|
Vítejte,
Host
|
Téma: Zrnká "múdrosti" zo stola "gebírovcov"
opakovanie ku gebírovcom 23. čec 2014 17:35 #6182
|
|
8 июля, 18:00 som sa obrátil na A.H s otázkami.
lingua Magyarica: zvlastne "technicke dovody problemov slovenskeho jazyka" - magyarisation 8 Páni, akosi nereagujete, zdá sa, že zjavne nemáte k uvedenému čo dodať. Keďže nemáte žiadne pripomienky, otázky, či doplnenia na pôvodného autora A.H., tak by som si dovolil niečo pre doplnenie uviesť sám. Predovšetkým treba poopraviť informáciu z článku pána A.H. Slovo „Madjar, Madžar, Magyar“ sa objavilo vo všetkých relevantných jazykov popri označení obyvateľov „Wengerského kráľovstva“. Autorovi akosi uniklo, že „technický dôvod“ zavedenia tohoto slova do praxe bol aj u iných jazykov, teda nielen v dialektoch „lingua Slavonicae“, latinský jazyk nevynímajúc! Je silne zavádzajúce písať „ o pokusoch rozlišovať „ tie dve slová , citujem: „ Napr. v nemčine boli dva pokusy rozlíšiť slovo Ungarn a Magyaren. Jeden ešte v 19. st. a druhý po druhej svetovej vojne. „ Je potrebné písať o tom, ako sa Maďarom "podarilo zrušiť" praxou zavedené rozlišovanie a používanie slóv „Ungarn a Magyar“ v iných jazykoch. Pozrieť sa treba „ad fontes“. Pár príkladov som už dávnejšie uviedol. Nielen v tejto súvislosti je užitočné sa vážne a kompetentne zamyslieť nad slovami J.Kollára z roku 1839 (v prílohe) a položiť si k nim aj otázku: „Prečo sa „Maďari“ hnevali, keď boli označovaní okolím ich vlastným menom „Magyarica natio“ a ich jazyk označovaný ako „Magyarica lingua“? Poznáte niečo podobné aj u niektorého iného národa? Závažné zistenie k zamysleniu sa, ako „pracovali na správnom používani politicky žiadúcej terminológie“, si nájdete v slovách PJ Šafaříka v liste Hamuljakovi: „Jestli by jste se mohli slovu — Magyarica — vyhnout, dle mého zdání by ste dobre učinili. Znám já ten rozdíl, který déláte mezi Hungarica a Magyarica. Ale to sem, do Inštancie, nepřináleží. Erit invidosium. Sami Magyaři v latině sebe zvou Hungari, a svou řeč Hungarica.“ Z uvedeného je zjavné to, čo vidíme pri „týchto terminologických otázkach“ aj dnes: „Maďari mali a majú všade svojich ľudí“, ktorí sa starajú o to, aby tieto „technické otázky terminológie“ ostali v úzadí, neriešili sa! Pretože len cez „jazykový bordel Bernoláka“, jeho používanie v praxi - „syndróm Bernoláka“, je dovolené „kompetentným“ ponechať úplne bez povšimnutia ukážkové výroky falzifikácie histórie, akým je napríklad: „Orbáns Spiel mit dem Staatsbankrott“, KrisenFrey, 04. Jänner 2012 derstandard.at/1325485686524/Blog-Krisen...t-dem-Staatsbankrott V článku nájdete pasáž : „ Und da Ungarn immer schon ein christliches Bollwerk gegen die Barbarei – ob gegen die Türken oder die Kommunisten – war, sollte Europa an seiner Seite stehen.“ A tak sa tu opäť opýtam na „jedine správny preklad“ slova „Ungarn“ pre dejinne korektné preloženie uvedeného výroku pána maďarského premiéra: "A pretože ?Ungarn? boli vždy kresťanským valom proti barbarstvu - či už proti Turkom alebo komunistom - Európa by mala stáť na ích strane. " Už viacnásobne som v danej súvislosti položil „gebírovcom“ otázku: „Viete mi uviesť, kde a kedy bojovali Maďari proti Turkom“? Za zamyslenie stojí: „Prečo asi mi na túto otázku žiaden z oslovených nedal, nemôže dať a či a nesmie dať odpoveď?“ S pozdravom p.hanic PS až by som sa mýlil, čo samozrejme nevylučujem, poprosím uviesť a vysvetliť, kde som spravil logickú chybu, alebo kde je faktografická medzara tejto úvahy.