Nepoznaná História

От кого: p.hanic <> Кому: Dusan Klimo <>, kancelaria.ministra <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >
Копия: Vlnka Jan , viliam jablonicky <>, Janicina Milan JUDr >, Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. <>, Prof. Abel Kral <>, oc <>, Gregor Papuček <>, elschek <k>, Prof.Dr.MS.Ďurica <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, anton <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, peter.mulik <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, jan.dorula <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, Andrej Ferko <k>, Sivak Jozef <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, pavol.jelinek <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, Branislav Kovar <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, snnredakcia <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, eko-konzult <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, kultura <Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >, demko.blava <>
Дата: Четверг, 21 января 2016, 4:58 +03:00
Тема: Re 20160121 - lampáreň: Otvorený list

Vážený pán Dušan Klimo,
nie ste sám, kto má s inštitúciami nielen zo Slovenska podobné "lampárenské" skúsenosti.

Nezostal som len pri "skúsenostiach", ale hľadal som aj pôvod "slovenskej lampárne".

Uvediem niekoľko príkladov.


K téme miléniových osláv príchodu slovanských vierozcestcov sv. Cyrila a Metoda v Ríme
v roku 1863 pán Miroslav Demko, objaviteľ slovenskej identity Hongroisa Franza Liszta napísal knihu:
Cyrilo-Metodské oslavy v Rime roku 1863 a Franz Liszt, 2008.
Ku knihe som napísal krátku anotáciu, minirecenziu a ponúkol ju na uverejnenie. (2009)
Len pán Gregor Papuček ju dal na net v Maďarsku.
SNN to odmietli publikovať a to opakovane!
Po dnešok sa nenašiel jediný akademik, jediný intelektuál, jediné akademické pracovisko,
ktoré by sa k tejto knihe vyjadrilo, ktoré zverejnilo recenziu k téjto knihe ...
Informácie skončili prakticky na "lampárni"

Vo voľnom čase sa venujem štúdiu histórie.
Stane sa, že narazím na informácie o ktorých naši "gebírovci", ani médiá "akosi" nepíšu.
Pri pokusoch niektoré z "objavov" aj uverejniť som sa stretával s "lampárenstvom".
Cez books.google.com sa mi podarilo konečne nájsť unikátnu informáciu z dobových slovensky
písaných zdrojov k uvedeným miléniovým Cyrilo-Metodským oslavám v Ríme z roku 1863.
K tomuto objavu dokazujúcemu slovenskú identitu Hongroisa - neMagyara Franza Liszta, krajana našeho,
som napísal článok a ponúkol ho k uverejneniu viacerým "slovenským" printovým médiám. (jan.2012)
Jedine dvojtýždenník "Kultúra" ho uverejnil!
SNN, Literáry týždenník ... to odmietli... skončili na "lampárni".
A tak sa núkajú logické otázky
"Prečo majú všetky inštitúcie, Matica slovenská, akademické pracoviská, takmer všetky média
tak zásadný problém s miléniovými oslavami príchodu slovanských vierozvestcov CaM v Ríme?"
"Prečo má "slovenská" muzikológia, Matica slovenská, celá "slovenská" veda,
skoro všetky médiá s preukázanou "slovenskou" identitou Hongroisa -neMaďara Franza Liszta,
krajana našeho takýto zásadný "lampárenský" problém?

Rozumné vysvetlenie ponúka Georg Orwell cez román "1984", kde je popísaná podstata manipulacie
s historickým časom: ten, kdo má monopol na výklad zmyslu minulosti, ovládá prítomnosť a tým vznáša svoj
nárok na vládu nad budúcnosťou.
Preto sú niektoré historické fakty spravidla "zametané pod koberec", preto informácie upozorňujúce na ich
existenciu končia spravidla na "lampárni".
Aj Václav Klaus k tomuto poznatku našej geopolitickej reality v práci "Rok sedmý:2009" napísal: "
Téměř ve všech těchto našich sporech se vede zřejmý spor o minulost ,
a to jak o tu předvčerejší, .... George Orwell (1984) měl velkou pravdu ve svém tvrzení:

„Kto ovláda minulosť , ten ovláda budúcnosť, kto ovláda prítomnosť , ovláda minulosť ."

Podobnosť akoby čiste náhodná pre Váš "lampárenský" prípad tu je cez orwellovské "ministerstvo pravdy".
Nie ste pod kontrolou "veľkého brata".
"Ministerstvo pravdy" nemá v radoch Vašej organizácie "svojho človeka".

