Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

01906690
Today
Yesterday
This Month
All days
161
255
5148
1906690
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne
  • Strana:
  • 1
  • 2

Téma: Mauro Orbini

Mauro Orbini 08. úno 2015 15:24 #9020


  • Příspěvky:4029 Obdržená poděkování 5346
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 74
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: p.hanic

Vincentius Priboevius 28min 29. zář 2015 05:30 #11258


  • Příspěvky:1253 Obdržená poděkování 2573
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=20&Itemid=114#11257
Vincentius_priboevius-28
термин “славяне” впервые был произнесён в Венеции на латинском языке
"Slovaky" cca 33-34min videa
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Mauro Orbini 03. lis 2015 11:21 #11510


  • Příspěvky:4891 Obdržená poděkování 7335
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
Zablúdil som na VEDY a našiel tam citáty z ORBINIHO a vysvetľujúci text k nim.

"
Orbini na strane 26 opisuje boj Slovienov proti Avarom. Hoci Avari boli pôvodne Slovania, patrili medzi tie kmene, ktoré boli koncom prvého tisícročia pred n. l. už pomiešaní so Semitmi, takže už im ostal iba vzhľad podobný Slovanom. Pod tlakom vojenských udalostí museli utiecť zo svojho územia a prišli k nám. Hoci neraz spolu s našimi Predkami napádali spoločných nepriateľov, nakoniec sa stala situácia neúnosná. Tu nám chcú nahovoriť – ba stále nahovárajú – že nás zachránil akýsi franský kupec. Ak si pozrieme poslednú vetu na strane 25 Orbiniho knihy a budeme pokračovať niekoľkými prvými riadkami nasledujúcej strany (26), tak sa dočítame:

V Lete 617 Slovania už nemohli viac niesť neprístojnosti od Avarov, ozbrojili sa a premohli ich, v tom čase jedného zo svojich vojakov nazývaného SAMO, za chrabrý čin v boji, učinili sebe náčelníkom kráľom. Tento dôstojne vydržal 36 liet s veľkým rozumom a mocou vo všetkých svojich vojnách a chrabrosti, proti spomenutým Avarom, nad ktorými vždy on víťazil.“

Takže padá mýtus č.1 – Samo bol jeden z našich Predkov a nijaký „franský kupec“. Samo definitívne porazil Avarov roku 629 a potom zasadil ťažké rany Frankom. K Avarom sa ešte neskôr vrátime, historici predpokladajú, že boli úplne zničení. Z našich Letopisov vyplýva že nie. Naši Predkovia dôsledne dodržiavali právo výberu vierovyznania, nuž nakoniec nechali Avarov žiť v oblasti vtedajšej Panónie. Očividne dlhodobo neboli s nimi žiadne problémy.

V oficiálnych vede sa hovorí o Samovi, potom akosi dlho nič konkrétne, potom sa čosi spomenie o akejsi Veľkej Morave, padajú mená ako Rastislav, Mojmír, Svätopluk a podobne, pričom po bitke pri Bratislave v 907 sa už doslovne vytvára vákuum. Prečo? Uvidíme.

Keď už sme spomenuli Bratislavu, tak dodajme, že ide o prastaré slovanské ženské meno. Je to spojenie slov „brať slávu“. Pri jednej z mnohých vojenských kampaní kniežaťa Sama sa stretol Kruh Rodov na mieste, kde Starší Rodov a Žreci schválili vojenskú výpravu. Odtiaľ teda vyrazilo vojsko našich Predkov „brať Slávu“ – poraziť nepriateľa. Pravdepodobne nie náhodou sa o tri storočia neskôr odohrala bitka medzi Bavormi a našili Predkami práve pri Bratislave.

Zopakujeme si, že kráľ v žiadnom prípade nie je vyššia „funkcia“ ako knieža. Kráľ je zdegenerované knieža, ktorý si už presadzuje za svojich následníkov svojich potomkov. V Rodovom zriadení sa knieža vyberal na určenú dobu, pričom ak s ním boli všetci spokojní, tak mohol byť volený až do svojej smrti. Orbini na strane 28 uvádza, že po smrti Sama sa stal ďalším kniežaťom Borut alebo Boruch, za ktorým bol zvolený akýsi Karintín alebo Norika, pričom nasledujú aj ďalšie mená. Tak či onak, z uvedeného je očividné, že moc kniežatstva nebola prerušená a následníctvo riadne pokračovalo.

