Nepoznaná História

Komentáre pod videom ukazujú stále tú galibu-problém s našimi ľuďmi:na jednej strane impotentný slovenský dejepis a na druhej strane v Zadunajsku vymývanie mozgov o histórii :

Malá vojna, napadnutie 1. Slovensej republiky Maďarskom, historik uvádza:

Iné videá:
1. časť Malá vojna:

2. časť Malá vojna:

* aktuálna anonymizovaná korešpondencia s gebírovcami ...

Vážené dámy, vážení páni,
touto cestou si dovolím oponovať výklad zákona CaK monarchie z roku 1790/91,
jeho článok „Art. XVI.“ ohľadom zavedenia „nativa lingua Hungarica“
ako štátneho jazyka v Kráľovstve uhorskom,
zo strany celej akademicke obce, vo význame: „maďarský jazyk“.

Prepáčte,
som technik a keď nerozumiem, tak hľadám v dostupnej literatúre, alebo sa aj pýtam.

Viete ma prosím usmerniť na konkrétny „latinsko - ??inojazyčný?? “ dobový slovník
po rok 1792 (1800), ktorý ste použili pri tomto preklade?
Pritom rešpektujem fakt, že reálna „magyaristion“ sa odvolávala práve na tento zákon-článok.

Podľa mojich poznatkov, poňatia obsahu tohto článku 16. zákona 1790/91, to mal byť:
„prirodzený uhorský jazyk“ - živý uhorský jazyk.
(Language Hongroise, ungarische Sprache … podľa slovníkov do roku 1800.)

Ako úkážku ponúkam jeden starší francúzko-latinský slovník:
„Abrégé du dictionnaire universel françois et latin: ...“, Z.2, Pierre Richelet, 1762, s.488:
„C'eft la langue que l'on parle en Hongrie . Lingua Hungarica ,
Elle vient du Tartare , ou plûtôt , c'est une dialecte de la langue Esclavonne .“
( Týmto jazykom sa hovorí v Uhorsku. „Jazyk uhorský“. Pochádza z tartarčiny,
respektíve to je dialekt jazyka Slavonie.)

Na druhej strane k pojmu „ungarisch“, napríklad pri osobe „Meliboi“ – Matej Bel
(1684 - 1749) , je v práci: „Dielo: Z dejín slovenskej literatúry", Jozef Škultéty, ‎Michal Kocák
- 1985 na strane 143 napísané:
„V úvode svojej knižky „Der ungarische Sprachmeister“ (1729) maďarčinu udáva za svoju materinskú reč, hoci je známe, že až na školách, von z očovského rodičovského domu, naučil sa po maďarsky. Ale že mať jeho bola rodená Česnak a Česnekovci niektorí sú zemania, Bel vyhlásil svoju mať za Maďarku. ...“

- Tu niet žiadnych pochýb, že N.Belom napísané slovo „ungarische“ znamenalo „maďarský“.

Podobne k postave nielen hudobného skladateľa Hongroisa -ne_Maďara Franza Liszta je v knihe:
"Franz Liszt: compositeur slovaque", Miroslav Demko · 2003,
na strane 9 napísané: „“JE SUIS HONGROIS » ... MAIS JE NE PARLE PAS HONGROIS“
„Som Uhor … ale nehovorím po maďarsky“
Ďalej na strane 44: „LISZTOVO VEDOMIE SLOVENSKO-UHORSKEJ KULTÚRY. Slováci
sa vo svojom jazyku vždy prezentovali ako Uhri, na rozdiel od Maďarov, ktorí si hovoria Maďari.“

Pri výrokoch historikov, politikov, o tisícročnom spolužití národov v Uhorsku, neznie nielen
Vám následne uvedený citát zvláštne?
„Väčšina Nemcov a Slovanov zomrie bez toho, aby počula jedno jediné maďarské slovo,
bez toho, aby uvidela jedného skutočného Maďara.“
Citát je zo strany 4 knihy: „Freymüthige Bemerkungen eines Ungars über sein Vaterland ...“,
Jakob Glatz, 1799.