Preto hľadanie pravdy o dnešku je aj hľadaním pravdivej minulosti .
Z vlastnej mnohoročnej skúsenosti viem že hľadanie pravdivej minulosti pri otázkach slovenskej identity
Hongroisa - neMaďara Franza Liszta, krajana našeho,
sa stalo veľmi efektívnym lakmusovým papierikom slovenskosti každého,
kto sa k tejto otázke identity vyjadril.
Všetky inštitúcie, či jednotlivci z akademických kruhov, ktorí sa k tejto otázke po dnešok vyjadrili,
alabo boli "lampárňou", pohoreli - neboli slovenské!
Ten Váš problém s "lampárňou" je práve problém "slovenskosti" úradníkov u ktorých končili
Vaše žiadosti.
Pomôžte zmeniť obraz minulosti, tým sa orwellovsky bude meniť budúcnosť, tým sa budú meniť aj úradníci ...

Preto si dovolím Vám, ako aj členom Vašej organizácie ponúknuť jednoduchú radu, ako si spoločne
poradiť s "lampárenstvom" na Slovensku.

Kde môžete, tam propagujte slovenskú identitu Franza Liszta s odvolaním sa na objavné práce pána
Miroslava Demka, Slováka zo Švajčiarska.
Zákon času si touto cestou pravdivého obrazu segmentu minulosti vynúti výmenu osôb v inštitúciách
nielen na Slovensku, ktoré majú problém so slovenskosťou Franza Liszta.
Bude to ešte istý čas trvať, ale potom by už nič nemalo stáť v ceste realizáciám aj Vašich návrhov, žiadostí.

V druhom polroku preberá naša republika predsedníctvo v EU...
To je jedinečná príležitosť propagovať slovenskú identitu Franza Liszta,
ako jednu najvýraznejšiu, na celom svete dobre známu historickú postavu z radov našich krajanov.
Zmeňme touto cestou len jeden obrázok v mozaike minulosti a tým sa nám otvorí iná perspektíva budúcnosti.

S pozdravom
p.hanic
Viedeň 2016-01-21
Linky k téme Franz Liszt
lisztinstitut.eu/page3.html
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=30&id=36&Itemid=114
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=30&id=37&Itemid=114

„Fr.Liszt, krajan náš,…“ dôkaz slovenskej identity :
FL_krajan_nas-MS1865-PU.pdf
www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult0612.pdf
SNN 12-13_2013, str.9 : ??„Bol Liszt skutočne Slovák?“??
www.snn.sk/archiv_pdf/snn/2013/12-13_2013.pdf

Понедельник, 4 января 2016, 9:56 +01:00 от Dusan Klimo <>:
>Davam do Vasej
laskavej pozornosti: otvoreny list zaslany TASR a SITA .
>DK
>

---

Forwarded message

---

>From: ÚNIA SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ < Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. >
>Date: 2016-01-04 8:40 GMT+01:00
>Subject: Otvorený list
>To: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. , Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
>
>Vážení,
>v prílohe posielame otvorený list, s ktorým sa aktivisti zo slovenského zahraničia, združení v Únii Slovákov v zahraničí (ÚSZ)
>obrátili na LAMPÁREŇ, v nádeji, že sa tam budú môcť nielen posťažovať, ale – čo je pre nás najdôležitejšie-, že im tam poradia,
>ako by sa dali prekonať ostentatívny nezáujem, ľahostajnosť a tupá arogancia byrokratického aparátu na všetkých úrovniach
>mocenských štrukrúr, s ktorými sa na Slovensku stretávajú.
>PF2016!
>ÚNIA SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ
>
--*****************************pdf nepreslo

SNN 12-13_2013, str.9 : ??„Bol Liszt skutočne Slovák?“??

12-13_2013.pdf je k stiahnutiu na novom linku:
snn.sk/redakcia/archiv-snn/?cp=4

www.snn.sk/archiv_pdf/snn/2013/12-13_2013.pdf - "inovácie" majú svoje čaro ...

pokračovanie na slobodnom vysielači
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=50&Itemid=114#12191

Vážený pán šéfredaktor Slovenských národných novín Maroš Smolec,
teraz Vám ukážem môj pohľad na podstatu „lampárne na adrese SNN" cez môj skôr uvedený článok:
"Fr.Liszt, krajan náš - dôkaz slovenskej identity".

Tiež poukážem v akej "redakčnej úprave" bol nakoniec ponúknutý slovenskému čitateľovi v čísle
SNN 12-13_2013, str.9 v článku s názvom „Bol Liszt skutočne Slovák?“.

Už samotný názov v SNN je v ostrom protiklade k podstate obsiahnutej v mojom názve:
"Fr.Liszt, krajan náš - dôkaz slovenskej identity" verzus „Bol Liszt skutočne Slovák?“.