… Zdroje: Sláwa Bohyně a Půwod Gména Slawůw čili Slawjanůw: W ... - Seite 151 books.google.at/books?id=RmVcAAAAcAAJ&pg=PA151& Ján Kollár - 1839 Mad'aŕi se hnewagj, kdy'Z ge ginj ного— dowé gegich wlastnjm národnjm gménem gmellugj ŕjkagjce: Magyarica natio, Magyarica lingua, a шт aby se psalo a lllluwilo Пипgarica mjsto Magyarica: my naproti tomu ìádáme a chceme to, aby nás .. Listy Pavla Jozefa Šafárika Martinovi Hamaljukovi - Seite 200 Pavel Jozef Šafárik, Martin Hamuljak - 1965 - Snippet-Ansicht – 2) Jestli by jste se mohli slovu — Magyarica — vyhnout, dle mého zdání by ste dobre učinili. Znám já ten rozdíl, který déláte ... A sám Jeho Jasnost Císaŕ, kdy reč o jazyku magy. byla, všude pravil „lingua Hungarica." Usuš tyrannus.5 V ji- ných ... Pre doplnenie ešte článok pani Tarabčákovej z kultúry č.11/2008,str.3,10,11: "Reč pravdy je prostá „ www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1108.pdf Poznáme aj text z memorandového obdobia 1861, ale bez náležitého “vedeckého vysvetlenia obsahu“: “..Do Uhorského snemu sa dostávali vyhlásenia o tom, že "_*sme z väčšej časti Maďari s maďarskými srdcami a slovenskými jazykmi*_" ešte skôr, ako tam doručili samotné memorandum.… Tak ako “barátom gebírovci”, boli to "Magyaren" alebo "Hungariae Slavus"? Prečo v roku 1861 nenapísali “sme Slováci so slovenkými srdcami a slovenskými jazykmi?” Fri, 04 Jul 2014 15:49:26 +0400 от Peter Hanic <>: Zdravím dámy a páni, niečo na „osviežujúce“, ba priam na "úplnú lahôdku" som nedávno narazil pri čítaní diskusií k rôznym témam k minulosti. Napriek tomu, že s podstatou témy ste sa už prakticky všetci "skalní" oboznámili v e-pošte: 27.11.2013 20:32 Malý pohľad na našu históriu v podaní ogebírovaných...očami susedov, tak Vám to ponúkam ešte raz k prečítaniu. To, čo mi tu u toho chýbalo je nielen „kvalifikovaný pohľad samotného tvorcu-gebírovca, tejto pozoruhodnej myšlienky", ale aj názor „iných ogebírovaných“, ktorí „s kľudom Angličana plávajú v tomto zdánlivo bezkonfliktom jazykovom bordeli tavarišča Bernoláka“. Preto si ho, ich dovolím dodatočne takto osloviť. Pán Anton Hrnko, ako aj ostatní „gebírovci“ na Vašom blogu , je pod jedným článkom v diskusii uvedená Vaša reakcia autora, citujem: „ Miňko z konca abecedy, nemáte pravdu. Debata nie je voľné tliachanie od vidím do nevidím a zotrvávania na ničím nepodložených tvrdeniach len preto, “lebo ja to tak vidím”. Debata je výklad faktov a nie vymyslenín typu “to neuznám, pretože termín „Uhor“ nielen predkovia tých, čo sa dnes volajú Maďari, ale ani oni sami slovo Uhor, Uhorsko nepoznajú”. je to úplne scestné a nepravdivé tvrdenie. Maďari slovo “Uhor” poznajú a vedia, že týmto slovom ich menujú cudzinci – Rusi (Vengry), Poliaci (Wengri), Nemci (Ungarn), Francúzi (Hongroise) …atď., atď. Aj Slováci ich tak volali až do 19. storočia, keď ich z technických dôvodov začali volať ich vlastným etnonýmom, teda Maďarmi. Problém, že Maďari nemajú rovnocenný termín k slovenskému Uhor nie je v maďarčine, ale v slovenčine. Tá v 19. storočí tieto termíny rozlíšila (podobne ako v 15. storočí rozlíšila termín Slovan a Slovák), ale v maďarčine táto potreba nevznikla preto, že pôvodný dvojitý význam slova Hungarus – t.j. Maďar i obyvateľ Hungárie (v modernej slovenčine Uhor) zúžila na jeden obsah – všetci obyvatelia Hungarie (Uhorska) sú Maďari a Uhorsko = maďarský štát. Tam je pes zakopaný, nie v tom, čo si myslíte. Napr. v nemčine boli dva pokusy rozlíšiť slovo Ungarn a Magyaren.Jeden ešte v 19. st. a druhý po druhej svetovej vojne. Ani jeden sa neujal. takže Nemci (Francúzi, Angličania, Rusi…) volajú dodnes Maďarov Uhrami, samozrejme v svojej jazykovej mutácii. ….” Nuž, pán Hrnko, ako aj ostatná „mlčiaca gebírovská inteligencia“, istotne som nebol prvý, kto sa nad Vašim ponímaním „slovensko-maďarského terminologického problému Uhorsko/Maďarsko - uhorský:maďarský v slovenčine“ pozastavil. A samozrejme nielen v slovenčine. Obzvlášť by som sa rád oboznámil so samotnou podstatou "technických dôvodov začatia používanie slova Maďar." (* použitie pojmu "etnonym" pri slove Maďar je falzifikovanie