Nepoznaná História

Navštívil ma priateľ z Poľska a tak došlo na varenie čaju - lebo podobne , ako Rusi aj Poliaci nedajú na čaj dopustiť. Mnohí tu vedia po poľsky a vedia že čaj je poľsky - HERBATA. Nikdy som sa nad tím extre nezamýšľal - logicky hneď naskakoval pôvod z latiny- HERBA- BYLINA.

Až dnes mi nabehol "bádací program" - hodil mi to automaticky do opaku a vyšliel ABREH. Zdanlivo somarina- ALE - nebezpečne pripmína ruské slovo pre OCHRANU, CHRÁNENIE - AŽ TALIZMAN NA OCHRANU - OBEREG -(číta sa ABEREG ). Dáva to logiku - označovať Byliny- (mimochodom v ruštine DEJINY- teda BÝVALÉ dianie - a u nás liečivé rastliny... ) za LIEČIVÉ- OCHRANNÉ rastliny.

Samotné OBEREGY naznačujú, že majú niečo spoločné s BEREGOM- teda brehom napr. rieky. Teda VALOM- , ktorý vás ochraňuje.

Google prekladač síce udávalen význam KÚZLO- čo nie je nepravda- ale doslovne tby to malo byť OCHRANNÉ KÚZLO !

Dušan, kľudne to tak môže byť. Pekné spojitosti.
Tie obereg kukly, Motanky, mávajú v sebe aj bylinky, obilniny, ktoré mali svoj význam.
Na ochranu detí, odchádzajúcich z domu, pre bohatosť hospodárstva a iné.
Motanky by mali byť ručne robené bez použitia ihly, nesmú mať oči a prvá vyrobená sa nesmie ani predať ani darovať..Mávajú výšivky s ochrannými symbolmi.

Na „hrnka“ som napísal dačo, čo je vhodné dať aj sem.

Vážení diskutujúci, začnem trochu zo širšia. Jazyk je systém predurčený k dorozumievaniu. Prax ukazuje, že ak na spoločenstvo ľudí nepôsobia násilné vplyvy, tak je priam ekonomické zachovávať jazyk bezo zmeny. Ako však ukazujú mýty (aj tie „historikmi vyprodukované“) a potvrdzuje to genetika halplogrúp, tak skupiny ľudí sa sťahovali a veľmi často násilne obsadzovali cudzie územia – prevažne išlo o dobýjanie, a dobyvatelia si „prisvojili domorodky“, tie sa potom snažili naučiť jazyk mužov. Keď sa pozrieme na dnešok, tak cudzinky majú „celoživotný problém“ s našim slovanským jazykom - a v dávnej minulosti neboli školy, médiá, tak tieto domorodky učili svoje deti skomoleninu jazyka otcov. Nuž, a otcovia, ak chceli rozumieť vlastným deťom, tak sa tú skomoleninu naučili tiež.

Keďže k štúdiu jazykov som sa dostal cez štúdium písiem, tak viem, že dnešné arménske písmo vzniklo „na zákazku vrchnosti“, alebo že hlaholské písmo vyprodukoval Hieronymus zo „Stridon dalmatiae“ horlivý stúpenec „rímskeho“ kresťanstva (viď jeho Vugáta, preklad Biblie do latinčiny) „na oslavu nového Boha“ (viď kríž, kruh a trojuholník zapracované do tvaru písmen). Isto uznáte, že toto sú násilné zásahy do prirodzeného vývoja písma.

A teraz, keď študujem dnešné jazyky, tak nadobúdam silné podozrenie, že aj medzi jazykmi sú jazyky, ktoré vznikli „na zákazku vrchnosti“ v zmysle „Cuius regio, eius religio“. Aby som nechodil ďaleko, tak „mačarská“ (bahnónska) maďarčina je jasným príkladom „pokusu o reštitúciu domnelej húnštiny“, však pán Fr. Kazinczy, vy „horlivý stúpenec nového boha Atilu“(viď obľúbenosť mena tohto „biča božieho“ v dnešnom „Mačarsku“).

