eliot napsal:
Kto dehonestuje Liszta?
Dobrý deň, pán Mulík.
Na chvíľu ste mi vyrazili dych a sekundárne aj zbavili schopnosti reči. Vždy som absolútne dôveroval svojmu nenapraviteľnému pedagogickému optimizmu, ale priznám sa, že po Vašom prvom e-maile som trošku, ale skutočne iba trošku, o ňom zapochyboval. Ak by som zapochyboval o niečo viac, neodpovedal by som naň.
V zhode s týmto optimizmom každá pedagogická teória (škola) umožňuje použiť na žiaka také prostriedky a metodické postupy, aké mu pomôžu. Preto som rád, že som nad Vami nezlomil palicu a prvý hmatateľný výsledok sa objavil v podobe dvojitej odmeny:
a) že aj napriek verejne a do nekonečna opakovanému odmietaniu komunikovať s nedoukmi (viac by sa mi zaliečala komunikácia s prof. Klindom alebo pani Lengovou), naša napätá komunikácia ešte pokračuje
b) že na rebríčku Vášho hodnotového sveta som (sme) z priečinka nedoukov postúpili najskôr do priečinka krikľúňov a následne už do priečinka osobností. Síce nevyrovnaných, ale predsa len osobností. Čo tu ešte povedať? Ďakujem. Aj za zmenu postoja k nám, aj za zmenu na Vás samom.
Čo sa týka Vašej časti, našej komunikácie, môžem s Vami len súhlasiť. Ani ja nepovažujem to Vaše blšie kašlanie, či psie štekanie za
formu plnohodnotnej komunikácie. Môžete mi zrozumiteľne vysvetliť, s akýmiže to ľuďmi „
tohto typu“ nekomunikujete? Človek vo Vašom spoločenskom postavení, tajomník Matice slovenskej, musí byť pripravený komunikovať s kýmkoľvek, kedykoľvek a o čomkoľvek.
Namiesto toho tu vzdorujete ako kravička, ktorú v jej biologickom záujme priviedli k obecnému bujakovi, ktorá sa zapiera všetkými štyrmi, aby ju zatiahli do klietky, kde ten bujak môže vykonať to, kvôli čomu ju tam priviedli. Ale toto – Váš vzdor sú len veľmi prehľadné spôsoby odvádzania pozornosti od podstaty, ktorou som aj Vás oslovil.
Od identifikácie Klindom obľúbeného a citovaného dokumentu.
a)kde sa tento autentický dokument (jeho originál) nachádza, alebo uveďte literatúru, ktorá spomína miesto jeho uloženia, či spôsob alebo možnosť sa s nim oboznámiť,
b)v akom jazyku bol napísaný, kedy bol napísaný, kým bol napísaný, aké sú mená osôb, ktoré boli prítomné pri tomto závažnom akte v živote Franza Liszta, pokiaľ ide o jeho osobné vyznanie, „...že je Maďar...“ Toto je moja stála nemenná požiadavka.
Nie, toto – tie prirovnania nepíšem preto, že Vás chcem urážať, alebo aby ste sa Vy urážali. Píšem to preto, aby ste si čo najrýchlejšie uvedomili, akého ťuťmáka, poskoka, fackovacieho panáka a čo ja viem, čo ešte iné a horšie, si z Vás podlo a nemorálne robí „profesor“ Klinda. Ale aj preto, aby ste nedovolili potlačiť v sebe všetko ľudské a dôstojné, čo ešte vo Vás drieme a tlie. Lebo práve zvyšok toho dôstojného a ľudského je jedinou príčinou toho, že podlo nemlčíte a jediný, aspoň so mnou, ako – tak komunikujete.
Čím sme si zaslúžili, či krikľúňsky vyprovokovali, takú radikálnu zmenu nášho obrazu vo Vašej optike?
Odhliadnuc od toho, že ste neodcitovali nič, čím som Vás a Maticu urazil (popravde povedané, veď ste ani nemali čo odcitovať), je to veľmi veľká zmena videnia tak P. Hanica ako aj mňa? Predpokladám, že ak by naša komunikácia ešte pokračovala výmenou aspoň troch – štyroch e-mailov z každej strany, tak aj to, mnou spomínané víno, nebude až taká nemožná realita. Ako tvrdí Marthy: „Keď chcete poznať hranice možného, pokúste sa o nemožné.“ Možno práve len o tom je celá moja účasť v spore okolo Franza Liszta.