histórie, miernejšie povedané je nepodložené, nakoľko to boli v tej dobe preukázateľne výhradne Maďari-voľbou! A tí si ešte len začali osvojovať "znovuobnovený maďarský jazyk" ako svoj národný jazyk *) Na báze jedneho z Vaších článkov som sa pokúsil tento “technický problém slovenčiny eliminovať “ a ukázať, ako sa na “slovenskú históriu v Uhorsku” pozerajú tí historici, ktorí „nemajú žiaden technický jazykový terminologický problém“ u týchto dvoch pojmov. Prečítajte si láskavo verziu Vašeho článku, kde som tento „terminologický problém eliminoval" a uveďte nám svoj, resp. Váš „kvalifikovaný pohľad na takéto terminologicko bezkonfliktné videnie minulosti“. Spolužitie Slovákov s Maďarmi v Maďarsku a maďarizácia (© A.H. 2010) Spolužitie Slovákov a Maďarov v stredno-dunajskom priestore má už viac ako tisícstoročnú históriu. … Nie národné hnutia nemaďarských národov Maďarska boli tým prvkom, ktorý ho rozkladal. Ale naopak, šialený pokus vytvoriť z mnohonárodného Maďarska maďarský národný štát, bol tým činiteľom, ktorý tento štát doviedol ku kolapsu a zániku. Dnešné Maďarsko by sa rado vydávalo za pokračovanie Maďarska. Ale toto pokračovanie je len v tom, že si prisvojilo názov Maďarsko, Hungaria, Hongrie, Ungarn a stotožňuje ho s Maďarskom. Žiaľ, aj ostatný svet to akceptuje. …. This entry was posted on Nedeľa, Apríl 18th, 2010 at 20:02 and is filed under Slovenské dejiny Celý text k prečítaniu bez uvedeného “technického problému v slovenskom jazyku” nájdete na: ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...d=78&Itemid=114#2242 S pozdravom v očakávaní odpovede p.hanic roduverný lisztovec PS V prizme takéhoto videnia je titul knihy "Rozštiepená minulosť" , ktorej gebírovským garanton je pán Holec, silne zavázajúci. Ten titul z pohľadu maďarských autorov, ako aj garanta má správne znieť: "Schyzofrenická minulosť", s podtitulom "Ukážky syndrómu Bernoláka v praxi maďarských insitných historikov". Originál v pôvodnej mutácii (© A.H. 2010) – s “technickym problémom” je tu: hrnko.sk/2010/04/18/spoluzitie-slovakov-s-madarmi-v-uhorsku-a-madarizacia/ hrnko.sk/2012/10/27/zasadny-rozdiel-na-margo-tvrdeni-pana-profesora/comment-page-1/#comment-9039 (* Anton Hrnko hovorí: 31. Október 2012 o 22:20 Miňko z konca abecedy, …/*) (* technicke problemy slovenskeho jazyka - magyarisation 8 *) |
|
|
opakovanie ku gebírovcom 23. čec 2014 19:50 #6183
|
|
Žaloby maďarských časopisov na Ľudovíta Štúra (Társalkodó, č. 10 z r. 1841) V utrhačnom článku x. y. z. tvrdil[16] osočovateľ, že nebohý prof. Matej Ševrlay[17] bol odporcom maďarského jazyka, načo ho iný v desiatom čísle Társalkodó z r. 1841 ospravedlňuje[18] a pri tej príležitosti toto rozpráva: „Pri tejto príležitosti musím ešte túto zprávu pripomenúť, ohľadne ktorej zdá sa pán x. y. z. vo svojom článku na omyle byť, totiž v tom článku na konci pripomína, že vodcom pohanskej slávnosti, usporiadanej na Devíne,[19] bol terajší modranský profesor. Tu pán x. y. z. pravdepodobne myslí modranského profesora pána K. Š.[20] namiesto jeho mladšieho brata Ľudovíta Štúra. Onen neviem, ako ďaleko je priateľom našej národnosti, no isté je, že je oveľa učenejší muž, než aby sa mohol dať na takéto malichernosti, tento však, ktorý roku 1836 bol v Bratislave, je vyslovený pansláv, ktorý — ako o ňom povesť ide — len raz sa vo svojom živote priznal za Uhra, vtedy totiž, keď sa mu na univerzite v Halle dalo na vedomie, že tamojšie uhorské poručníctvo peňažitú podporu ,tantum Hungaris, non autem sic dictis Slavis, Bohemis aut Moravis‘[21] poskytuje. Tento pán bol r. 1836 pri spomenutej slávnosti jedným z hlavných náčelníkov. Teraz žije v Bratislave, je vedúcim tamojšieho slovenského spolku a tak spieva tam slávu Svätoplukovi a polnočnému velikánovi.