Nepoznaná História

Perún ako jediný, najvyšší boh, je importom z Ázie, hoci to boli naši starí príbuzní (slovanom príbuzní).
Od monoteistického Perúna je potom už blízko ku kresťanstvu.
Odporúčam aj stranu 23 z Iršovho článku, kde je to rozvedené dôkladnejšie.
Naozaj - zúčastňujem sa rôznych starovereckýc "pohanských" obradov, a niekedy sú pri nich situácie ako na kresťanskej omši.
Ale zase v dnešnej praxi - kresťanstvo je v svojej podstate mixom a nositeľom mnohých predkresťanských dobrých ideí, netreba byť apriori proti nemu.Len hlupák si podpáli dom, lebo lebo mu ho muroval murár - kresťan, len blázon zomrie hladný, keď odmietne podávaný kus chleba od dobráckeho kresťana.

www.irsa.szm.com/ko1.pdf

Ďakujem, odporúčam každému, lebo je iné čítať, a iné zažiť si to miesto na vlastnej koži.
Mňa sprevádzal samotný autor Rudo, ktorý zachránil, čo sa dalo, ba dnes sa javí, že zachránil takmer nemožné. Bojovať proti mašinérii stavebnej firmy a "úradom", kde pracujú nekompetentní barbari.
Na Slovensku je to tak, na našom Stonhendži si postavíme garáže!!!
Fuj.
To je Vaša skvelá vizitka, gebírovci. Môžete sa hanbiť po desiate pokolenie.
Odborníci, akademici, archeológovia.
Fuj.

Celý príspevok Ruda:
irsa.blgz.cz/Novopohanstvo-a-slovanski-bohovia.html

Bežní účastníci obradov sa asi budú hnevať, ale každý má nárok na svoj názor...
Takže tak.

S prepáčením ...na bežné decká ,čo sa hrajú pri ohníkoch .... nám nejde. Tak ako chlapci a dievčatá čo sa hrajú na lukostrelcov a ritierov na hradoch vedia prd o lukostreľbe a "rajteroch" (ako sme mi vlastne kedysi vedeli houby o indiánoch ,keď sme sa hrali na Winetoua...)

Dušan, mal som na mysli takúto scénu: na kopci Smrčník pri Velestúre nad Kremnicou pri obrade niekoľko "novopohanistov" kľačí pred dreveným idolom Perúna a kričí: "Perún, zmiluj sa nad nami!""
To už je totálne nepochopenie dedičstva našich predkov - Slovanov, to už tí "účastníci" môžu rovno založiť nejakú sektu.
Takto nám vnášajú iránske novotvary.
To nie je naše pôvodné.
My sme tru naozaj žili v mieri, my sme sa tu iba bránili, my sme sa tu nezabíjali ako oni tam dolu niekde na juhovýchode.
IMPORT cudzej ideológie.

irsa.blgz.cz/Velka-dracica-a-jej-magia.html

Pekný článok o našich menách.

Slovenské slovanské mená

irsa.blgz.cz/Slovenske-slovanske-mena.html

pár citátov:

Mená Ján a Jaroslav sú najstaršími slovenskými menami, ktoré sa zachovali v pôvodnej podobe.

Princíp dní spojených s menami bohov prevzalo aj kresťanstvo, ale pohanských bohov začalo nahrádzať menami svojich svätcov. Keďže tých bolo spočiatku málo, alebo mali viacerí rovnaké mená, to isté meno sa vyskytovalo a v kresťanských kalendároch dodnes vyskytuje viackrát.
Zároveň prišlo k prispôsobovaniu a novej interpretácii pohanských mien, ktoré začali byť nahrádzané biblickými menami, alebo začali byť ako biblické – židovské vysvetľované. Pradávne slovanské a ešte staršie meno Ján bolo vysvetlené ako meno pôvodne hebrejské (vraj z hebrejského Jochanán, čo vraj znamená „boh je milostivý“, ale samozrejme, neznamená to. Je to len náboženská etymológia výrazu, ktorému jazykovedci nerozumejú a preto prevzali toto vysvetlenie), germanofili našli preň vzor zasa v nemčine. Na tomto zotrváva slovenská jazykoveda dodnes. Sto krát opakovaná lož, omyl a niekedy len hlúposť sa síce nestali pravdou, ale zato všeobecne uznávaným názorom, k čomu masovo prispievajú informačne bezcenné publikácie, časopisy a dnes najmä internet, ktorý mnohí považujú takmer za písmo sväté.

Mir, ako dokladá ruština, je synonymom slova svet, z čoho máme slovo svätý. Svätým bol oddávna označovaný práve silný, mocný muž, bol to titul rovnocenný s titulom mir, ktorý dnes nájdeme v arabskom titule kniežaťa – emir a tiež v admirálovi.

Rovnaký princíp nachádzame v germánskych zložených menách, ktoré mnohé majú slovanský pôvod – napr. Waldemar nesúvisí s lesom – ako to znie v nemčine, ale je to skomolený Vladimír.

Arabský Muamar nie je nikým iným než našim Mojmírom (Moymarom), grécky Teofil našim Bohumilom, byzantský Hunimundus Svätoslavom, atď.

fr.wikipedia.org/wiki/Charles-Tanguy_Le_Roux
Tento francúzsky akademik , naozajstný akademik, a naozajstný odborník, bol vďaka veľvyslancovi Francúzska v Bratislave na základe knihy Ruda Iršu : Kamene zabudnutého času v Holíči, prezrel si megality a dal im certifikát ich pravosti.
Slovenská malosť a poklonkovanie starým teóriám, že na Slovensku nemôžu byť megalitické pamiatky, sa prejavili a prejavujú dodnes, že aj slovenskí absolventi odboru archeológia na našich "vysokoodborných" univerzitách nechcú pripustiť, aby mohol mať Charles Tanguy Le Roux pravdu. A stále o tých kameňoch píšu, že to nie sú megality.
Dokonca znak kladiva je podľa slovenských gebírov iba vyrobený náhodne zubom na bagri...

Partrí to hlavne sem.

ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...520&Itemid=114#14094