Ako zjavný protiklad k tomu ponúkam iný výrok z knihy:
„Deutschland, Polen und Russland“ , Franz Schuselka · 1846, kde je na strane 152 uvedené:

„Ani v jednej župe v Uhorsku nie je čisto maďarské obyvateľstvo, všade sa to mieša so Slovanmi
a Nemcami.“

Za preštudovanie k tejto tématike doporučujem aj knihu:
„Die polnische Sprachfrage in Preussen. Eine Zusammenstellung …“, G. Gizewiusz, 1845,
kde je na strane 208 k identite protagonistov maďaromanov napísané : „Ako najvyšších hovorcov maďarskej ultra strany treba spomenúť Szechenyiho, Koschuta a Zaya, ktorí sa najprv zo
Slovanov stali Maďarmi.“

Samozrejme nemôžem obísť ani otázku „Linguam hungaricam“ a „Muttersprache“ samotného
„prvého a najväčšieho Maďara“ grófa Széchenyi Istvána (1791 bis 1860) .

Že to je pre našinca skutočne „zvláštna téma“, to vidieť z úryvku knihy:
„Die grossen Weltereignisse des Jahres 1859“, Gustav Adolf BERTHOLD · 1859, s.80
„Maďar dokonale ovládal latinčinu, nemčinu a francúzštinu, svojej rodnej reči takmer nerozumel, maďarčina bola majetkom len obyčajného človeka. Sám Stephan (Széchenyi) sa hanbil priznať,
že materinským jazykom hovorí veľmi zle a rovnako zle mu rozumie… (1825)“
(Skúste si tento citát opäť prečítať a zvážiť, čo nám to autor píše… „svojej rodnej reči takmer
nerozumel ??? … materinským jazykom hovorí veľmi zle …???)

A čo nám k tejto téme materinského jazyka ponúka kniha:
„Graf Stephan Széchenyi: der Mann, der Ungarn schuf " Andreas Oplatka , 2004.
Na strane 32 z jeho životopisu sa dozvedám:
„… Deti by boli vychovávané v maďarskom duchu ... 25. marec 1803 listina vydaná v Peštianskom piaristickom gymnáziu potvrdzuje, že je „ gnarus linguae patriae “, plynule hovorí materinským jazykom. O rok neskôr v tom istom stĺpci znie zápis: »Linguam hungaricam utpote sibi domesticam callet« – ?maďarčina? mu bola známa z domu. … Széchenyiho manželka, rodená
grófka Crescence Seilern, ktorá vyrastala v nemčine, o mnoho rokov neskôr v liste napísala,
že ?maďarčinu? miluje, pretože to bol materinský jazyk jej manžela. ...“
- Tu sa zákonite ponúka otázka:
Tak teda ako, mohla byť „Linguam hungaricam ... ungrische Muttersprache“ grófa Széchenyi
Istvána maďarčina, keď sa sám priznal, že ešte v roku 1825, ako 34 ročný, že neovládal
maďarský jazyk?
Aj podľa iných dostupných zdrojov sa dá vydedukovať, že maďarsky sa začal učiť až
v „Kristových rokoch“.

K týmto otázkam, úvahám, je potrebné doplniť a klásť si zároveň dôležité otázky.
Ako viete vysvetliť, prosím, že na začiatku 19.-teho storočia boli do latinčiny – úradného jazyka
Kráľovstva uhorského, zavedené nové pojmy: „Lingua Magyarica“, „Natio Magyarica“?
(Kedy sa do živého jazyka dostávajú nové slová, slová s novým obsahom?)