Pokračujme na stranu 35, pričom si preložme približne druhú polovicu strany:

„... a týmto sa naraz skončil čas zmätku medzi týmito krajinami Slovanov. Títo potom v čase Arnolda Kráľa Francúzskeho Imperátora, v Lete 891 porazili a zničili vojská Imperátorské na hraniciach Bokoarie a vstúpiac na územie Ríše, obsadili územie, ktoré sa podľa rieky Moragory nazývalo Moravaniou, teraz to je Moravia, odkiaľ vyhnali zvyšky Markomanov: a tam sa usadili. Po čase si upevnili svoju vládu ako Kráľovstvo Moravanov Slovanov, ktoré zahŕňalo Uhorskú zem, Bohémiu a RUSKO. Mali mnoho vojakov z Pazikanami, ktorí sa teraz volajú TATARI. A udržalo sa toto Kráľovstvo až do Leta 991, kedy zomrel Kráľ SVEULADO, zmocnili sa ho Maďari, Poliaci a veľkej časti Česi.“

V texte sme veľkými písmenami zvýraznili niekoľko mien. O akom Rusku to hovorí Orbini? Určite nie o vtedajšej Tartarii. Našu krajinu v starých časoch volali Maličké Rusko, presnejšie Maličká Rus a obývali ho Slovieni. Ďalej na východ bolo Malé Rusko, t.j. Malorus, čo je dnešná Ukrajina a Bielorusko. No a nasleduje Veľké Rusko, niekdajšia Tartaria. Ďalej je očividné, že profesionálne vojsko Tartarie pomáhalo našim Predkom – ešte v časoch Orbiniho to nebolo zabudnuté. No a naše posledné knieža sa volal Sveulado – o ktorom oficiálna historická veda ani nechyruje... prečo asi? Nuž, lebo vychádza z diel kresťanov a antických klasikov –Rimanov a Grékov – a títo boli odpradávna zameraní na našu likvidáciu. Nečudo teda, že v časoch Noci Svaroga zničili všetko, čo aj len náznakom hovorilo pozitívne o našej minulosti. Ale toto predsa nemôže nikoho triezvo uvažujúceho prekvapiť. Skôr by sme sa mali pýtať: „Kde ste dali naše dejiny“?

Keď už sme tu, tak nazrime aj na stranu 36, ktorá obsahuje tiež zaujímavé informácie:

„Moravia prijala vieru Kresťanskú v časoch Svätopluga, Kráľa Moravského, ktorý učinil svoje sídlo vo Velehrade, a pokrstil svoje národy rukami Cyrila Filozofa Apoštola bulharského, Rusov i ďalších Slovanov Dalmatínskych a Moravských... Naučil najskôr požehnanému Kresťanstvu Bulharov, Srbov; i Svätopluka kráľa Dalmatínskeho, i po nich Svätopluga Kráľa Moravského, so všetkými národmi, ktoré žili medzi Vislou, Dunajom i riekou Váh. I riadil 5 Liet svoju Cirkev na Morave... (Metod) nie dobre prijatý bol Kráľom Svätoplugom mladším. Keď Kráľ raz odišiel na poľovačku... prikázal Arcibiskupovi Metodovi, aby on neslúžil Liturgiu, keď sa vráti... nehľadiac na rozkaz Kráľovský, začal slúžiť obedňajšiu... prišiel Kráľ obklopený množstvo ľudí, honcami a psami a vošiel do Kostola s hlukom a brechotom psov, položil ruku na zbraň, ledva že sa udržal nezraziť osobu Arcibiskupa, zhodili na zem všetko, čo bolo na Oltári. Metod odišiel z toho Kráľovstva, prešiel do Bohemie, preklial Kráľa a celé Kráľovstvo.“

Vyzerá to tak, že naši Predkovia sa ani náhodou nehodlali plaziť v prachu pred arcibiskupom – vysluhovateľovi kultu čiernej mágie – ako to robia dnešní naši bioroboti. Nemôžeme sa ani diviť, že „bohabojní historici“ o tomto nepíšu, ale zároveň vidíme, že cirkevné prekliatie nakoniec urobilo svoje...

