Niečo ku Kazinczymu:
Nie všetkým je známe, že v mestách Kingdom of Hungary, až do 19.-teho storočia sa hovorilo slovensky, nemecky
a občas i latinsky ( v úradných veciach).
Maďarskí jakobíni po vzore a za podpory Francúzov sa rozhodli zaviesť reč pre "Natio Magyarica" - "Lingua Magyarica"
najprv do úradnej praxe namiesto všeobecne zavedenej latinčiny.
Stalo sa to na “arpádiens maďarskom sneme” v Debrecíne roku 1792.
(! nie sneme kráľovstva Wengerského!)
Došlo však k zdeseniu, že to s maďarčinou nešlo, pretože jej chýbalo množstvo základných slóv z praktického života. Nevedeli pomenovávať v maďarčine veci, nemali pre ne výrazy. Nik zo šľachty nehovoril po maďarsky.
Preto založili hnutie “Nyelvujitas“ – obnovenie jazyka. František Kazinczy a celá plejáda jazykovedcov sa pustili začiatkom 19.-teho storčia do tvorivej práce. Vypisovali sa termíny jednotlivých remesiel : krajčír, obuvník, kováč, baník, pekár, obchodnik … z inojazyčných slovníkov.
Ich úlohou bolo vymyslieť pre "znovuobnovovanú” maďarčinu vhodné maďarsky znejúce slová v zmysle Kazinczyho výroku z roku 1791:
“Keď bude zavedená maďarská reč, ako štátny jazyk, z nášho ľudu sa stane "osobitný národ".
Medzi Maďarov a Nemaďarov sa postaví navždy múr a cudzí, alebo sa stane Maďarom, alebo zomrie hladom.”
Treba uznať, že aj toto sa im podarilo dokonale!
Tieto slová sa potom cez Slowáre a knihy vydávané Magyar Tudományos Akadémia zavádzali formou jazykových príručiek
do života zhruba od roku 1825.
A teda aj Bernolákov “Slowár...“, si musel zákonite počkať, pokiaľ nebude maďarčina “znovuobnovená“ pre praktické použitie, teda použiteľná ako slowenský - živý jazyk...”!
Napr. vymysleli koncovku “-tyü“ pre zakrývajúce veci.
Teda, čo nám „zakryje“ hlavu – “fej” sa bude volať “fej- tyü” – čiapka.
Čo nám “zakryje” nohu – “lab” sa bude volať “lab- tyü” -topánky,.
Čo nám “ukryje” ruky – “kesz” sa bude volať “kesz-tyü” – rukavice.
Pre záujemcov ponúkam v prílohe prácu pána J.Handžárika vydanú v zborníku II Panslovankej únie:
PU_zbornik-II-J-Handzarik-vypoved-slova-o-historii.pdf