Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

02260513
Today
Yesterday
This Month
All days
167
251
5238
2260513
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne

Téma: Linky s tématikou Franz Liszt.

Ruský jazyk v centre Európy 05. lis 2019 18:21 #17508


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
RJvCE-2006s170-MD_FL.jpeg


MD_FL-2006-RJvCE-s1.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

Almanach Nitra 2006 MD-F.Liszt 05. lis 2019 18:24 #17509


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
MD_FL2006-s84-Almanach_NItra.jpeg


Almanach_Nitra-2006-b.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

"Liszt" na facebooku -Mulík - Raiding 05. lis 2019 18:55 #17511


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
p.hanic napsal:
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...230&Itemid=114#15552
"Liszt" na facebooku -Mulík - Raiding

Pre pána Mulíka - jedna otázočka:

"Prečo v roku 2017 chýba v rodokmeni rodičovská vetva Anna Maria Lager?"


Raiding-Liszt-rodokmen.JPG


Pouvažujte...samostatne !!!

****

Ale ona chýba už aj v roku 1986 !!!

FL1986-genealogia-Anna-Lager.jpeg


FL-ein-genie-aus-dem-pannonischen-raum1986.jpeg
Poslední úprava: 05. lis 2019 18:56 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

FL 50.nar., Pest z 3000 ani 1000 rozumie maďarsky 21. led 2020 20:22 #17854


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Hans Jörgel von Gumpoldskirchen: Volksschrift im Wiener Dialekte
1873 - ‎FL 1811-1886 , 50 jubiläum = 1861
Aus Pest schreibt mir ein Kernmagyare, daß der »Hans-Jörgel“ daselbst sehr gern gelesen wird, und daß man sogar meinen ... Er wendet sich dann an mich mit der Bitte, den Herrn Abbé Lißt zu verreißen. ... November sein fünfzigjähriges Jubiläum gefeiert und die Stadt Pest hat Alles aufgeboten, um dieses Ehrenfest ihres …

books.google.sk/books?id=mYFjQrxUKbQC&pg=RA47-PA8&

FL pri svojom 50. výročí narodenia prehovoril k publiku po francúzsky.
Pest v roku 1861 z 3000 publika ani nie 1000 rozumelo maďarsky a len 100-200 francúzsky.


Gumpoldskirchen1873pg597_659-3000nur1000hu1861.jpeg


Fliszt1873-Pest-aus3000nur1000-ungarisch-verstehen.jpeg
Poslední úprava: 21. led 2020 20:25 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv, samomirus

takto funguje "seriózna veda" na SK, ale aj inde! 05. úno 2020 13:37 #17940


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
p.hanic napsal:
Miloš Luknár, šéfredaktor
PLUS 7 dní, spoločenský týždenník
Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
Vážený pán šéfredaktor Luknár,
dovoľujem si Vám zaslať reakciu na článok „Slováčisko“, ktorý dehonestuje a manipuluje vážnu tému o Franzovi Lisztovi. Ľutujem, že Váš časopis sa pustil touto cestou. Uvedený článok nemá známky záujmu o dialóg ani o vážne dokumenty.
V tomto otvorenom liste Vás prosím o pochopenie problematiky. Privítal by som možnosť uverejniť moju reakciu, alebo ak by ste našli iný spôsob korektného dialógu, bol by som Vám vďačný.
S pozdravom
Miroslav Demko, prezident Inštitútu
Príloha: Falzifikát uverejnený v časopise Plus7dní a originálna fotografia
Bratislava 12.11.2013
xxxx (toto je nahrada stiahnuta z webu, original sa mi neda nahrat)xxx
h7eaa684.jpg

h35ff068.jpg

**** Takže nielen "slovenská" ale aj zahraničná "veda" falzifikuje!
Hľadajte odpoveď "Prečo?"


Einer der wegweisenden Komponisten des 19. Jahrhunderts, einer der größten Pianisten, die es je gegeben hat: Michael Stegemann erzählt das Leben des genialen Musikers Franz Liszt zwischen höchstem Ruhm und tiefster Einsamkeit. Franz Liszt gilt als eine der Schlüsselfiguren der europäischen Musik. Doch wer war dieser so geniale wie widersprüchliche Pianist und Komponist wirklich? Aus einem gefeierten Pianisten, der das Publikum in Paris und London, in Rom und Wien zu Begeisterungsstürmen hinriss, wurde im Alter ein Menschenfeind, der sich bitter beklagte, dass alle Welt gegen ihn und seine Musik sei. Der erste Popstar der Klassik, Frauenschwarm und Hexenmeister am Klavier – er wurde als Komponist von seinen Zeitgenossen nicht verstanden, seine Musik fand kein Gehör. Erst jetzt wird Liszts visionäres Künstlertum wiederentdeckt: zum 200. Geburtstag am 22. Oktober 2011 die fesselnd erzählte Biografie des lange verkannten Genies.

