Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

01926831
Today
Yesterday
This Month
All days
281
438
4920
1926831
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne

Téma: Ebooky, linky, odkazy, books.google

Ebooky, linky, odkazy, books.google 13. říj 2020 21:05 #18565


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Lesbická Popelka a princové gayové? Maďarská poslankyně demonstrativně zničila knihu pohádek

Místopředsedkyně strany Naše vlast a poslankyně maďarského parlamentu Dóra Dúrová demonstrativně skartovala knihu pohádek, kterou označila za homosexuální propagandu. „Naše strana nestrpí, aby byly naše děti vystaveny homosexuální propagandě už i tím, že jí propašovali do pohádkové knihy,“ napsala Dúrová na sociální síti.

www.novinky.cz/koktejl/clanek/lesbicka-p...ihu-pohadek-40338972
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Ebooky, linky, odkazy, books.google 07. lis 2020 21:57 #18616


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Projekt "Knihovna Alexandrijská" na Ichtrúbe - je tam pár zaujímavých videí.
www.youtube.com/channel/UCpgvRMlm1I_lIz6f9RiO_Ug

Napr. o znovupoužitých starších kameňoch "častiach" polygonálnej staby v "nových" múroch Mykén



alebo pochybovačná úvaha o dejinách všeobecne



a o Skýtoch zvlášť



alebo zaujímavé zhrnutie bitky pri rieke Tollense /ktorú spomína Kljosov, ako príklad bitvy o prežite R1a v strete s R1b.../

Poslední úprava: 07. lis 2020 23:13 od Dušan.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: p.hanic, Atamann

Ebooky, linky, odkazy, books.google 18. lis 2020 14:23 #18654


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Náhodne som našiel celkom zaujímavé čítanie. hutníctvo a baníctvo je v našich dejinách dôležitou časťou celku

PAMÄTNÁ KNIHA HUTNÍCKEJ FAKULTY TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH .

web.tuke.sk/hf/data/pamatna_kniha_HF.pdf
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Ebooky, linky, odkazy, books.google 18. lis 2020 14:43 #18656


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Možno dáávno poznáte, ale tiež osožné čítanie : dvojročenka ktorá sa dá stiahnuť

SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA BOHUSLAV CHROPOVSKÝ

Síce až z roku 1987 ale zato 480 strán.

docplayer.org/73872959-Slovenska-archeol...slav-chropovsky.html

Na preskáčku v nemčine, angličtine a ruštine a až cca. od strany 176-200 prevláda slovenčina.

obsah:


Snmekobrazovky2020-11-18v15.35.19.png


Snmekobrazovky2020-11-18v15.35.33.png


Snmekobrazovky2020-11-18v15.35.59.png


Snmekobrazovky2020-11-18v15.36.12.png


A tu, ako sa zdá sú všetky čísla odr.1953.

www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=journal-list&journal_no=63
Poslední úprava: 18. lis 2020 14:48 od Dušan.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Ebooky, linky, odkazy, books.google 18. lis 2020 15:45 #18657


  • Příspěvky:171 Obdržená poděkování 246
  • Avatar uživatele Zendenisko
  • Zendenisko
  • VIP EXPERT
  • OFFLINE
  • Karma: 26
Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Ebooky, linky, odkazy, books.google 18. lis 2020 18:09 #18659


  • Příspěvky:171 Obdržená poděkování 246
  • Avatar uživatele Zendenisko
  • Zendenisko
  • VIP EXPERT
  • OFFLINE
  • Karma: 26
Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.

veľmi poučná knižôčka, ktorá odhaľuje príčiny nenávisti k prvej slovenskej republike. treba prečítať!
Poslední úprava: 18. lis 2020 20:16 od Zendenisko.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan

Ebooky, linky, odkazy, books.google 18. lis 2020 19:55 #18661


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.
Poslední úprava: 19. lis 2020 11:01 od Dušan.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Ebooky, linky, odkazy, books.google 06. led 2021 23:29 #18780


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Pe nadšencov máp. Náhodne som našiel peknú stránku asi ÍVER-ského - ÉIREAN-ského- teda Írskeho národovca- DEKOLONIZAČNÉ MAPY. Pekné na tom je, že mapy sú v írčine a každá sa dá zväčšiť do čitateľného maxima .

