako sa predpokladá, že pod Saharou je uväznená voda, tak môžeme predpokladať, že pod povrchom zeme je ukrytá naša starodávna história. Prečo sa jej dotýkame len sporadicky, prečo nejestvuje program na osvetlenie našej minulosti, treba dnes hľadať už len v nás Slovákoch. Na druhej strane si musíme položiť otázku, čím sme takí výnimoční, že sa nám bránilo a azda aj bráni v poznávaní vlastnej histórie? Koho by ohrozili nové poznatky? Sčasti na tieto otázky dávajú odpoveď nadšenci histórie. Profesionálni aj amatérski. Medzi profesionálov s úplne novým pohľadom na dejiny Slovákov patrí Cyril Hromník, ktorý v súčasnosti žije v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike. Vydal knižku Sloveni/Slováci, kde sú vaše korene? K amatérom s netradičným prezentovaním histórie zasa možno prirátať P. Klebana a O. Cvengroscha. Cvengrosch vydal publikáciu Tajné dejiny a Klenba Slovensko na Ptolemaiovej mape. Spomínaných autorov síce odmietajú historici tradicionalisti, ale predsa len prinášajú čerstvý závan do našich stuchnutých dejín. Odvážne sa púšťajú do ich objasňovania a uvádzajú zaujímavé postrehy. Napríklad o germánskych kmeňoch za Dunajom, uctievajúcich staroslovienske božstvo Hromu, alebo o Svätoplukovom meste Zlaté Moravce.

Slováci sa nestratili len v dávnej minulosti. Dejiny minulého storočia sú na nepoznanie od toho, ako ich zachytili vo svojich spomienkach svedkovia tých čias. Napokon ani naša súčasnosť nemá reálny odraz v písomných prejavoch. Často sa hovorí, že žijeme virtuálnu realitu. Dokedy?

www.snn.sk/index.php/publicistika/624-be...historickeho-vedomia

Čitajú nás, lem mi upravili kusa meno