Ako si neskôr ukážeme na mape, Veľká Morava – teda to, čo sme si navykli takto nazývať – bola súčasťou veľkej Dŕžavy Venedov. V Rodovom zriadení je typické, že vrcholnú zvrchovanosť na svojom území má Rod – napríklad vo forme kniežaťa – ale pokiaľ bola Stará Viera, tak sa nič neprijímalo bez porady so Žrecmi, a teda Dŕžava ako celok dokázala fungovať organizovanie a dlho.

Z pohľadu Dŕžavy Venedov si krátko uveďme niekoľko riadkov zo strany 58:

„... Mali mnohé vojny s Arrigom Saxonským, prvým kniežaťom Germánie. Bojovali s Henrichom kráľom v Lete 934, viedli vojnu s Ottonom Prvým Kráľom v Lete 957, ktorého zničili v Turingii tiež tak, že sa ledva dobitý dostal domov... v Lete 989 v poslednom boji, hoci aj padlo Slovanov veľké množstvo, Kráľ stratil výkvet svojho vojska a nikdy už nedokázal si pokoriť tento národ, ktorý nadovšetko si ctil prirodzenú slobodu než drahé veci, volil si radšej smrť ako slúžiť Kráľovi, alebo iným...“

Toto určite nepotrebuje komentár.

Pozrime sa teraz na udalosti vo Veľkej Morave s ohľadom na informácie, ktoré nám poskytol Mavro Orbini a zoberieme do úvahy aj letopisné zdroje. V prvom rade názov Veľká Morava pochádza z výrazu „hé Megalé Morabia“ a použil ho byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos, ktorý žil v 10. storočí. O tom, prečo „Morabia“ a nie „Moravia“ sme si už hovorili predchádzajúcich článkoch – ide o negramotnosť pri čítaní Staroslovienskej Bukvice. Necháme bokom všetky oficiálne konštrukcie – je ich dosť v iných zdrojoch a všetky sa v podstate opakujú. No predsa len jednu poznámku – ak sa pozriete do historických materiálov v obdobia socializmu, tak bežne vidíte, že historici hovoria o Slovienoch, nie kadejakých „Slovenoch“...

www.vedy.sk/sk/kultura.php
Poslední úprava: 03. lis 2015 11:22 od Dušan.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: eliot, Ramiannka, ivko, slovien, samomirus

Mauro Orbini / upozornenie Fomenkovcov 04. lis 2015 22:23 #11521


  • Příspěvky:1253 Obdržená poděkování 2573
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Pozor:! Práca Mavro Orbíni-ho je písaná už podľa chronológie Scaliger-Petávius,
chronológie objednanej a odsúhlasenej na ÚV
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, slovien, IvanSk