“[22] ..... Je to veľmi smutné, že sa mnohí opovažujú vyhlasovať za pravdu to, v čom niet ani jediného pravdivého slova, ale iba prázdna lož, potuteľné, zlostné utrhania nemenovaných sokov. Zakuklený pôvodca hanlivého kúsku nás tu zo svojej skrýše poučuje o takých veciach, ktoré on sám nevidel, o ktorých nečítal, ktorým radšej s mnohými druhmi svojej zberby slepo uveril. Ale jemu nezáleží na pravdivosti týchto vecí, on celkom inam mieril, čo každému, kto jeho článok číta, ľahko padne do očí; no ja ho uisťujem, že touto zprávou, ktorá je bez akejkoľvek pravdy, zle poslúžil veci, ktorej mienil poslúžiť, že vynaložené úsilie sa ako dym rozplynie. Obviňuje podpísaného, že bol hlavným vodcom pri domnelej slávnosti, usporiadanej na Devíne, kde vraj boli obrazy niektorých vlastencov spálené. — Že sa tento domnelý sviatok nikdy nesvätil, to už bolo dokázané v inom časopise,[25] a my sme túto povesť sťa akési aegri somnium[26] od nás zahnali; že by som však ja mohol byť pôvodcom takého úbohého sviatku, o tom budú pochybovať aj moji nepriatelia, ktorí statočnejšie zmýšľajú, lebo takáto nezmyselnosť sa úplne prieči môjmu zmýšľaniu. Podobné niečo by som rád dočkal iba od nepriateľov tej veci, ktorú ja zastávam! Z tohoto predmetu by sa dali ešte mnohé variácie zosnovať, keby slušnosť nezabraňovala obecenstvu predkladať takéto smiešne veci. Čo však teraz bolo povedané, to ešte nestačí; preto ďalej poslúžim vysvetlením, z ktorého sa môj odporca veľmi nepoteší. Keď ma už za hlavného vodcu onoho devínskeho sviatku vyhlásil, potom pokračuje v obviňovaní, hovoriac, že ja som sa nikdy za Uhra nevydával s výnimkou jediného prípadu, keď totiž som na vysokých školách hallských[27] žiadal o štipendium, ktoré podľa nariadenia zakladateľov, ako sa on domnieva, „tantum Hungaris, non autem sic dictis Slavis, Moravis aut Bohemis“ smie sa udeľovať. Ohavná je to žaloba a pritom, pravdaže, priliehavý hnusný nárek, aby ten, čo sa k takémuto skutku znížil, stal sa predmetom zaslúženého opovrhnutia; ale na skutku, ktorý môj škodca vie so všetkými okolnosťami tak opisovať, niet ani jediného pravdivého slova. Predovšetkým tohoto svojho soka uisťujem, že som sa ja vždy a všade hlásil ako Uhor,[28] ale nikdy nie ako Maďar, ako by si to hádam on bol žiadal, lebo toto by sa nezrovnávalo s tou základnou pravdou, že som rodený Slovák a že neprináležím k tým, ktorí tak ľahko prechádzajú z jedného tábora do druhého, ktorí podľa jazyka sú iní, než to ich tvár prezrádza. Takýchto ľudí som ja nikdy priateľom nebol, a preto som ani ich príklad nenasledoval a s dobrým svedomím ani ich nasledovať nemohol. Ľ. Štúr [28] Uhor, Maďar — Štúrovi práve za pobytu v Halle vyšiel v pražskom časopise Květy (1839, príl. 2, str. 7 —  článok pod pseudonymom Pravolub Rokošan o názvoch „Maďar“ a „Uhor“, kde sa Štúr stavia za to, aby sa názov Uhor používal spoločne pre všetky národy druhej časti monarchie, kým názvom Maďar aby sa označovali iba Maďari ako príslušníci maďarského národa.Čo sa však toho náreku týka, že by som ja bol zaprel svoj uhorský pôvod, to vari konečne vyvráti nasledujúce. Na vysokých školách hallských je zákonom nariadené, aby sa svätila pamiatka tých dobrodincov, čo založili tieto uhorské štipendiá, každé štyri roky latinskou rečou, vypracovanou a povedanou jedným študentom, tu študujúcim a v Uhorsku narodeným. Druhý rok môjho štúdia tam nadišiel čas, keď sa mala konať tá reč. Z deviatich Uhrov, ktorí vtedy tu boli,[35] ja som bol vyvolený na vypracovanie reči, ktorú som dňa 11. augusta (klasňa) minulého roku aj na námet „De re literaria Hungariae“[36] mal a svojou osobou som tiež Uhorsko reprezentoval. Pri takýchto sviatkoch obyčajne používaný tlačený program, ktorého jeden exemplár mám poruke, je tento: Universitatis Fridericianae utriusque Halis consociatae Prorector, Director et Senatus Latinam orationem Beneficii Hungarici lege ab LUDOVICO ŠTÚR Stud. A. d. XI. Augusti MDCCCXL Hor. XI — XII. in auditorio maximo habendam Indicunt atque ad eam audiendam Proceres, Cives, Hospites invitant.