Čo si všimol Žiarislav a čo si nevšimla Ramiannka u Turčianskych olejkárov:
Medzi najobľúbenejšie liečivá olejkárov patril borievkový olej (západoslovensky a česky jalovec, latinsky junipherus), rascový olej, kosodrevinový olej a balzam, limbový olej (borovica-limba je to, čo v Megreho „anastáziovskej“ literatúre nesprávne preložili z Ruštiny českí a slovenskí prekladatelia ako „céder“ - Rusi to volajú kedr, ale je to limba a jej šiškové „oriešky“ rastú na slovenských horniakoch). Tiež „šuškárový olej“ (oleum strabolorum pini). Okrem týchto liečiv olejkári často nosili rozmarín, sladič, čistec, rebarboru, koreň horca, bazový kvet, ľubovník (trezalka) harmanček, materinu dúšku, ale aj „kamenné mlieko“ (vápencové), alebo napríklad krveľový prášok, ktorý naši olejkári predávali spracovaný na liečivo v Rusku pod názvom „krv siedmych bratov“. K výbave patril aj medvedie a borsučie (jazvečie) sadlo, ale napríklad aj červený a čierny kamenný olej (petrolej). O výrobe a použití niektorých z týchto dobových obľúbených liečiv budeme o chvíľu písať v tlačenom časopise Rodná cesta.
Úspešnejší slovenskí šafraníci zakladali obchody nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v iných krajinách. Hlavne tí, ktorí podnikali v Čechách, Poľsku a v Rusku a v iných slovanských krajinách, upevňovali a šírili slovenské a slovanské povedomie. Niektorí z nich stáli pri zakladaní slovanských spolkov. Zvlášť príslušníci šafraníckeho rodu Országovcov , podnikajúci nielen v Uhorsku, ale aj v Poľsku a Rusku, horlili za zvrhnutie nadvlády Rakúšanov a Maďarov. Po vypuknutí 1. svetovej vojny rokovali s ruským cárom, zachraňovali Slovákov a Čechov v Rusku pred vyhnanstvom na Sibír, pracovali na vytváraní česko-slovenských légií a horlili za vytvorenie Česko-Slovenska. Takto sa potomkovia prenasledovaných liečiteľov a olejkárov priamo zaslúžili o zvrhnutie monarchie, ktorá im v posledných dobách pila krv. Ale o tom snáď nabudúce.
www.ved.sk/RC.olejkari1.htm