Nad nadpisom v SNN je výrazne napísané: "Národný kalendár uvádza skladateľa ako "krajana""
Vynára sa tu základná otázka: "A kde ostalo to dôležité slovíčko "našeho"?! - "krajana našeho"?!
Tá veta je bez toho slova "našeho" nekompletná, zavádzajúca, je to ukážka práce "lampárne"!
Plné znenie malo byť nasledovné: "Národný kalendár uvádza skladateľa ako "krajana našeho""

Aké dôležité je práve necenzurované plné znenie a aké dôležité sú práve "takéto slovíčka",
Vám môžem ukázať aj na inom všeobecne známom citáte:
Pôvodný text : "Slováci! Píšte po slovensky, tu máte písmo moje o reči vašej."
Moje podanie: "Slováci! Píšme po slovensky, tu máte písmo moje o reči našej."

Viete určiť ktorý z týchto dvoch textov napísal Slovák pre Slovákov?

Text z Národného kalendára,Matične spisy: na obyčajný, 365 dní majúci rok po narodení Krista Pána
Krěmér, 1865, strana 274, 275

je pravým plnohodnotným dôkazom slovenskej identity Hongroisa Franza Liszta ,
identity zhodnej s autorom, vydavateľom tohoto textu.

Otázka pre zamyslenie:
"Mohol sa v tej dobe vôbec nejaký Maďar zúčastniť takýchto všeslovanských miléniových osláv
príchodu slovanských sv. CaM?"

Záverečné otázky:
"Pán šéfredaktor SNN, viete vysvetliť, prečo môj článok nebol uverejnený?
Prečo aj tento obzvlášť dôležitý článok skončil na "lampárni"!?

S pozdravom
p.hanic
Viedeň 20160129
od narodenia až po hrob, srdcom i dušou roduverný lisztovec

Text z Národného kalendára:

„ *F r. Liszt. Svetoznámy hudec, Fr. Liszt, krajan náš, ktorý kde a kedykol'vek vystúpil,
všeobecný potľask dosiahol, od nektorého času o samote žil v kláštore dominikánskom,
neďaleko Ríma na Monte Mario, a kolovala povesť, že vezme na sebä rúcho dominikánske.
Medzitím stalo sa , bez toho, žeby sa kto bol o tom popredku dozvedel, že arcibiskup
Hohenlohe, veľkoalmužník Jeho Svätosti pápeža, udelením mu tonsúry prijal ho do stavu
kňažského, ba už i menšie posvätenie obdržal.
Odvtedy býva vo Vatikáne a vídať ho v Ríme chodiť v rúchu svetského kňaza; v mes. auguste
t. r. prišiel do Pešti k hudobnej slávnosti, ab y osobne riadil svoju vlastnú znamenitú skladbu:
„Svätá Alžbeta.” Po svojom z Uher do Ríma návrate mal nastúpiť úrad riaditeľa pápežskej
kapelly vo chráme sv Petra. Výššie posvätenie nehodlá vraj prijať.
Liszt složil a vydal mnoho znam. diel, medzi nimi к tisícletému jubileumu pokrest'anenia
Slovanov zvláštni sbor pre mužské hlasy, ktorý sa najsamprv v pôvodnej slovanskej osnove
prevodzoval 1863. v Rime v slov. chráme (San Girolamo dei Schiavoni a ripetta), a ktoréhož
osnova počína slovy: „Slavimo Slavu, Slaveni.” ”

books.google.at/books?id=Adk_AAAAcAAJ&pg=PA274&

Pre dotvorenie dobového obrazu vzťahov si dovolím poukázať na noticku o pár riadkov vyššie
zo tej istej strany 274, k 500 ročnému výročiu založenia viedenskej univerzity -
len peštianská univerzita sa nezúčastnila týchto akdemických osláv....

12-13_2013.pdf je k stiahnutiu na novom linku:
snn.sk/redakcia/archiv-snn/?cp=4
Lampáreň Únie zahraničných Slovákov 21. led 2016 02:36
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...130&Itemid=114#12140
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=50&Itemid=114#12191

eliot napsal: -- celý text:
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...4&limitstart=80#4883

-- a teraz pohľad dneška na jazyk a hudbu:
.."
v úplne normálnej kultúre ľudskej spoločnosti kultúra ústnej a písanej reči organicky vyrastá z kultúry hudobnej a cez hudobnú kultúru je nevyhnutne previazaná s kultúrou telesného a duchovného tela, s kultúrou «tanca» v najvšeobecnejšom zmysle tohto slova ako «tanca života».
То jest:
Artikulovaná reč vyjadruje nejakú vnútornú hudbu osobnosti a slová sa ukladajú na túto hudbu, alebo (ak sú to slová iného človeka) je vnútorná hudba osobnosti schopná ich odvrhnúť v tých prípadoch, keď vyjadrujú s ňou «nesúzvučnú» vnútornú hudbu druhej osobnosti.