U týchto pojmov niet žiadnych pochybnosti, že sa jednalo o „jazyk maďarský, národ maďarský“.
Citované latinské výrazy v ich reálnom význame boli v užívaní celou radou učencov:
Beregházi 1815, Štefan Leška 1825, Gregora Dankovský 1833, Ján Kollár 1838,
Hamuliak, M.M. Hodža 1847, ...
Tieto slová sa dajú vyhľadať v rôznych dobových zdrojoch prakticky po celé 19.-te storočie.
Obdobne aj ostatné živé jazyky užívané v Uhorsku boli obohatené o tieto dva pojmy:
„ madjarische Sprache 1807, Madjar, magyarische Sprache, Magyar language, ...“

K téme samotnej „Lingua Magyarica“,
ktorá nekorešponduje pojmu „nativa lingua Hungarica“ , v časovom horizonte po
Rakúsko – Maďarské „sprisahanie proti Hungariae + Pannoniea Slavusom, “ 1867,
ponúkam niekoľko zásadných poznámok s ďaľšími otázkami:

- Prečo sa do maďarského jazyka nedal / nedá po dnešok preložiť názov zaujímavej knihy:
„Die Magyaren und andere Ungarn“, Franz von Löher · 1874
("Les Magyars et autres Hongrois", „The Magyars and other Hungarians“)?

Sám odpovedám: Pretože maďarský jazyk nerozlišoval / nerozlišuje po dnešok tieto pojmy:
„ Uhor, Panónec, uhorský, panónsky … Hongrois, Hongrie, Ungarn, ungarisch ...“
a to všetko prekladá ako „Magyar, magyarol ...“

- Skúste si sami odpovedať na túto kardinálnu otázku:
„Prečo maďarský jazyk nerozlišoval a podnes nerozlišuje tieto pojmy?“

- v čase vydania uvedeného zákona nebol v Pešti / Bude žiaden učiteľ „lingua Magyarica“,
ale vyučovala sa tam „lingua Hungarica“… Maďarský jazyk sa vtedy vyučoval prakticky
len v Debrecíne ( „Vatikáne“ kalvínov) a „Sárošpataku“.

- v maďarskom jazyku sa nespievali ľudové piesne!
- - keď sa v maďarskom jazyku nespievali ľudové piesne, mohli sa spievať uspávanky
pre malé deti?!
- - - mohl byť maďarský jazyk materinským jazykom keď sa v ňom nespievali uspávanky?

Čo to je materinský jazyk?
Nie je to zjednodušene, v dobovom kontexte: modlitba, uspávanka a rozprávka?
A to spoločne, ako základ mentalizácie malého diaťaťa, osvojovania si materinského jazyka,
osvojovania si kultúrneho odkazu predkov ?

- v maďarskom jazyku neboli dokumentované žiadne epické piesne!
- maďarský jazyk nemal dialekty! (ktorý jazyk nemá dialekty?)
- maďarský jazyk vážne zaostával vo vyjadrovacej schopnosti za jazykom našich predkov!
(Ako môže niektorý jazyk zaostávať v jednom kultúrnom prostredí za iným jazykom?)
- z dôvodu nepraktičnosť maďarského jazyka založil „prvý a najväčší Maďar“ gróf Széchényi
„Maďarskú akadémiu vied na zvelaďovanie maďarského jazyka“ !?!
- bol to liturgický jazyk kalvínov, obdoba latinčiny - liturgického jazyka rímsko-katolíckej cirkvy
- bol to úradný jazyk „Turkov“ na územiach Panónie, ktorý bol použitý ešte aj v urbári M.Terézie
- bol to jazyk školených pisárov pre tajnú korešpondenciu, pre všeobecnú korešpondenciu
a nakoniec aj pre jazyk diplomacie medzi Budínom a Viedňou v časoch Osmanov
- ešte v roku 1849 nebola maďarčina („Lingua Magyarica“) radená v CaK medzi živé jazyky...

* ani „Nemci“ nespievali vlastné ľudové piesne v Uhorsku. ( luteráni spievali v kostoloch )
Je odborne doložené, že tzv. „ľudová piesňová tvorba“ u „Nemcov“ bola „tvorená“ zhora nadol...
– školení učitelia učili v školách deti spievať „ľudové piesne v ich ?materinskom? jazyku“ ….

A tak sa pýtam, na podklade vyššie uvedeného:
Mohlo byť „Kráľovstvo uhorské“ (Königreich Ungarn, Kingdom of Hungary, Royaume de
Hongrie) multietnické, keď vlastnú ľudovú – etnickú hudobnú kultúru, prakticky až po koniec
19.-teho storočia, v ňom mali výhradne naši predkovia, „Hungariae + Pannoniae Slavusi“?!