Trošku ma však mrzí, že keď ste nepochodili s urážkami Matice a Vás, tak teraz skúšate brnkať na citlivú strunu úcty k Franzovi Lisztovi. „Lisztovská téma“, ako ste to nazvali, sa nedá dehonestovať. Je to téma, ako hocijaká iná. To, čo sa ale dehonestovať dá, je pôvod Franza Liszta. A toto nerobí ani P. Hanic, nerobím to ani ja a nerobí to ani Miroslav Demko. Nikto tú jeho dehonestáciu nevykonáva dôkladnejšie a dôslednejšie ako Matica slovenská (jej vedenie) a ÚHV SAV. Žiaľ.
V poslednom PLUS 7 dní (5.11. 2013) sa k ním ešte pridal nejaký pán – rodu verný Slovák krvou, srdcom, dušou, topánkami, ponožkami, i menom a priezviskom
Peter Getting, ktorý by napr. nemal písať o tom, o čom vie podstatne a neporovnateľne menej ako dážďovka o ornej pôde a humuse. V konečnom dôsledku, určite si bude musieť zvyknúť na to, že odvážlivcov, ktorí budú verejne a nahlas hovoriť, že Liszt je slovenský skladateľ, bude pribúdať. A určite budú pribúdať aj ďalšie „škandály“, ale vo svete a hlavne v Maďarsku si na to časom zvyknú. Postoj, že keď už raz svet uveril tisíckrát opakovanej lži, že Hongrois je Maďar, tak načo to teraz meniť a hovoriť pravdu, neakceptujem. Tu si pána Gettinga, čo by Slováka, ale Mojžišovej viery, a jeho dehonestáciu Liszta, prestávam všímať. Ale k tej anekdote o Adolfovi Hitlerovi, vlastným menom Adolfovi Shickelgrüberovi, dám veľmi krátky dôvetok, že najskôr nebol ani Rakúšan a ani Nemec.
Možno Matica Franza Liszta vyzdvihla, ale pomenovanie námestia v Bratislave, je smiešne minimum z toho, čo v mene tohto velikána urobiť mohla a nemala by si za takú maličkosť nárokovať nejaké zásluhy a verejne sa ich domáhať. Vyzdvihnutie Franza Liszta by malo mať inú – verejnú, informačnú a vzdelávaciu podobu.
Na priečelí niektorej z budov na jeho námestí by mala byť veľkoplošná svetelná tabuľa, na ktorej by sa pomaly posúval dobre čitateľný text:
Dňa 15. októbra 2006 „Bundes- präsident Heinz Fischer hob in seiner Rede die europäiscjhe Dimension von Liszt hervor, der als Mitglied der slowakischen Minderhet im dam, aligen Ungarn geboren wurde und zum polyglotten Weltbürgen ausftieg.“
„Spolkový Rakúsky prezident Heinz Fischer vo svojom prejave zdôraznil európsky rozmer Liszta, ktorý sa narodil ako príslušník slovenskej menšiny vo vtedajšom „Uhorsku“ a stal sa svetoobčianskym polyglotom.“
V prítomnosti Nike Wagner – pravnučky Franza Liszta uznal Franza Liszta ako slovenského skladateľa.
Dňa ............................(tento dátum je zatiaľ v nedohľadne) to z úcty k Lisztovi urobili aj Matica slovenská a ÚHV SAV.
Tým ale vôbec nechcem povedať, že ma nepotešilo zistenie, že Predstaničné námestie už nie je Predstaničné, ale Námestie Franza Lizta a ani nechcem dehonestovať úsilie nikoho, kto sa na realizácii tejto veci podieľal. Maticu slovenskú nevynímajúc.
Ďakujem Vám, že viac – menej v mojom mene ste sa ospravedlnili adresátom mojich e-mailov. Ja som vedel, že mnohí z nich môžu a aj budú reagovať odmietavo a bez záujmu. Vulgárnosť a oplzlosť som nečakal, ale aj to sa objavilo.