decolonialatlas.wordpress.com/2020/03/16...of-ireland-in-irish/
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: p.hanic

Sapiens Stručná história ľudstva - nekupovať 10. led 2021 12:41 #18794


  • Příspěvky:1274 Obdržená poděkování 2597
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
www.martinus.sk/?uItem=310932
Sapiens Stručná história ľudstva
• Yuval Noah Harari, Aktuell, 2018

Viac o e-knihe

„Pred 100 000 rokmi obývalo Zem najmenej šesť ľudských druhov. Dnes je tu už len jeden. My. Homo sapiens.“V knihe Sapiens: Stručná história ľudstva jej autor, nazývaný aj vizionársky historik, Dr. Yuval Noah Harari opisuje históriu človeka ako biologického druhu od prvých ľudí až po súčasnosť, ktorú výrazne ovplyvnili tri revolúcie − kognitívna, poľnohospodárska a vedecká revolúcia.
Ako zvíťazil náš druh v boji o dominanciu?
Prečo sa naši kočovní predkovia usadili a začali zakladať mestá a ríše?
Ako sme dospeli k viere v bohov, národy a ľudské práva?
A aký bude náš svet v ďalších tisícročiach?

Vychádzajúc z poznatkov z histórie, biológie, antropológie, paleontológie a ekonómie Dr. Harari skúma, ako jednotlivé historické prúdy formovali ľudské spoločnosti − ich nažívanie v rámci spoločnosti, ale aj s prírodou, zvieratami a rastlinami − a dokonca aj ľudskú osobnosť.
Sme vďaka tomu šťastnejší?
Môžeme niekedy vôbec oslobodiť naše správanie od dedičstva našich predkov?
A čo môžeme alebo by sme mali urobiť, aby sme ovplyvnili priebeh nasledujúcich storočí?
Autor tak čitateľa núti zamyslieť sa aj nad blízkou či vzdialenejšou budúcnosťou, ktorú ovplyvňuje správanie človeka, vedecký pokrok a jeho snaha pozmeniť zákony prírody len pre svoje blaho.

Kniha je vzrušujúcim zhrnutím našej neuveriteľnej histórie − od bezvýznamných opíc až k pánom sveta. Jej obsah je odvážny, obsiahly aj provokatívny. Spochybňuje všetko, čo sme o ľudstve zdanlivo vedeli: našu vieru, činy, moc... aj našu budúcnosť, a pritom sa zamýšľa a ozrejmuje najdôležitejšie otázky histórie a moderného sveta. Nestáva sa často, aby kniha dala čitateľom možnosť prehodnotiť prakticky všetko konanie človeka ako druhu. A presne to sa podarilo Hararimu v jeho zhrňujúcom, ale zrozumiteľnom pohľade na dejiny ľudstva.

Harariho kniha Sapiens: Stručná história ľudstva sa stala medzinárodným bestsellerom a doteraz vyšla v tridsiatich piatich krajinách. Jej obsah je zaujímavý a často aj zábavný, je napísaná živým, prístupným jazykom a vlastný text dopĺňajú fotografie, mapy, schémy a ilustrácie.


Harari chce šokovať, pôsobí však úsmevne a banálne
Publikované : 01.05.2018 | Zobrazení: 13653 | 6 minút čítania
historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/hara...ak-usmevne-a-banalne

Kedysi, keď chcel slovutný historik zaujať svojich nepočetných čitateľov, začal písať dejiny od stvorenia alebo najneskôr od potopy sveta. Pokračoval zvyčajne opisom udalostí tak, ako ich všetci dôverne poznali a vlastne až na záver dodal pár „nových“ záznamov. No a zdá sa, že ak chce historik v takmer biblickej záplave knižných titulov zaujať na trhu dnes, musí začať písať dejiny ľudstva už od opice...