Je preukázateľné, že Kráľovstvo uhorské bolo multikonfesionálne, služby Božie sa viedli
prevažne v jazykoch : maďarskom - kalvíni, nemeckom – luteráni, dialekte slavónskeho jazyka
– luteráni, latinskom - r.katolíci, staroslovenskom – g.katolíci …
Nevytvárla práve tá „multikonfesionalita“ navonok zdanie „multietničnosti“ ?

S úctou
p.hanic

PS
Pokiaľ máte k téme otázky, nejasnosti, rád sa pokúsim ich zodpovedať.
Až by som sa v niečom mýlil, poprosím uviesť v čom sa mýlim a aj prečo sa mýlim.
Ku každému výroku môžem na požiadanie doložiť príslušné dobové odkazy.

Primárnou inšpiráciou k týmto úvahám boli pre mňa zdroje:
Paul Lendvai : „Die Ungarn …“ 2001-AT; „Maďaři ...“ 2002-CZ; „Maďari ...“ 2011-SK;
Andreas Oplatka : „Graf Stephan Széchenyi. Der Man, der Ungarn schuf“ 2004-DE;
Széchenyi István : „Licht oder auffallende Berichtigung einiger Irrthümer“, 1832
Franz Liszt : „Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie“ 1859; + 1881;
August von Adelburg : „Entgegnung auf die von D. Franz Liszt in seinem Werke: Des Bohémiens
et de leur musique en Hongrie "aufgestellte Behauptung : daß es keine ungarische Nationalmusik" gibt: Mit einem Vorwort von Alex. v. Czeke“, 1859
Franz Liszt, Peter Cornelius : „Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn“, 1861
Ján Vladimír Ormis : „O reč a národ: slovenské národné obrany z rokov 1832-1848“, 1973
Miroslav Demko: „Franz Liszt: compositeur slovaque“ , · 2003
Miroslav Demko: „Stratený syn Slovenska Franz Liszt“. 2003

Odkazy na citované zdroje:
„Die Magyaren und andere Ungarn“, Franz von Löher · 1874
books.google.sk/books?id=dZXRAAAAMAAJ&

„Abrégé du dictionnaire universel françois et latin: ...“, Z.2, Pierre Richelet, 1762, s.488:
books.google.sk/books?id=SERp6j3AFWMC&pg=PA488

„Le grand dictionnaire géographique et critique“ - Strana 161
Antoine Augustin Bruzen de la Martinière · 1737
Les Hongrois font d'affez belle taille , la Langue Hongroife eft une Dialecte de l'Esclavonne & par confequent elle a quelque raport avec les Langues de Bohême de Pologne , & de Ruffie
books.google.sk/books?id=_ldJAAAAcAAJ&pg=RA1-PA161&

Listy Pavla Jozefa Šafárika Martinovi Hamaljukovi - Strana 200
Pavel Jozef Šafárik · 1965 · ‎Zobrazenie úryvkov
Pavel Jozef Šafárik ... 2 ) Jestli by jste se mohli slovu Magyarica vyhnout , dle mého zdání by ste dobře učinili . ... A sám Jeho Jasnost Císař , kdy řeč o jazyku magy . byla , všude pravil „ lingua Hungarica . “

Deutschland, Polen und Russland , Franz Schuselka · 1846, - Strana 152
„In keinem einzigen Comitat Ungarns ist eine rein madjarische Bevölkerung , überall ist sie durch Slaven und Deutsche gemischt . Und die Sprache der Madjaren hat durchaus mit keiner europäischen Mundart irgend eine Verwandtschaft .“
books.google.sk/books?id=sdMJF2VwPfwC&pg=PA152&

cz24.news/vedeli-ste-ze-vacsina-obyvatelov-madarska-su-pomadarceni-slovania-a-slovaci-maju-vedecky-potvrdene-minimalne-8000-rocne-etnicke-geny/

Dielo: Z dejín slovenskej literatúry - Strana 143
books.google.sk/books?id=ESTTAAAAMAAJ