[37] Hľa, takto verejne, v akademickej sieni, pred očami celého sboru i mojich spolukrajanov som sa za Uhra vyhlásil, veď ináč by som iste nebol túto reč mal. Pre lepšie presvedčenie môjho soka o tom, že som sa ja vždy za Uhra vydával, podávam tu začiatok reči svojej a tiež niekoľko iných miest z nej, ktoré majú poslúžiť k vyššie prisľúbenému vysvetleniu. Universitatis Fridericianae Curator Perillustris, Prorector Magnifice, Professores Doctissimi, illustrissimi, Comilitones omnium ordinum ornatissimi![38] Solenni die, quem studium Vestrum in res nostras auctoribus beneficiorum, quae Hungaris urbem hanc ab universitate literaria celebrem petentibus adjumento sunt, sacrum esse voluit, mihi eosdem laudaturo, nil opportunius dictu videbatur, quam si quaedam de re literaria Hungariae ejusque in diem progressu paucis commemorem. Credebam enim, me hoc modo officii partes optime impleturum, cum et illi legatis Universitati literariae Vitebergensi, post Halas translatae, adscriptis rei literariae in patria nostra consulere voluerint, et Vos, sicut persuasum nobis est, ex incrementis literarum, ubicunque locorum apparuerint, magnam capiatis laetitiam. V reči ďalej hovorím: „Sunt genti Magyarae viri literarum percolendarum laude illustres, horumque clarissimi Kazinczyus,[39] Kölcseyus,[40] Kisfaludii,[41][42] scriptores carminum inclyti, Steph. Schéchenyus, operibus pluribus de re civili aliisque rebus, in peregrinas quoque linguas jam saepius translatis, magnam nominis famam consecutus, cumulatisque in patriam beneficiis de re nostra meritissimus. Societas erudita summa Széchenyi liberalitate condita, atque splendida bibliotheca, quam Pater ejus Franciscus Comes Szécheny, vir munificentissimus, juris publici esse voluit, instructa singulis annis plures, argumento conspicuos linguaque Magyara scriptos solet vulgare libros, proemiisque liberalissimis ingenia ad pericula in palaestra literaria facienda stimulat, quae quantum ad excitandos animos conferant, ipsi facile colligetis. — Sunt et Slavis Hungariae viri ab ingenio et doctrina celebrati, quorum vel Dobrovskyum, nuper fatis functum, peritia linguarum et operibus grammaticis insignem, Šafaříkium, historicorum Slavicorum hoc tempore principem, Kollárium, poetam summum, profero“ atď. atď.[43][45] Toto všetko sa neveľmi dobre zrovnáva s tým nespravodlivým, zlostným nárekom, že by sme práve podobizne niektorých, znamenitých vlastencov boli spálili! Netýkam sa pravdy nikoho, ba ani toho, ktorý vo svojom spise neveľmi pekne sa o mojom národe zmienil! Môjmu utrhačovi sa to nebude páčiť, že sú tu aj uhorskí Slováci spomenutí; no jednako ja takto chápem uhorskú vlasť a keď nestranne posudzujem, viem, že sa proti mne nepostavia. takže i štúr vedel v cudzích rečiach rozlišovať medzi Maďarom a Uhrom. Read more: zlatyfond.sme.sk/dielo/1278/Stur_Obranne...505741#ixzz38K2CrmEC |
|
|
Zrnká "múdrosti" zo stola "gebírovcov" 23. čec 2014 20:19 #6184
|
|
Toľko k bežne používanému tvrdeniu"že vtedy (myslí sa 19 st.) nikto neriešil otázku Slovák -Uhor- Mďar.Pekne.
|
|
Následující uživatel poděkoval: IvanSk
|
zrod nacionalizmu 24. čec 2014 12:52 #6200
|
|
Dušan napsal:
Toľko k bežne používanému tvrdeniu"že vtedy (myslí sa 19 st.) nikto neriešil otázku Slovák -Uhor- Mďar.Pekne. otázka "Natio" vyvstala až so zákonom o "lingua Magyarica" ako štátnom jazyku 1840/41! |
|
|
Zrnká "múdrosti" zo stola "gebírovcov" 24. čec 2014 19:31 #6203
|
|
To že nikto pred 19 str. neriešil otázku etnika by som netvrdil ale historici to tvrdia pričom si sami odporujú s listinnými dôkazmi.