Yuval Noah Harari (nar. 1976) je izraelský historik pôsobiaci na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde sa pôvodne špecializoval na kultúrne dejiny vojenstva. Neskôr sa zameral na takzvanú universal history, teda na dejiny ľudstva ako celku. A práve v tomto žánri mu vyšla pôvodne v roku 2011 kniha Sapiens, ktorá sa stala celosvetovým hitom, umiestnila sa v rebríčku New York Times Best Seller List a bola preložená do viac ako 46 jazykov, odporúča ju Mark Zuckenberg aj Bill Gates. V našich končinách je dostupná v češtine od roku 2013, a táto recenzia je napísaná pri príležitosti jej slovenského vydania. Tiež treba poznamenať, že podľa rebríčkov predajnosti je značne úspešná. Harari na ňu naviazal futurologickým titulom Homo Deus a pripravuje angažovanú knihu o súčasnosti 21 rád pre 21. storočie.
Na rozdiel od tvorcov univerzálnych kroník stredoveku obsahuje Sapiens síce málo udalostí, ale na druhej strane ide o pokus o rekonštrukciu vývoja ľudstva a poučenie z neho. Zároveň sa Harari snaží svoju prácu prezentovať ako radikálnu revíziu dejín ako takých. Problémom je, že časť jeho téz sú skôr šokujúco formulované než skutočne šokujúce. A tie zvyšné, naopak, pôsobia buď banálne, alebo problematicky.