Mauro Orbini 06. dub 2016 11:41 #12728


  • Příspěvky:712 Obdržená poděkování 1530
  • Avatar uživatele eliot
  • eliot
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 57
Mauro Orbini: Historiografia - História Slovanov
Táto kniha bola pôvodne vydaná v talianskom jazyku r. 1601. Jej preklad uvidel svetlo sveta v ruskom jazyku r. 1722 a od tých čias čakala na svoj čas. Je to jednoducho zázrak, že sa dožila našich dní, že nezhorela na vatrách katolíckej cirkvi, a že máme dnes možnosť ju čítať! Je doslovne senzáciou, pretože svedčí o reálnych udalostiach: o tom, že zo slávneho slovanského národa pochádzali najsilnejšie národy; o tom, akým krajinám, kráľovstvám a provinciám slovanský národ v Európe, Ázii a Afrike vládol; o tom, s kým bojoval.
Hovorí o tom, ţe v západnej Európe sa pouţívala staroslovenská hlaholika, o Slovanoch Gótoch, o Amazonkách (ţenách Kozákov) a
oveľa viac. Táto kniha, keďţe bola napísaná s pouţitím západoeurópskych materiálov, je osobitne cenná. Uţ v tie časy zaujala postoj, ktorý bol v rozpore s oficiálnym postojom katolíckej cirkvi, hoci ju napísal hlavný opát Raguzský, t.j. človek, ktorý zaujímal vysoké cirkevné postavenie. Bohužiaľ, dnes to je historická kniha, akých sa zachovalo veľmi málo. Hoci sa na ňu ako na zdroj mnohí odvolávajú, nikto ju až do našich dní nemohol prečítať a už vôbec ju porovnať s inými historickými zdrojmi. Je veľkou radosťou, ţe takáto zriedkavá kniha sa uchovala do dnešných dní. Teraz uţ vieme, ţe podobné knihy sa v západnej Európe úmyselne ničili, rovnako ako aj v cárskom Rusku za panovania Romanovcov. Zoznam zakázaných kníh začala zostavovať katolícka cirkev vo Vatikáne r. 1559. Knihy, ktoré sa dostali do tohto zoznamu boli po celej Európe v polovici 16. storočia zničené. V Rusku sa mnohé knihy ničili ešte aj v 17. storočí. Táto kniha, ako píše sám archimandit Raguzský (hlavný opát) Mauro Orbini, bola zostavená z mnohých iných historických kníh a napísaná v taliančine. Na titulnom liste knihy sa dá prečítať, ţe Orbini bol archimanditom Raguzským, t.j. zaujímal vysoký cirkevný post v meste Raguza. Mesto Raguza dodnes jestvuje na Sicílii v dnešnom Taliansku. Treba pripomenúť, ţe Raguzou sa volalo aj balkánske mesto Dubrovník. Ale pretoţe kniha bola napísaná v taliančine a aj sám Orbini v texte uvádza, ţe pouţil historické zdroje z talianskych kniţníc, moţno predpokladať, ţe najpravdepodobnejšie bol archimanditom v talianskej Raguze. Teda kniha bola zostavená z mnohých historických kníh a vydaná r. 1601 v taliančine, r. 1722 bola preloţená do ruského jazyka a vydaná v Rusku za panovania Petra I. Od tých čias ju nikto nanovo nevydal. Pretoţe v Rusku bola kniha vydaná na priamy príkaz Petra I., očividne na neho hlboko zapôsobila, a preto aj zázrakom v Rusku preţila do dnešných dní. Hoci sa dnes povaţuje za výnimočnú senzáciu, v tie časy takou ani zďaleka nebola, nakoľko očividne existovalo mnoţstvo starších historických zdrojov. O čom vlastne táto kniha je? Citujme Orbiniho:
„Slovanský národ, ozbrojený svojimi zbraňami, dobre že neovládol všetky národy vo Vesmíre: ovládol Áziu i Afriku, bil sa s
Egypťanmi aj s Alexandrom Veľkým, pokoril si Grécko, Macedónsko, Ilýrsku krajinu; ovládol Moravu, krajinu Šlenskú, Českú, Poľskú aj s pobrežím Baltského mora, prešiel Itáliou, kde mnoho ráz bojoval proti Rimanom. Niekedy bol porazený, inokedy bijúc sa v boji veľkým smrteľným krviprelievaním odpovedal Rimanom; neraz bijúc sa v boji rovným bol. Nakoniec si pokoril Rímsku Ríšu, ovládol mnohé jej provincie, zničil Rím, učiniac cisárov rímskych svojimi daňovými poplatníkmi, čo na celom svete nijaký iný národ nedokázal.“ Týmto textom začína Orbini svoju knihu. Je to hlavný záver jeho historického bádania. Orbini v ďalšom objasňuje svoje závery. Píše, ţe národ Slovanov ovládal: Áziu, Afriku a Európu. V detailoch to boli: Francia, Anglia, Hispánia, Itália, Grécko, Balkán – Macedónsko a Ilýrska krajina, pobreţie Baltského mora a vôbec najlepšie európske provincie. Okrem toho zo Slovanov pochádzajú mnohé európske národy, ktoré, ako sa oficiálne prijíma dnes, nemajú so Slovanmi nič spoločné. Medzi nimi: Burgunďania, t.j. obyvatelia Burgundska – krajiny, ktorá bola pripojená k Francúzsku v 15. storočí, Švédi, Fíni, Góti, Východní Góti a Západní Góti (u Orbiniho Vizigóti), Góti-Alani, Dákovia, Normani, Frankovia alebo Trákovia, ďalej Venédi, Pomorania (obyvatelia Pomoria, t.j. Nemci a Poliaci), Britanci alebo Bretónci (u Orbiniho Bricani), Avari. V podstate všetky tvrdenia Orbini podkladá aj druhými zdrojmi, napríklad staroškandinávskymi geografickými traktátmi. V zásade to Orbini v úvode okomentoval takto: „JEDNI BOJOVALI A DRUHÍ PÍSALI HISTÓRIU.“ Orbini svedčí: „Niet divu, že sláva národa Slovanského, teraz už nie taká zrejmá, bola preslávená po Vesmíre. Ak by tento národ mal aj dostatok ľudí učených a sčítaných, tak ako bol dominantný vojensky a vynikajúci zbraňami, to by žiadny iný národ vo Vesmíre nebol podobný národu Slovanov. A to iné národy, ktoré nedosiahli jeho úroveň, teraz samých seba oslavujú, no skrz nič iné len preto, že predtým mali v národe vzdelaných ľudí.“