Nakoniec, presne to ste mohli urobiť aj Vy. Nemyslím, že byť vulgárny a oplzlý. Patrí im najskôr moje poďakovanie za trpezlivosť so mnou a následne aj moje ospravedlnenie.
Keď už ste sa rozbehli v ospravedlňovaní,
ospravedlníte sa aj celej slovenskej verejnosti za podlé, otravné až neznesiteľné mlčanie pani Jany Lengovej a pána Ferdinanda Klindu? To len tak, v záujme prezentácie vyššej miery objektivity, dôstojnosti a korektnosti v lisztovskej téme.
Zároveň si ale od Vás vyprosím niektoré Vaše invektívy, pretože ja som Vás nenútil odpovedať mi na otvorený list Klindovi a ani som Vám nenašepkával, že práve Vy ho máte predo mnou obhajovať. Mlčanie z Vašej strany by bolo celkom korektné. Takže niekto tu skutočne je nevyrovnaná osobnosť. Kedyže ste sa poslednýkrát pozerali do zrkadla alebo aspoň do okna nejakého výkladu?
Ibaže bez vyvolania pocitu, že pani Lengovu a pána Klindu dostávam pod určitý spoločenský tlak a spoločenskú kontrolu, by sa ťažko zrodila dajaká komunikácia. Žiaľ, v prostredí ÚHV SAV a u profesora Klindu som zatiaľ neuspel. Nedá sa úplne vylúčiť, že čiastočne aj Vašou zásluhou.
Do tejto debaty som nevstupoval ani s najmenším úmyslom sa s niekým hádať, niekoho urážať, či niekomu ubližovať a pod. a ani nič také som v e-mailoch, v ich obsahu a forme, neprezentoval, na čom stále zotrvávam. V komunikácii s Vami som iba na svoju obranu používal a ďalej požívam prostriedky adekvátne Vašej, teraz už pomaly sa zjemňujúcej, hrubosti.
N
ezabúdajte, prosím, že najskôr som oslovil pani Janu Lengovú, ktorá mi neodpovedala dodnes a ten e-mail som okrem M. Demka nedával nikomu na vedomie a nikoho som neobťažoval.
Potom som zistil, že šedá eminencia v tomto bludnom, obludnom a nezmyselnom spore je profesor Klinda. Tak som mu poslal kultúrny, jasný a zrozumiteľný otvorený list, ale aj pritvrdil jeho odvážnou a plošnou e-mailovou prezentáciou. Namiesto Klindovej odpovede (neprišla dodnes), ste ma Vy označili za nedouka.
A navyše Vy mne určujete a ma tým obťažujete, že mám dať Klindovi pokoj a v samotnom princípe, by ste Vy mali dať svoje ruky preč od Klindu, aby on sám zodpovedal za všetko, čo robí, i za to, čo nerobí.
No, nie je to irónia, pán Mulík, že za Janu Lengovú okrajovo odpovedá pani Marianna Bárdiová a za profesora Klindu Vy? A ešte väčšia irónia je to, že Marianna Bárdiová mi radí:
„Obráťte sa, prosím, na niekoho, kto je vo veci zainteresovaný.“ Je niekto v tejto veci viac „
zainteresovaný“ ako pani Lengová a pán Klinda?
Nikoho zainteresovanejšieho som nenašiel a Vy ma zakríknete, že Klindovi mám dať pokoj?! Ako z tohto začarovaného kruhu? Preto sa aj týmto e-mailom na nich znova obrátim. Uvidím, či už niekto z nich prelomí svoje mlčanie a vytvorí priechod pre odborne vecnú, korektnú, kultúrnu a verejne zaujímavú komunikáciu – diskusiu. Je veľmi smutné, že snahu pomôcť pri riešení vlečúceho sa sporu, vnímajú vedecké kapacity a funkcionári ako obťažovanie. Prečo? Len preto, že taká snaha nezapadá do ich konceptu a narúša ho?
Takže sa znovu vrátim na začiatok.