Kontroverzná kniha?
Celá kniha sa snaží vysvetliť, ako sa titulnému druhu z rodu Homo podarilo zlikvidovať všetku konkurenciu a dospieť do bodu, keď je jeden z jeho členov schopný o tom napísať knihu. Podľa autora k tomu nedošlo pre nič iné ako pre „weaponizáciu“ myšlienok a viery v „neexistujúce“ idey. Dochádza pri nich k vážnemu rozporu. Je teda Homo sapiens len ďalšie zviera ako každé iné, čo Harari opakovane tvrdí, alebo je to skutočne výnimočný tvor, čo jeho príbeh neustále ukazuje? A v čom má byť v 21. storočí táto otázka kontroverzná, či dokonca prelomová, je dosť ťažké povedať.
Zároveň autor, pôvodne kultúrny historik,
operuje s troma úrovňami „reality“ – s objektívnou realitou „vecí, tak ako naozaj sú“, so subjektívnou realitou, ktorá popisuje „nereálne“ veci, v ktoré verí konkrétny jedinec, a nakoniec s intersubjektívnou realitou, ktorá vzniká, keď viacero ľudí verí v jednu „nereálnu“ vec, ktorá tak začne existovať.
Túto dosť zložitú otázku, ktorej sa filozofi venujú posledných pár tisíc rokov Harari zredukoval na prostý biologický determinizmus. Vznik jazyka, náboženstiev, kapitalizmu, morálky, všetko je v knihe zredukované na mechanizmy darwinistického evolučného boja alebo na náhodné mutácie DNA či vplyv hormónov. Celá kniha rieši silu myšlienok a viery v dejinách, ale chce ich vysvetliť „objektívne“, prostredníctvom prírodných vied, najmä biológie.
Obzvlášť zarážajúce je, že viera vo väčšiu objektivitu prírodných vied oproti tým humanitným je tiež intersubjektívnou či kultúrnou konštrukciou našej spoločnosti.
Je otázne, či si túto iróniu autor so špecializáciou na kultúrne dejiny naozaj nevšimol, alebo ju cielene ignoruje. Zjednodušujúci prístup, ktorý prirovnáva ľudskú skúsenosť k stroju a hlavne v závere (a v knihe Homo Deus) k počítaču, sa dá tiež dá ťažko nazvať prelomový. Predka má najneskôr v osvietenskom stotožnení človeka a ľudskej spoločnosti s hodinovým strojom. A aj mechanická metafora, ktorá nás prirovnáva k v danej dobe najpokročilejšej technológii, je tiež kultúrnym, čiže intersubjektívnym výtvorom, a nie objektívnou realitou (napríklad de La Metrie v Človeku-Stroji, 1747).
Kniha je rozdelená do štyroch hlavných častí – kognitívnej revolúcie, poľnohospodárskej revolúcie, zjednotenia ľudstva a vedeckej revolúcie.
Autor sa v každej venuje zlomovým transformáciám ľudstva a cielene sa vymedzuje proti liberálnemu (whigovskému) výkladu dejín, ako kronike neustáleho pokroku smerom k lepšej spoločnosti. Kritika whigovskej interpretácie dejín sa onedlho dožije storočnice (Herbert Butterfield publikoval knihu s týmto názvom už v roku 1931).
No vo svojej knihe Harari prevrátil tento výklad doslova naruby a každý „pokrok“ je podľa neho v skutočnosti zmenou k horšiemu.
Kognitívna revolúcia zmenila Homo sapiens z idylu si užívajúceho ľudoopa v genocídne monštrum, ktoré vyvraždilo nielen ostatných členov svojho rodu, ale aj množstvo zvieracích druhov. Harari síce pripúšťa, že nemáme dostatok dôkazov o príčinách masových vymieraní, ale zároveň všade, kde môže, „implikuje Sapiensa“. Zároveň si však dobu lovcov a zberačov predstavuje neuveriteľne naivne, ako dobu vznešených divochov žijúcich v blahobyte.
Trochu opatrnejšie pripúšťa možnosť ozbrojených konfliktov spoločností, ktorá je jednou z významných kontroverzií medzi archeológmi a antropológmi (Keeley 1996; Gat 2006).
Inšpirácia Rousseauom je u autora nepopierateľná, spoločnosť lovcov a zberačov je vykreslená ako zlatý vek ľudstva. Obzvlášť fascinujúce je tvrdenie, že lovci a zberači mali ohromné množstvo voľného času, podporené z kontextu vytrhnutým výpočtom kalorickej hodnoty ich stravy bez hmotných dôkazov.
O to väčšmi je cítiť autorovo opovrhnutie agrárnou revolúciou. Tá podľa neho ľudstvo zotročila, pripútala k zemi a k tvrdej práci, k chorobám a k menej hodnotnej strave. To, že umožnila pravidelný prísun potravy, väčšiu šancu mať potomstvo, a teda i väčšiu šancu replikácie genetického materiálu, je spomenuté, ale zároveň zavrhnuté ako vraj nepodstatné.
Autor sa detailne venuje utrpeniu a „zotročeniu“ poľnohospodárskych zvierat, ktoré trvá posledných desaťtisíc rokov. Čitateľ má až pocit, že sa autor necháva ovplyvňovať intrasubjektívnou konštrukciou zvierat ako živých a cítiacich bytostí, ktorá existuje posledných pár desiatok rokov a vznikla z liberalizmu, ktorý Harari tak intenzívne kritizuje ako chybný. Bizarným záverom je aj tvrdenie, že Homo sapiens bol domestikovaný pšenicou, ktoré navyše rozoberá tak podrobne, až sa zdá, že tomuto provokatívnemu konštruktu verí.
State o zjednotení ľudstva a vedeckej revolúcii v tomto negatívnom hodnotení pokračujú. Zdá sa, že podľa Harariho viedla každá spoločenská a technologická inovácia iba k väčšiemu utrpeniu a zotročeniu ľudstva. Naozaj je jeho prístup taký inovatívny, alebo je to len módna negácia veľkého príbehu? Navyše často pretkaná veľmi silno presadzovanými tvrdeniami, ktoré odporujú logickej postupnosti rozprávania a vyvolávajú pochybnosti, či kniha nie je skôr manifestom autorových názorov, ktoré navyše dosť korelujú s časťou dnes rozšírených názorov, akými sú strata viery v technológiu a pokrok, nostalgia za idylickou minulosťou či práva zvierat. Skutočnosť, že autor v závere a v knihe Homo Deus hrdo skáče na nášľapnú mínu generácií historikov, že pomocou minulosti vieme aspoň čiastočne predpovedať budúcnosť, podozrenia o marketingovom a agitačnom rozmere knihy iba posilňuje.