Kaţdý letopisec v historických kronikách zachytával svoj národno-subjektívny pohľad na udalosti a usiloval sa predstaviť svoj národ v tom najlepšom svete. Bitky, ktoré vyhrávala jeho strana, hoci neboli vojensky dôleţité, opisuje ţivo. Iné boje, hoci oveľa váţnejšie
a rozhodujúce, ale ktoré jeho národ prehral, opisoval veľmi skúpo alebo sa opisu úplne vyhol. Tento postoj je však charakteristický pre staré kroniky, ktoré nepísali Slovania. Tak sme sa síce dostali do nášho veku, ale stará história, ktorú sa učia deti v školách, sa v podstatnej miere opiera o pohľad neslovanských, či dokonca Slovanom nepriateľských cudzích národov a ich kronikárov. Čas vzniku Orbiniho knihy je druhá polovica 16. storočia a publikovaná bola r. 1601. Je to epocha dobre známeho Tridenského Koncilu v Taliansku, keď katolícka cirkev vytvorila a kanonizovala svoju chronológiu a koncepciu svetovej histórie. Orbini bol členom hierarchie katolíckej cirkvi. No napriek tomu jeho kniha je v protiklade s oficiálnou pozíciou katolíckej cirkvi. Znamená to, ţe v katolíckej cirkvi ani vtedy zďaleka nie všetci súhlasili s oficiálnymi postojmi. Orbinimu bolo jasné, ţe postoj k jeho dielu bude skôr zamietavý, a preto priamo v knihe uvádza: „A ak niekto z iných národov bude chcieť túto pravdu z nenávisti prekrútiť, odvolávam sa na svedectvo historikov, ktorých zoznam prikladám. Títo mnohými svojimi dielami o tomto všetkom svedčia.“
A tu prichádzame k dôleţitému bodu: Pri preklade knihy do ruštiny v 18. storočí prekladatelia očividne upravili autorov zoznam historikov. Zoznam historikov a ich diel, t.j. prvotných zdrojov historických údajov, ktoré Orbini priloţil v abecednom poradí v ruskom preklade z nejakého dôvodu končí na písmene M, a to v strede strany, dokonca za čiarkou. Zvyšok zoznamu nenávratne zmizol. Zoznam je však zaujímavý aj niečím iným. Všetky mená, z ktorých pozostáva, sú dnes neznáme. Kde zmizli všetky tieto knihy? Orbini ich ešte koncom 16. storočia pouţil, pretoţe boli k dispozícii vo „veľkej kniţnici najsvetlejšieho knieţaťa Dubrinu Pezarského“, ktorá sa nachádzala v „samom centre Talianska“. Ţeby všetky zhoreli počas poţiaru? Orbini spomína mená aj dvoch zjavne ruských historikov: Jeremeja Rusina a Ivana Veľkého Gótskeho. Dnes uţ ani o jednom z nich nič nevieme! Čo je zaujímavé, Orbini sa neodvoláva na ţiadneho z dnes uznávaných historikov, akým je napríklad letopisec Nestor a jeho „Povesť Vremennych let“. Hoci zoznam historikov v preklade končí na M, nikde v texte knihy sa také dielo nespomína ani raz. Uţ pri letmom pohľade na začiatok zoznamu je viditeľná poznámka na začiatku, ţe v podstate ide o historikov, ktorých rímska cirkev neuznáva, aj keď v podstate nie kvôli opisu
histórie, ale z dôvodu neuctievania cirkvi samotnej. Nuţ, čo sa s nimi stalo? Odpoveď je kaţdému jasná. Zaujímavá je aj tá časť knihy, kde sa hovorí o pouţívaní slovanských písmen v Západnej Európe: „a aj samé Princezné Norické používali slovanské bukvy v národných písomnostiach, ako to je aj vidno v chráme sv. Štefana vo Viedni“. Orbini spomína aj antické vojenské pochody Slovanov: „V tom čase, keď Pompeius Veľký bojoval proti Mitridatovi, kráľovi Pontskému, Rusi (Orbini objasňuje ţe Moskovčania) pod velením svojho vládcu Tasovaza alebo Tazia porazili Pontského kráľa ako spojenci Rímskej Ríše...“ V knihe je aj veľmi zaujímavá informácia o Amazonkách, „slávnych vojačkách slovanských“. Dnes sa Amazonky povaţujú za akési zahmlené hrdinky starých mýtov. Niektoré stredoveké zdroje priamo hovoria, ţe meno Amazonky sa pouţívalo na Kozáčky, t.j. ţeny Kozákov, alebo inými slovami ţeny Gótov. Kniha Maura Orbiniho rozhodne obsahuje mnoţstvo dôleţitých a zaujímavých informácií. Z nášho pohľadu len potvrdzuje tvrdenie Slovansko-Árijských Véd o jednotnom pôvode bielej rasy. Ešte nie tak dávno o tom v Západnej Európe svedčilo aj mnoţstvo kníh... (krátené) Alexander Gromač
*** zdroj:
www.ozzsv.sk/domain/ozzsv/files/komplet-sv-3-2015.pdf str.9-12
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Dušan, ivko, horan, lesana, Deva, samomirus