Istý Johann Parum Schultze autor Fontes linguae Dravaenopolabicae minores et Chronica Venedica, podľa mena už násilne (minimálne ekonomicky) „onemevší“ Polaban, napísal o polabskej slovančine: Týmto jazykom hovorila ešte moja stará mama, ale mladí sa už tento jazyk nechcú učiť – takže v tieto dni mám „na muške“ GÓJČINU SKOMOLENÚ NA Gótčinu.

A teraz k meritu veci.

Tá hviezdička pred slovným koreňom hovorí, že ten koreň slova je domnelý, doslova je to konštrukt, vyprodukovaný jazykovedcami, ktorí si myslia, že našli zákonitosti akéhosi vývoja hlások. Títo jazykovedci súc zahľadení do nimi „vytušených“ zákonitostí, si nevšímajú, že tie ich konštrukty sa v mnohých prípadoch „podobajú ako vajce vajcu“. Napríklad „vyhútali“, „sedempočetný“ slovný kmeň *uer- , ku ktorému sa „dopátrali zo siedmych rôznych smerov“. Hovoria tým do sveta, že tí ich Praindoeurópani jedným slovom povedali: 1. HOVORIŤ (všimni si slovenské VRAVieť), 2. ZOHÝBAŤ SA (všimni si české VARI!= Uhni (mi z cesty)!) §§§, 3. VRESK §§§, 4. HORIEŤ (všimni slovenské VATRA) §§§, 5. BRÁNIŤ §§§, 6. VODA (všimni si slovenské VRIEŤ, VARIŤ) §§§ a 7. POZERAŤ (všimni si slovenské VÝR, a české (čeština je „derivát“ slovenčiny) „VEJRAT“ (To vejráš, co?). Ale vážení jazykovedci, veď to je proti logike samotného jazyka, prostriedku na dorozumievanie, aby jedno slovo malo 7 rôznych významov.

Logika jazyka, ako prostriedku dorozumievania, hovorí, že najzrozumiteľnejší je taký jazyk, ktorého slová sa vzájomne, čo najmenej podobajú, teda jazyk s, čo možno, najväčšou pestrosťou, a teda nepodobnosťou slov použitých v jednej vete, ale aj vo viacerých vetách kontextu.

Logika jazyka je proti takýmto „sedempočetným“ slovám, ako je aj proti ťažko vysloviteľným slovám, ako je údajné „ie-praslovo“ pre číslo desať „*dkmtom“.

Logika „jasného“ jazyka hovorí napríklad toto:

Slovanské slovo jazyk vzniklo miernym skomolením slova „ľazyk“ (tak dodnes v jednom ruskom nárečí), čo je „lizák“, ktorým „lížeme“ (do starej latinčiny toto bolo „pretlmočené“ ako „lingua“ a „lingere“).

Až keď v slovanskom prostredí sa dlhodobým používaním z ľazyka stal jazyk, mohlo dôjsť k jeho „skráteniu“ na waleské „iaith“ alebo „brežanské“ „yezh“ – takže „Proto-Indo-Európskym“ slovom je náš „jazyk“, a nie „z prsta vycucaný“ *dnghua (ani ten *yek-, ktorý neviem, kde ste nabrali).

A ako je to s našim praslovom „ľazyk / lenzyk“, tak podobne je to aj s našimi praslovami „stredce / sredce“, „obluko / abluko“, či „ohreň / ogreň“ – viď „klik na môj nick“.

Nezabúdajme, sme priamymi potomkami Dunajskej civilizácie, ktorá používala písmo cca 2000 rokov pred Sumermi !!! (Hľadajte najnovšiu knihu pána Timuru.)