Odpovie už konečne profesor Klinda? Čo si myslíte Vy? Odpovie? On jediný môže utíšiť emócie, nevraživosť, nepochopenie, spory... On jediný v súčinnosti s pani Janou Lengovou a nikto iný. Ak to dokážu urobiť, aj Vy sám sa s tým veľmi rýchlo a rád stotožníte a určite sa Vám aj veľmi uľaví.
Niet nič na svete, čo by som ja mohol, či mal, urobiť pre Franza Liszta. On to odo mňa a ani od nikoho iného nepotrebuje. A ja sa ani o nič podobné nesnažím. Rovnako, ani Vy nemôžete nič také urobiť.
Iba ak neniesť sa na vlne falzifikácie a falzifikátov. To je to najmenej, čo nemusíte robiť a ani si nepripisovať za to žiadne zásluhy. Skromne si myslím, že Franz Liszt nepotrebuje, aby ho Matica slovenská „
vyzdvihovala“. On sám sa spôsobom génia, svojim životom i svojim umením vyzdvihol na vysoký umelecký, ľudský, mysliteľský i národný piedestál.
Však jediné, čo môže Matica slovenská pre Liszta urobiť, je úžasná maličkosť.
Že ho bude akceptovať a rešpektovať ako Slováka a nie Maďara.
Matica slovenská spolu s ÚHV SAV by mohla zverejniť, možno na tej veľkej svetelnej ploche, spoločné vyhlásenie s takýmto, či podobným obsahom:
Po veľmi dôkladnej a hlbokej analýze všetkého, čo sa v spore o národnej príslušnosti geniálneho Franza Liszta povedalo a popísalo, sme dospeli ku poznaniu a záveru, že aj naša práca môže byť z času na čas značne ovplyvnená nepresnosťami, vedúcimi ku možnej a značnej chybovosti, ktorá sa tak stáva jedinou príčinou mylného videnia v riešení otázky národnej príslušnosti Franza Liszta.
Zotrvávajúc pri spornej obhajobe vlastného omylu sme s veľkou nevôľou prekonávali jeho neblahé dopady na všetky naše poznávacie aktivity, štúdium a pod., i na samotný výsledok našich vlastných bádaní.
Dnes, s veľkou ľudskou úľavou a ešte s väčším odborným zadosťučinením vyhlasujeme, že priznaním si tejto pomýlenej skutočnosti sa dôstojne a hrdo pridávame k tým, ktorí nás dlhodobo atakovali svojimi dôkazmi a argumentmi a neochvejne boli presvedčení, že Franz Liszt bol a aj pre nás zostáva rodu verný Slovák.
Podpísaní:
Predseda Matice slovenskej
Riaditeľ ÚHV SAV
Pán Mulík, ako som už napísal, pre Liszta netreba robiť vôbec nič. Pre seba, áno. Stačí sa Vám iba stotožniť s obsahom takéhoto budúceho, možno spoločného, vyhlásenia Matice slovenskej a ÚHV SAV a možno ho aj spečatiť vlastnoručným podpisom. Váš post v Matici slovenskej Vás k tomu priam zaväzuje, nie len predurčuje.
A propos, skoro som zabudol, akože to je s tým Vašim rodiskom, pán Mulík? Neodpovedali ste mi.
Michal Holováč
V Bratislave 8. 11. 2013
Aj teraz pridávam Váš znova krátky a znova veľmi výrečný e-mail.
Najľahšie podliehame manipulácii, ktorú si sami naaranžujeme. Myšlienka vhodná na zapamätanie.
29. 10. 2013 /reakcia na môj e-mail z 28. 10. 2013 /
Matica slovenská F. Liszta vyzdvihla aj tým spôsobom, že sa zaslúžila o premenovanie Predstaničného námestia v Bratislave na Námestie Franza Liszta. Čo urobili pre pozitívnu propagáciu Liszta krikľúni typu Hanica a Holováča? Ich aktivity dehonestujú lisztovskú tému. S ľuďmi tohto typu nekomunikujem a žiadam ich, aby ma neobťažovali. Ostatným adresátom sa ospravedlňujem, že ich tieto nevyrovnané osobnosti zaťažujú – bez toho, aby si to želali.
Peter Mulík