Kronika jána z truca 1486 inak ten dátum je veľmi zaujímavý /Ježiš vraj zomrel tiež v roku 1086?1186?/ 1968, 1986 černobyľ to isté čo 19-39 1 SR a19-93 druhá SR. Ale ak vôbec bola tá kronika napísaná v tom roku tak už v 15 storočí nietko rozlišoval etniká. A 1294 sa vraj prvý raz vyskytuje v listine adjektívum slowenski. Samozrejme máme len prepis z 18 str. Taktiež palatín Thurzo ,,nostra natio slavica" = naša slovenská nácija. Takže nesutále od 14 str. sa objavujú dokumenty, ktoré svedčia o tom že sa jasne rozlišovalo medzi "etnikami". Teda ak sú tieto dokumenty správne datované o čom pochybujem. Inak je ozaj trápne že nietko dokáže tvrdiť drísty o tom že slovania nemali potrebu sa vyčelňovať respektíve že uhrosko bol multikulti štát kde nikoho nezaujímala etnická príslušnosť keď od rímskej ríše máme v európe podľa historikov milióny všelijakých maličkých kmeňov, ktoré sa vyčleňovať a pomenuvávať samostatne potrebovali. |
|
|
manipulácie výrokov, magyarisation 28. čec 2014 18:22 #6270
|
 **** p.h. farebne zvyraznenia sú miesta manipulácie výrokov zo strany CaH, falzifikovania histórie. On Friday, April 25, 2014 6:05 PM, Dr. Cyril Hromnik < > wrote: Myslím, že slovenská identita Františka Lista je priehľadne uvedená a zdokumentovaná v nasledujúcom uryvku z mojej brožury Hromník, C.A. 2012. František List. Martin: Matica slovenská, s. 8-13. Kalkulačkové výťahy pána Hanica celú situáciu len mútia. C Hromník 2. Slovenská identita Františka Lista (Franz Liszta) Slovenská identita Františka Lista, v matrike zaregistrovaného pod latinizovaným menom Franciscus List,10 je bezpochyby potvrdená samotným Listom v liste svojej obdivovateľke a istý čas aj priateľke a partnerke Comtesse d’Agoult (s ktorou mal dve dcéry a syna), 11 napísanom z Bratislavy (Pressburg) vo štvrtok 19. decembra 1839 o 9. hodine ráno. V tomto liste František List, vtedy už všeobecne známy ako Franz Liszt, doslova od srdca zvolal: „Oh, ma sauvage et lointaine patrie! Oh, mes amis, amen!.“12 Teda, „Oh, moja neskrotená a vzdialená otčina! Oh, moji priatelia, amen!“ Že v tomto výkriku od srdca František List nemal na mysli ani Maďarsko, ktoré sa po stáročia snažilo Slovensko skrotiť, ba ani Nemecko, ale len svoje rodné neskrotiteľné Slovensko a svojich slovenských priateľov, nemôže byť pochybností! A to aj napriek tomu, že písal po francúzsky, nemohol používať slovenské meno svojej vlasti Uhry, ale musel sa uchýliť k francúzskej verzii Hongrie ako k náhrade za latinské meno Hungaria, ktorým Maďari vo vtedajšej oficiálnej latinskej reči krajiny pokrývali aj celé, nimi ovládané Uhorsko.13Amyslím si, že sa mýlia tí, ktorí vidia Listove „neskrotené“ Slovensko ako „divoké“, a tak prihrávajú tým, ktorí sa ho tak snažili svetu predstavovať. 14Medzi inými vraj aj vysoko rešpektovaný J.W. Goethe spájal Slovákov „s ozna- čením Sklávové – barbaři“.Avraj „ve stejném duchu Liszt Slováky popisuje jako svůj barbarský národ“, lebo „sám se občas podepisoval jako sklavon“. To je však len výsledkom nedozrelého dejepisectva, v ktorom sa tiež verí, že „sklo... je... synonymum slovanských očí“.15 Práve naopak, divokým bolo Maďarsko a Maďari, ktorých autor diela Gesta Hungarorum Vetera v 11. storočí opísal ako „ľud vulgárny“, ako „ľud divoký“.16Apod tým vulgárnym a divokým votrelcom z Ázie sa starodávne a tisícročiami stredoeurópskej, ale dravidským obchodom, baníctvom a náboženskou kozmológiou17 ovplyvnené a stvárnené Slovensko a jeho Sloveni/slovenské obyvateľstvo snažilo prežiť a uchovať svoj jazyk a kultúru. Slovensko naozaj bolo, napriek svojej zdanlivej krotkosti, aj po 800 rokoch maďarskej nadvlády neskrotené a udržalo a uchovalo si svoj jazyk, ako aj zvyky, náboženstvo, spolu so svojimi spevmi, muzikou, tancami, krojmi, umením, bylinkárstvom, olejkárstvom, architektúrou, remeslami a nadovšetko povedomím svojej starodávnej veľkej slovensko-uhorskej vlasti. V 19. storočí sa Listovo uhorské Slovensko Tótov mohlo zdať „porobené“, ako sa domnieva Marsina,18 ale divokým nebolo. Veď to bola priam antická civilizácia s kozmológiou naviazanou na starodávnu Indiu a s teológiou artikulovanou s učením Starého zákona.19 List sa cítil, že „ja tiež patrím k tejto antickej a mocnej rase; ja som jedným zo synov toho najranejšieho, nepremoženého národa, ktorý sa zdá byť rezervovaný pre lepšie dni!