Franz Liszt: compositeur slovaque , Miroslav Demko · 2003
books.google.sk/books?id=B0ByeKmNc_oC&
s.9 „<< JE SUIS HONGROIS » ... MAIS JE NE PARLE PAS HONGROIS“
s.44 „CONSCIENCE DE LISZT DE SA CULTURE SLOVACO -
HONGROISE Les Slovaques , dans leur langue , se sont toujours présentés comme hongrois ,
au contraire des Hongrois qui se disent magyars .“

„Der Ungarische Sprachmeister oder kurtze Anweisung zu der …“ Matthias Bel - 1731 ...
books.google.sk/books?id=3W1eAAAAcAAJ -

„Die polnische Sprachfrage in Preussen. Eine Zusammenstellung …“, 1845, strana 208,
books.google.sk/books?id=f-Ri_hWmTDUC&
„... Als oberste Wortführer der magyarischen Ultraparthei sind die von Slawen erst zu Magyaren gewordenen Szechenyi , Koschut und Zay zu nennen .“

„Freymüthige Bemerkungen eines Ungars über sein Vaterland: Auf ...“, Jakob Glatz, 1799,
books.google.at/books?id=87UAAAAAcAAJ&
„ Die meißten Teutschen und Slawen sterben, ohne ein einziges ungrisches
Wort gehört, ohne einen ächten Unger gefehen zu haben.“

„Die grossen Weltereignisse des Jahres 1859“, Gustav Adolf BERTHOLD · 1859, s.80
books.google.sk/books?id=l65NI--6Hp0C&
„der Ungar sprach fertig lateinisch, deutsch und französisch, seine Landessprache verstand er kaum, das Magyarische war nur noch Eigenthum des gemeinen Mannes. Stephan selbst mußte sich mit Beschämung gestehen, daß er seine Muttersprache nur höchst mangelhaft sprach und eben so mangelhaft verstand. ..(1825)“

„Graf Stephan Széchenyi: der Mann, der Ungarn schuf " Andreas Oplatka , 2004, na strane 32
„Kinder würden in ungarischem Geist und ... 25. März 1803 im Pester Piaristengymnasium ausgestellte Dokument bescheinigt ihm , er sei » gnarus linguae patriae « , der heimatlichen Sprache kundig .
Die Eintragung in der gleichen Rubrik lautet ein Jahr später so : » Linguam hungaricam utpote sibi domesticam callet « - die ungarische Sprache sei ihm von Haus aus vertraut .
Széchenyis Frau , die geborene Gräfin Crescence Seilern , die deutschsprachig aufgewachsen war , schrieb in einem Brief viele Jahre später , sie liebe das Ungarische darum , weil es die Muttersprache ihres Gatten sei .“
books.google.sk/books?id=td1nAAAAMAAJ&

*/*/*/ je to doplnenie z roku 2014
lingua nativa Hungarica 20. kvě 2014 20:38 #5475
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...d=91&Itemid=114#5475

Aj-hľa, keby som prišiel ako novic sem práve teraz na tento blog a si toto vyššie uvedené prečítal bez tých znalostí, čo som tu získal o tom 18.-19. stor. Uhorska=Hongrie=Ungarie=Ugric, a to len vďaka p. hanicovi, bol by som z toho tumpachový - nevedel by som, ktorá bije!
Veľká poklona aj za trpezlivosť!!!
Je to neuveriteľné, ako nás balamútili a balamútia tí naši slovenskí "vedátori"!
A čo ostatní naši ľudia, ktorí nemajú takúto možnosť byť tu a pochopiť túto "skrytú" nehanebnosť maďarizácie?
Je to hanba pre celú SAV !

Pristavil som sa u týchto viet, aby nebolo pochýb z citovania pre náhodných čitateľov:
"Na druhej strane k pojmu „ungarisch“, napríklad pri osobe „Meliboi“ – Matej Bel (1684 - 1749), je v práci: „Dielo: Z dejín slovenskej literatúry", Jozef Škultéty, ‎Michal Kocák - 1985 na strane 143 napísané:
„V úvode svojej knižky „Der ungarische Sprachmeister“ (1729) maďarčinu udáva za svoju materinskú reč, hoci je známe, že až na školách, von z očovského rodičovského domu, naučil sa po maďarsky. Ale že mať jeho bola rodená Česnak a Česnekovci niektorí sú zemania, Bel vyhlásil svoju mať za Maďarku. ...“

- Tu niet žiadnych pochýb, že M. Belom napísané slovo „ungarische“ znamenalo „maďarský“."