druzí psali historii a vítězili na papíře 02. čen 2016 10:02 #13225


  • Příspěvky:712 Obdržená poděkování 1530
  • Avatar uživatele eliot
  • eliot
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 57
Jedni bojovali a vítězili v poli, a druzí psali historii a vítězili na papíře.

Orbini začíná svou knihu s hlubokou a, jak nyní chápeme, naprosto správnou myšlenkou.
Hovoře moderním jazykem, zní takto:
SLOVANÉ BOJOVALI A VÍTĚZILI V BITVÁCH, ALE NEPSALI HISTORII.
JINÉ NÁRODY, NEHLEDĚ NA PORÁŽKY, JIMI UTRPĚNÉ V POLI,
ÚSPĚŠNĚ VYTVÁŘELI ZDÁNÍ SVÝCH VÍTĚZSTVÍ NA STRÁNKÁCH LETOPISŮ.


leva-net.webnode.cz/products/jedni-bojovali-a-vitezili-v-poli-druzi-psali-historii-a-vitezili-na-papire-/
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, ivko, lesana, samomirus

Orbini - Skandinavia 07. čen 2016 20:23 #13304


  • Příspěvky:4029 Obdržená poděkování 5346
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 74
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan, lesana, samomirus

Mauro Orbini 07. čen 2016 23:06 #13312


  • Příspěvky:4891 Obdržená poděkování 7335
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 86
V tejto prednáške p. Čudinov vysvetľuje práve slová TULE, SKRITOTULE, SKRITOFINI…



VENI, VINI - FINI...
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, samomirus

Srpska historija Mavra Orbinija 26. pro 2016 18:22 #14445


  • Příspěvky:4029 Obdržená poděkování 5346
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 74
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Mauro Orbini 26. pro 2016 18:31 #14446


  • Příspěvky:4029 Obdržená poděkování 5346
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 74
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
  • Strana:
  • 1
  • 2
Vygenerováno za 0.211 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.