“ („car moi aussi j’appartiens a cette antique et forte race; je suis un des fils de cette nation primitive, indomptée, qui semble réservée pour le meilleur jours“).20 Tento prejav nemôže znamenať nič iné než to, že Franz List bol Slovenom/Slovákom zo starodávneho slovenského Uhorska. Napriek tomu všetkému pochybnosti o jeho etnickej identite pretrvávajú, dokonca aj medzi ského Uhorska. Ten zákon bol Maďarsko-Uhorským snemom schválený roku 1841.8 Avšak ani táto historická zhoda nepodnietila Demka, aby interpretoval Lisztov Totentanz ako makabrózny tanec, tanec mŕtvych“ alebo ako nejakú krvavú víziu Franza Liszta.9 Problém je vraj v tom, ako to priznáva aj hlavný slovenský reštaurátor Liszta Miroslav Demko, že Liszt „často opakoval“ frázu „Je suis hongrois.“, čiže „Ja som maďarský.“ Čo maďarský?, pýtam sa.23 Na to nám správnu a presvedčivú odpoveď nedal ani Miroslav Demko, ani Peter Hanic, ba ani nikto iný, aj keď sa zdá, že List nikdy nepovedal „Je suis Hongrois,“ čo by znamenalo „Ja som Maďar.“24 V osobnom rozhovore s Dr. Demkom som sa dozvedel, že on nevidí rozdiel medzi hongrois a Hongrois. Podobne sa vyslovil aj Peter Hanic. Tam je však problém, pretože rozdiel medzi hongrois a Hongrois je väčší než medzi prídavným a podstatným menom. Čo Petra Hanica (ktorý ma v privátnej korešpondencii ubezpečuje, že „nie som historik a... história je len moje ,hobby‘ vo voľnom čase“) k vlastnému skúmaniu slovenskej histórie viedlo, je jeho sklamanie z oficiálneho alebo profesionálneho, lepšie povedané štátom plateného dejepisectva na Slovensku. „Roky som bol,“ píše Ing. Hanic, „výhradne pasívnym čitateľom týchto informácií, správ a pokusov osvetliť našu, dnes už môžem zodpovedne povedať, poriadne pokrútenú a hlavne ukradnutú históriuSlovenov.“ Nakoniec, ako sám píše, „osobná skúsenosť, poznatok ma naučil neveriť nielen ,našim‘, ale ani iným ,historikom‘.“ Čo ho viedlo k nadviazaniu osobnej korešpondencie so mnou, je, ako píše: „Podobne, asi ako aj Vy, vnímam našu domovinu Slovenov očami zahraničného Slováka.“ Zdá sa, že tým chcel povedať „objektívnejšie“. Vo svojich úvahách o identite Franza Liszta sa Peter Hanic obracia najmä na dlhoročné rozsiahle štúdie publikované Dr.Miroslavom Demkom. Vychádza pritom z titulu prvej kapitoly Demkovej knihy Franz Liszt: compositeur slovaque: „Je souis hongrois... mais je ne parle pas hongrois.“25 Táto veta sa takmer všeobecne prijíma za výrok Franza Liszta o samom sebe a podľa Hanica, „nemôže podľa formálnej logiky patriť Maďarovi!“ Ba naopak, tento výrok vraj môže patriť len Slovákovi, a teda by mal znamenať: „Ja som slovenský (človek)...ale maďarsky nehovorím.“ Ako keby sa nielen mohlo, ale aj malo očakávať, že Slovák by mal hovoriť po maďarsky. Navyše v takto chápanej vete by slovo hongrois raz znamenalo „slovenský“ a raz „maďarský“. Je toto možné?A čo potom plnokrvní Maďari? Ako by sa uviedli vo francúzštine, keby táto fráza mala „patriť len Slovákovi“? V skutočnosti tento Hanicov preklad a záver stojí v absolútnom protiklade s tým, čo každý, po francúzsky hovoriaci človek rozumie pod francúzskym: „Je souis hongrois... mais je ne parle pas hongrois“ čiže „Ja som maďarský (občan, skladateľ, ale sotva už človek atď.)... ale maďarsky nehovorím.“ Demkova kniha, napísaná vo francúzskom jazyku, bola určená predovšetkým francúzskym Švajčiarom, Francúzom a iným, po francúzsky hovoriacim čitateľom. A absolútna väčšina po francúzsky hovoriacich ľudí v prvej dekáde 3. tisícročia sa musela týmto citátom presvedčiť o tom, že Franz Liszt, aj keď sa nikdy nevolal Ferenc, čo by bola maďarská verzia jeho slovenského mena František, ktorú on sám nikdy neprijal a nepoužil, buď bol Maďarom, alebo aspoň patril do Regio Hungaricus čiže do Kráľovstva Hungarov, ktorí sa v jeho dobe už snažili premenovať na Maďarov. Len kritické čítanie celej knihy mohlo priviesť niektorých, v slovensko-maďarskej histórii trochu viac zbehlých čitateľov, k