Nuž, mrkol som na Hrnka a tam sa rozpútala - pre mňa extra zaujímavá debata - o "mojich" BREŽANCOCH - okrem p. Metoda stále nazývanými BRETÓNCI. Neviem či p. Jozef- je tunajší Jozef, ale vehementne sa dal do Brežančiny- hoci stále končí kdesi v "keltštine"...aramejčine...

V každom prípade pred váš príspevok treba dať ten jeho- lebo tam je to s tími "hviezdičkami".

( treba ešte dodať , že celá debata vznikla na základe p. Metodom použitým príkladom starej známej tabule o DVOJJAZYČNEJ ŠKOLE BREŽANČINY A GALŠTINY. )

JOZEF
25. mája 2018 / 20:06
Dobrý deň p.Pomocník

No Vy si určite nestojíte, ale keď Ste si netrúfol ani Vy, tak som povedal že ja duplom a dal som radšej do „pozornosti“, posvätné háje a hrobové polia Venetskej dísy Freyji, len tak bez komentára.

Ale vrátim sa ešte k tej „dvojjazyčnosti“.

Slovenčina má jedno slovo „jazyk“ na vyjadrenie dvoch významov a to
– jazyk > sval, ľudský orgán
– jazyk > reč, napr. ruský jazyk, francúzsky jazyk atď.

Bretónčina má ale dve rozdielne slová na vyjadrenie týchto dvoch významov a to
– teod > sval, ľudský orgán
– yezh > reč, napr. ruský jazyk, francúzsky jazyk atď.

etymológia teod je nasledovná

Proto-Indo-Európske *dn̥ǵʰwéh₂s > Proto-Keltské *tangʷāss > Bretónske teod

„oficiálnu“ etymológiu yezh som už minule písal ako

Proto-Indo-Európske *yek. > Proto-Keltské *yaxtī > Proto-Bretónske *jeiθ, Bretónske yezh

No a teraz opäť skúsim inú pre mňa „pozoruhodnosť“

Termíny ktoré sa uvádzajú ako nástupnícke a zároveň sa dajú odvodiť z PIE koreňa * yek- sú nasledovné

deriváty
*yék > *yék-e-ti > Germánske *jehaną > • Staro-Frízština: jā • Staro-Sasčina: *jehan; • Staro-Frankčina: *jehan, *jehhijan; *gajehan, *gajehhijan • Starohorno-Nemčina: jehan; gehan > všetky tieto derivanty, aj ich následovníci, ale už strácajú pôvodný význam ( jazyk, reč, hovoriť atď.)

*yék > *yék-ti-s ~ *ik-téy-s > Germánske: *jihtiz > všetky tieto derivanty, aj ich následovníci, ale už strácajú pôvodný význam ( jazyk, reč, hovoriť atď.)

*yék > *yok-o-s > Italické: *jokos > Latinské: iocus > všetky tieto derivanty, aj ich následovníci, ale už strácajú pôvodný význam ( jazyk, reč, hovoriť atď.)

A tak jediným skutočným následníkom je :

*yék > Proto-Bretónske *jeiθ > Bretónske yezh • Cornwolké yeth, • stredo Welšké ieith

Čiže Bretónske yezh v skutočnosti nevzniklo z keltského koreňa, ale koreňa označeného ako Proto-Bretónsky v tvare *jeiθ.

Takže táto „pozoruhodnosť“, potvrdzuje mnou predpokladaný vývoj dvoch odlišných jazykov, Keltštiny a Venetčiny ( Proto-Bretónštiny ) a zároveň, že súčasné Bretónske yezh, pochádza z Venetčiny ( ale dajú sa z toho vyvodiť aj mnohé iné dôsledky ).

Náhodne som narazil na toto krátke videjko . Človek tam rozdumuje o Indii, sanskrte, vztťahu k Rusku. Zaujalo ma že zdanlivo Maďarské KUŤA pre psa je v sanskrte tiež KUTA.