Bestsellerom vďaka marketingu
Sapiens je kniha, ktorá nemá len problémy štrukturálne, ale aj formálne. Číta sa ľahko a dá sa pochopiť, preto je vďaka dobrému marketingu takým bestsellerom, ale aj to je skôr dané jej jednoduchosťou. Je pravdou, že veľa populárno-vedeckých prác je, naopak, zaťažených zložitým jazykom, ale Sapiens akoby ani nebol písaný pre vzdelaných laikov, ale skôr pre študentov stredných škôl bez vedomostí z dejepisu. Veľa prirovnaní je natoľko zjednodušujúcich, až čitateľ nevie, či nemá pochybovať o autorovi, alebo aspoň o autorovom náhľade na čitateľov intelekt.
Vysvetlenie právnickej osoby na príklade spoločnosti Peugeot je zdĺhavé, opakované a primitívne. Časť pôsobí priam ako balast na vyplnenie knihy. Opakovane a rôznym spôsobom formulovať, že písmo je znakovým zachytením reči, tiež nie je veľmi objavné. A vysvetliť transatlantický obchod s otrokmi tým, že v Afrike už bolo otroctvo a bola geograficky blízko, je nielen primitívne, ale navyše zjednodušujúce do bodu, kedy je to fakticky chybné. A takýchto príkladov je v Sapiense viacero.
Celkovo je ťažké povedať, či má kniha vôbec miesto v sekcii história, a či by nemala byť radená k manažmentu, k sebazdokonaľovacej a motivačnej literatúre. Pre historika je zaujímavá jedine ako príklad súdobých sociálnych dejín poznania, ako ich v knihe Společnost a vědení definoval Peter Burke. A to sú, mimochodom, kultúrne dejiny.
Harari v rozhovore pre Guardian povedal: „Dôvod, prečo sa stal Sapiens tak úspešným, je, že ponúkol veľmi rozsiahly obraz histórie a sveta. Žijeme vo svete informačnej explózie… posledná vec, ktorú ľudia potrebujú, je viac informácií. Čo skutočne potrebujú, je niekto, kto poskladá všetky kúsky informácií do zmysluplného obrazu — a to je to, o čo sa pokúšam.“ Žijeme v rýchlom svete a máme pocit, že potrebujeme čítať len tie hodnotné knihy. Tak sa nám všetky knihy, ktoré sa snažia o komerčný úspech, snažia nahovoriť, že tieto podmienky spĺňajú. A to je posledná zásadná kritika Sapiensa.
Ak k nemu pristúpite s otvorenou mysľou, zistíte, že vám do nej chce autor silou-mocou vložiť, čo on považuje za správne. V podtitule píše o stručnej histórii ľudstva. Vo výsledku to však pôsobí ako bonmot Woodyho Allena o rýchlom čítaní Vojny a mieru: „Bolo tam niečo o Rusku.“

Michal Cáp

////////////////////////
Môžem súhlasiť s obsahom recenzie na: historyweb
Ale!!! Sú tam naviac aj niektoré nielen terminologické lapsusy, ale aj obsahové.
Tie žiaľ "recenzent" vynecháva...
Autor, prekladateľ? nepozná rozdiel medzi "uhorským, Uhorsko a maďarským a Maďarsko"! - s.188,354.
Zvláštny je prístup k zrodu západoeurópskych a stredoeurópskych jazykov. - s.164
„Latinský jazyk sa rozšíril naprieč západnou a strednou Európou, a potom sa rozdelil na lokálne dialekty, z ktorých sa nakoniec stali národné jazyky.“ (* to je čistá fantazmagória...)
Vedeckú revolúciu spája výhradne s kapitalizmom!
Úplne ignoruje vedecké úspechy „nekapitalistického Ruska“. -s.293

Kúpiť knihu sú vyhodené peniaze ...
Poslední úprava: 10. led 2021 12:47 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan

Ebooky, linky, odkazy, books.google 11. led 2021 22:53 #18810


  • Příspěvky:4992 Obdržená poděkování 7400
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Ke'd som bol už pri videách na ichtrúbe mrkol som na jednu prednášku od p. Lauberta pod názvom " Rus Slovienov a Rus Kyjevská".

Mohol to kľudne nazvať A ZASA JE VŠETKO INAK!...Riadne sa to jeho podaním zas domotalo, ale zaujímavo a stojí to za zamyslenie. V každom prípde veľa objavných momentov a detajlov o ktorých som nevedel. Nehovoriac o tom ŽE VŠETKO BOLO INAK...

Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: p.hanic
Vygenerováno za 0.208 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.