pochybnostiam o jeho národnosti – nie o jeho štátnej príslušnosti. Liszt bol nepochybne štátnym príslušníkom vtedy už Magyarországu (takto premenovaný roku 1845),26 čiže občanom Maďarska, a preto mohol a snáď sa aj musel na verejnosti predstavovať ako hungarský, a teda hongrois subjekt, ale Maďarom nebol a po maďarsky hovoriť nevedel. Je preto veľkou chybou, ba dokonca nezmyslom, keď Demko vo svojej českej verzii (Franz Liszt: Ukradený skladatel, 2011) píše: „Je známo, že Maďaři se ve své vlasti v rodném jazyce dodnes představují jako Maďaři. Maďaři nemají ekvivalent slovenského výrazu Uhor. Nicméně v posledním století, vlivem překladů do západních jazyků, dochází k postupné změně. Až v posledních desetiletích se v cizině začínají představovat jako Uhři. Při vstupu do Evropské unie se paradoxně Magyarországh prezentuje jako Uhersko (Hongria): ,H‘.“27 Táto veta naznačuje vážne nepochopenie historickej terminológie. Uhorsko a Hongria nemajú ani lingvisticky, ani etymologicky, ba ani historicky nič spoločné a predstavujú dva rozdielne náhľady na tú istú krajinu. Uhorsko vždy bolo aj je slovenské a Hongria (chybný francúzsky preklad latinského Hungaria; správne Hongrie) je hungarsko-maďarská, aj keď sa od samého začiatku jej existencie v Európe rozprestierala na menšej alebo väčšej časti starodávneho územia slovenského Uhorska. A toto európske H nemá nič spoločného s Uhorskom. Koniec výťahu z mojej brožúry. C Hromník |
|
|
manipulácie výrokov, magyarisation 28. čec 2014 20:04 #6273
|
|
Aspoň vidno prečo je Slovenská história taká pokrútená pretože pán Hromník to riadne teraz dokrútil a pomotal. Každý človek kto sa v tom nevyzná musí mať z toho riadny mišung ak číta Demka a potom vzápätí Hromníka, ktorý všetko pretáča naopak. Zrejme to je cieľ.
|
|
|
manipulácie , metainterpretácie 29. srp 2014 20:56 #6727
|
|
de.scribd.com/doc/82806181/Letna-Skola-Prekladu-4
str.21 STREDNÁ EURÓPA A UMELECKÝ PREKLAD Ladislav Šimon ...s.27 Druhý príklad je z oblasti hudobnej tvorby. Hovorí sa, že väčšina me-lódií ľudových piesní je totožná v maďarskom i slovenskom kultúrnompriestore – len slová sú iné.ň Tento fakt zrejme súvisí s tradíciou cigánskej hudby, ktorá nepoznala prísne etnické hranice.... ...s30 Z tohto podhubia pochádza aj najnovší pokus dokázať, že skladateľ Franz Liszt mal údajne slovenské korene. Ako dôkaz slúži názov jehoskladby Totentanz (Tanec smrti), pričom sa argumentuje maďarským pomenovaním Slovákov („tót“). Podobné plody málo vedeckej Fantastiky majú zvyčajne dlhý život – najmä v niektorých skupinách obyvateľstva. ...   a čo k tomu ukazujú čtatistiky ? books.google.com/ngrams/graph?content=To...2CTodtentanz%3B%2Cc0  -- NO comment Za prelistovanie - terminológia 19.-teho storočia rozhodne stojí : Les Bohémiens ... čo nie je len "hudba cigáňov vo Wengrii ...": archive.org/stream/desbohmiensetd00lisz#page/n5/mode/2up archive.org/details/desbohmiensetd00lisz books.google.sk/books?id=WPk6AAAAcAAJ& www.decitre.fr/livres/des-bohemiens-et-d...e-9782862342832.html |
|
|
Zrnká "múdrosti" zo stola "gebírovcov" 15. zář 2014 21:49 #7103
|
|
Igor DANILOVSKIJ doktor histérie ,profesor na VŠ hodil naozaj pár zrniek múdrosti a na plnú "ústa"povedal o histérii - citujem" :
" Histerik "akože" študuje" minulosť.Ale on pradupovediac TÚ MINULOSŤ VLASTNE VYKONŠTRUUJE ! Nie všetci histerici si to priznajú, ale popravde - je to tak! MINULOSŤ NEMÁME V ŽIADNEJ INEJ FORME - LEN VO FORME SPRÁVY O UDALOSTI V NEJAKOM PÍSOMNOM ZÁZNAME ! OPIERAJÚC SA O TENTO ZÁZNAM - ČASTO JEDINÝ- KONŠTRUUJEME MINULOSŤ A POTOM JU UČÍME , AKO OBJEKTÍVNU REÁLNOSŤ !!!!!!!!!! " |
|
|
Zrnká "múdrosti" zo stola "gebírovcov" 16. zář 2014 06:19 #7105
|
|
Diky Dušan a to ešte ani neberieme do úvahy propagandu a dejinné prekrúcanie, ktoré sa dialo už v dobe kedy pôvodné správy boli zapísané. Dnes nedokážeme kôli zložitosti, porpagande ani zodpovedne povedať aké deje viedli k prvej a druhej sv. vojne ale presne vieme kedy sa vraj dialo nejaké sťahovanie národov a kto všetko žil na našom území, čo je choré. Niekto sa snaži tvrdiť že vie čo sa stalo pred 1000 rokmi a iný nevie čo sa stalo pred 100.
|
|
|