Čo ma však zvlášť očarovalo je, že INDOVIA nenazývajú svoju zem INDIA- ani to čo sme zvykli nazývať WINDIA- ale - čuduj sa svete - V ŠTÝLE BREŽANCOV (!) - BHARÁTIA - teda BRÁTIA-od slova BRAT !

Možno blbosť- ale ponúka sa to. Pri počúvaní správ v angličtine o otrávení Skripaľovcov mi prebehlo hlavou slovo JED- po anglicky POISON. A hneď mi vyskočilo priam po rusky rovno POJ SON.

doslovne ( VY ) PI SEN .

Aj u nás stále zastaralo naPOJIŤ- koňa - dať mu piť. V Rusku stále živé slovo a SEN po rusky SON. Jedy sa väčšinou podávali v niečom tekutom - na pitie. Silno prvoplánové - ale ,kto vie ..?

/ napr. lieky na spanie - oblbováky- sa v ruštine volajú SNOTVORNYJE. Teda- VYVOLÁVAJÚCE(TVORIACE ) SEN. /

Dušan,
s "poi-" si sa trafil, ale ten "sen", to je mimóóó

Dnešné anglické "poison" je zo stredovekoanglického "puison", to z francúzčiny, v ktorej to "postarom" bolo "potion" a to od latinského "potiono" = napájanie / dávanie piť.

Škoda , vyzeralo to dobre-ale písal som - až príliš. Akokoľvek- určite by som zdôraznil, ŽE NEPOJÍME ,napr. kone podľa latinčiny - ale oni PODĽA NÁS!

Patrí to aj sem.

ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=30&Itemid=114#16435

Na "hrnka" som musel pridať toto:

Citujem z knihy Anton Hrnko Dejiny Slovenska veselo i vážne, na strane 16 riadok 5. a 6. :
"Byzantský historik Jordanes ich (dodávam našich predkov) spomína ako Veneti a delí ich na Slovenov a Antov."
Z originálu "Getica": "...Venetharum natio populosa consedit, quorum nomina licet nunc per varias familias et loca mutentur, principaliter tamen Sclaveni et Antes nominantur. ..."
Citujem tu z tohto blogu ANTON HRNKO, 11. júna 2018 / 23:16, riadok 2. :
"Predovšetkým si treba uvedomiť, že Veneti takmer s istotou neboli Slovanmi."
Z originálu "Getica" zhrnuté:
Jordanes rozlišoval Venetov z Venécie (Benátska), ktorých uvádza ako Veneti, t. j. bez "h" pozri odstavec 292 (... indeque Venetiarum fines ...) a nepoznal Venetov z "Brežanska", pretože ich dobového kráľa Riutima/Riotima uvádza ako Brittona pozri odstavec 238 ( ... Riutimum Brittonum rege ... ).
Takže z prečítaného mi vyplýva, že Iordanes „vedel o čom rozpráva“, a ako každý odrodilec, pardon, „svetoobčan“ (= riťolez mocných/bohatých) sa nezmieňuje „o jazyku vykorisťovaného plebsu“.
Nepodarilo sa mi nájsť príklad jazyka Venethov, ale zato sa mi podarilo nájsť príklad jazyka „gebírmi k neslovanskosti odsúdených“ Vandalov:
VANDAL.
Woschzi nasch kéns sy nu nebv, nsvesche meno twojo,
psisz k nam kralostvo twojo,
sestavi wola twoja yako na nebo y tu na zemi,
kleb nasch dneisthi day nam schnisz.
A wodai nam wini nashe, ak my wodawani winikom
naszym, A newesich nas do pitowaine;
Ale umosz nas od slego. Li.

Je to z anglickej knihy Pantographia ... z roku 1799.

A k benátskym Venetom zatiaľ len toľko, že rieka Piava bola pôvodne zapisovaná ako Plava (Plavis).
A myslím si, že aj pomenovanie DOŽIvotnej funkcie ako DÓŽA, "nie je na zahodenie".