To znamená, že dnešná kultúra, v ktorej sú navzájom od seba odtrhnuté a izolované hudba, reč a tanec, je neprirodzená a (k) podstate človeka nezodpoved(n)á.
.."
-- celý text:
leva-net.webnode.cz/products/koncepce-sp...-bloku-rusko-zssr-2/

ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...390&Itemid=114#12569
pozvánka na prednášku v Rakuskom kulturnom fóre , Hodžovo námestie 1/A
16.marca 2016 o 18:00 :
Dr. Otto Brusatti : "Naša hudobná epocha je epochou médií – klamú však predovšetkým dejiny hudby“...

www.bakurier.sk/data/MediaLibrary/0/8756/kurier4-1.pdf strana 9.

Franz (von) Lis(z)t, Franciscus Liszt, Ferenc Liszt alebo František List sa narodil 22. októbera 1811
v Raidingu, dnešnom Rakúsku a zomrel 1886 v Nemecku. Bol významný uhorský hudobný skladateľ
a klavírny virtuóz.
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne ??komplikovaná?? a v značnej
miere poukazuje na ??národnostnú zmiešanosť obyvateľstva?? Rakúskej monarchie.
Podľa slovenského hudobného historika Miroslava Demka bol Liszt pôvodom Slovák.
Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara
Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal
z ??povinnej maďarčiny?? vždy najhoršiu známku.
Žili v dnešnom Burgenlande v časti, ktorá bola pôvodne slovenská. Vďaka fi nančnej podpore uhorskej
šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri a kde sa okrem iného
stretol aj s Beethovenom. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi
a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v Paríži navštívil Paganiniho koncert, čo ho motivovalo
k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil aj desať hodín denne.

Carpatica Slovaca - Bände 1-2 - Seite 488
books.google.com/books?id=0LkiAAAAMAAJ
Klasse der Grammatica war.15 Irgendein eifriger ungarischer Professor schrieb zwar zu Liszts Namen: „Hungarica (lingua) ei est nativa", oder das Ungarische ist seine Sprache von Geburt an.
Aber wiei es um diese seine „Muttersprache" ..




zo životopisu "prvého najväčšieho Magyara grófa Széchényi Istvána" - zápis o jeho znalosti "lingua Hungarica" z roku 1803 Pest gymnazium piaristov




V Pesti, v čase keď vyšiel zákon o používaní "lingua Hungarica" nebol žiaden učiteľ pre "lingua Magyarica"
a uhorskí magnáti nerozumeli maďarskému jazyku...akože vlastnemu materinskému jazyku...




gróf Széchényi István - prvý a najväčší Magyar sa začal učiť lingua Magyarica až ako 34 ročný...
OTÁZKA znie: A ten lingua hungarica z jeho životopisu z roku 1803 z gymnázia piaristov v Pešti bol potom aký jazyk ?

*** takže tá "povinná maďarčina" bola u Adama Liszta "povinná uherčina" - Lingua Hungarica = dialakt lingua Slavonica ako písal napríklad Diderot, alebo aj iní...

eliot napsal:
??národnostnú zmiešanosť obyvateľstva?? - mohlo byť obyvateľstvo Kráľovstva Wengerského národnostne zmiešané?
Natio Hungarica hovorilo lingua hungaricam, čo bol dialekt lingua slovonicam.

Na slovenskej zemi slovenským jazykom.
Na wengerskej zemi wengerským jazykom.
Na moravskej zemi moravským jazykom.
Na maďarskej zemi maďarským jazykom.

Existovalo toľko národov koľko etnických spevov bolo počuť na wengerskej zemi...
a tie všetky boli v dobách Bajza-Bernolák-Rudnay len "wengerské",
pritom v rôznych dialektoch lingua Slavonica ... no a najviac spevov mali nejakí Hungariae Slavusi

Prečo sa v salónoch uhorských magnátov nerozprávalo v lingua Magyarica?
O tom nám napísal John Paget v knihe z roku 1839.





Otázka na zamyslenie: Prečo sa Maďari hnevali, keď ich volali Maďari?



A táto informácia k Šafaříkovi je veľmi významná! - "Poznáte ho po ovocí!"
Aj tento Bruttus sa na základe už len tohoto výroku radí k magyaromanom.



ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...d=91&Itemid=114#4676