Ak sa to myslí sarkasticky-ironicky, že "niet žiadnych pochybností o M. Bellovi", postavme si to ináč! Keďže to vyhlásil M. Bel, že je jeho matka Ungarisch-ka = Maďarka, ale v skutočnosti bola Ungarisch-ka = Uhorka = Slovenka. Vieme, že podobne je to aj u hudobného skladateľa B. Bartóka - Bartáka.

Podobne k postave nielen hudobného skladateľa Hongroisa -ne_Maďara Franza Liszta je v knihe: "Franz Liszt: compositeur slovaque", Miroslav Demko · 2003, na strane 9 napísané: „“JE SUIS HONGROIS » ... MAIS JE NE PARLE PAS HONGROIS“ - „Som Uhor … ale nehovorím po maďarsky“.

Lenže, správnejšíe je: „Som Uhor … ale nehovorím po uhorsky“ . Potom vo francúzštine by malo byť „“JE SUIS HONGROIS » ... MAIS JE NE PARLE PAS MAGYARIS“.
V tom čase už všetci vedeli o pojmoch Magyar - Magyarische (hľa vyššie)!
A sme u vymývania mozgov v celoeurópskom meradle - magyarization!
Je celkom smiešne, a teda až hlúpe, keď v historických filmoch je slovenský výraz Uhorsko = Hungaria = Ungaria prekladaný ako Maďarsko, hoci sa jedná o región na Slovensku. Robia to spravidla českí filmári, ale aj nemeckí!

Ako sa na uhorske kralovstvo- jeho historiu pozeraju cudzinci.?
zapocuvajte sa do vykladu tlmocnikov pri prehlladkach.
+ ukradli sme vlast madarom ++?
preco sa na nas madari pozeraju ako na zlodejov ich vlasti?
na tej poslednej mape je to plne vidiet.

ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...100&Itemid=114#10307

Tento dlhý článok pí. Tarabčákovej je stále aktuálny:
Je to obdoba, doplnenie článku pani Tarabčíkovej z kultúry z roku 2008 č.11:
„Reč pravdy je prostá „ st.3, 10,11
www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1108.pdf

Fr. Liszt: "Som Uhor, ale uhorsky nehovorím!"

Alebo ináč: "Som Uhor, ale uhorským jazykom nehovorím!"

Takže oba pojmy "uhorsky" ako "uhorským jazykom" a jeho ekvivalentom je "uhorčina" nie sú nikde

definované, lebo v tej dobe sa v Uhorsku hovorilo: česky, slovensky, rusínsky, ukrajinsky, rusky, hebrejsky,

rumunsky, srbsky, chorvatsky, slovinsky, nemecky, latinsky, a v poslednom pól storočí pred 1. svet. vojnou

najintenzívnejšie v dôsledku maďarizácie tiež maďarsky - magyársky a skôr za okupácie Osmanmi turečtinou

(14-timi jazykmi).

A tak, je vcelku každému hneď jasné, že, ak Fr. Liszt nevedel maďarsky - magyársky a slabo po nemecky a

jeho matka bola Slovenska v Burgenlandu, ktorá mu hovorila Ferko, tak jeho materinským jazykom bola

S L O V E N Č I N A .

"Čo si o tom myslíte Vy insitní slovenskí muzikológovia a historici a maďarizátori na našom Slovensku?"

grammaire hongroise esclavonne poson 1794

uherská grammatica gazíkem / jazykem/ slovenskym.

---

♦Szaller, G., Vherska grammatica cetr. (üng. Gramm, in
Slawischer Sprache.) 8. Prersborg 1794.


www.google.sk/books/edition/Verzeichniss...&printsec=frontcover


Kde sa k tým knihám dostanete? Nikde.

Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.