Stegemann2011FL-Obalka.jpeg


Stegemann_2011-FL-falsum.jpeg


*** ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=40&Itemid=114#2017
Poslední úprava: 05. úno 2020 15:08 od p.hanic. Důvod: link
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan, Metod J. Sláv

CT-art Po stopách slavných skladatelú Liszt 22. úno 2020 11:46 #18015


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
CT-art Po stopách slavných skladatelú Liszt 2020-02-21 01:20
pokiaľ máte archív, dá sa to pozrieť
- v českej verzii maďarská kamulfláž "Ferenc" Liszt
ale dajú sa tam vidieť neretušované portréty Liszta, ako aj jeho "blond vlasy" z mladších čias.
Všimnite si prechod k hnedým očiam a hnedým vlasom u portétov.
Nepovedia, že nevedel maďarsky.
Nepovedia, že bol na CaM oslavách v Ríme v roku 1863...
že jeho "Rhapsodie hongroise" boli prezentáciou hudby "Hungariae Slavusov"
z kráľovstva wengerského na Slovanskom zjazde v roku 1867 v Petrohrade...

CTart20200220_0120_Liszt-po-stopach-slavnych-skladatelu.jpeg



Sur les pas de... Liszt

Réalisé par Laure Delalex 2011

Franz Liszt est, on ne le dit pas assez, la première superstar de l'histoire de la musique. La puissance de son jeu sur scène faisait se casser les pianos et se pâmer les dames. Ses fans étaient si acharnés que ses contemporains donnèrent un nom à ce phénomène : la Lisztomania.

Ce jeune prodige hongrois, que l'on compara souvent à Mozart et que la France appelait «le petit Liszt», révolutionna bel et bien le monde du piano.

Il développa, bien sûr, cette virtuosité vertigineuse qui est aujourd'hui encore la terreur des pianistes, mais il inventa aussi les poèmes symphoniques, le récital, ou les concerts humanitaires.
Poslední úprava: 23. úno 2020 19:43 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

CT-art Po stopách slavných skladatelú Liszt 23. úno 2020 16:07 #18022


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Niekoľko ukážok z filmu

FL_mladsi_blond_CTart20200221.jpeg


FL-Muzeum-Pest-kuriozity.jpeg


FL_blon-vlasy-ako-elikvia_CTart.jpeg


FL_vlasy_detail_CTart20200221.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

CT-art Po stopách slavných skladatelú Liszt 23. úno 2020 16:08 #18023


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
FL-blond-vlasy_mlady_CTart.jpeg


FL_strihanie_CTart.jpeg


FL_sediny_CTart.jpeg


FL_tmavy-CTart.jpeg


Ako robili z blond čierneho...
Poslední úprava: 23. úno 2020 16:13 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Prečo sa Franz Liszt nemohol prezentovať ako Slov. 13. kvě 2020 07:55 #18262


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
6. apríla 2014 15:30 www.teraz.sk/kultura/demko-rozhovor-osobnosti/80256-clanok.html


SERIÁL: Slovenskí démoni a strašidlá < sekcia Kultúra
M. DEMKO: Prečo by sa Franz Liszt nemohol prezentovať ako Slovák?

MD_Teraz-sk_TASR2014.jpeg


muzikológ a historik Miroslav Demko ukazuje svoje publikácie o skladateľovi a klavírnom virtuózovi Franzovi Lisztovi Foto: TASR/Erik Máder

Muzikológ a historik Miroslav Demko v rozhovore pre TASR prezradil, prečo ho fenomén pôvodu Franza Liszta začal zaujímať počas jeho pôsobenia vo Švajčiarsku.
Autor TASR
Bratislava 6. apríla (TASR) - Živá debata, ktorá sa vedie okolo slovenských koreňov Franza Liszta, sa netýka iba tohto hudobného génia a Slovákov, ale predstavuje širšie dimenzie v úvahách, týkajúcich sa dejín a hudby 19. storočia. V rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky, to poznamenal muzikológ a historik Miroslav Demko. Prezradil tiež, prečo ho fenomén pôvodu Franza Liszta začal zaujímať počas jeho pôsobenia vo Švajčiarsku a aký veľký je pre neho rozdiel medzi "švajčiarskou" a "slovenskou" morálkou.

-Predstavujú vás ako muzikológa a historika. Ktorá z týchto oblastí je tou základnou?-

Asi by som mal povedať, že muzikológia, no nie je to také jednoduché. Muzikológia a história sú v mojom profesionálnom živote skutočne prepletené a to nielen hlavnou témou mojich prác, teda životom a pôvodom Franza Liszta. Je ale pravda, že doktorát mám z  muzikológie.

-Vy ste sa ale k štúdiu muzikológie dostávali dosť komplikovane...-

Môj otec bol kňaz, čo v období komunistického totalitného režimu znamenalo problém pre celú rodinu. Dotklo sa to aj mňa už počas detstva, keď som musel trikrát meniť základnú školu. Na strednej som sa chcel dostať na konzervatórium, keďže som bol, myslím si, celkom nádejný klavirista. Napokon som ho robil popri gymnáziu, kde som sa boril s matematikou. Som ale rád, že som vôbec túto školu mohol ukončiť. Po strednej som pokračoval na Pedagogickej fakulte v Bratislave a tiež na Janáčkovej akadémii v Brne. Napokon som získal doktorát z muzikológie na Univerzite Komenského v Bratislave.

-Tým sa však vaše štúdiá neskončili...-

Nie, ale k ďalším študentským rokom prišlo už vo Švajčiarsku, kam som v 70. rokoch emigroval. Najprv som pôsobil v Zürichu a potom som sa presídlil do Lausanne. A keďže som chcel učiť, musel som zvládnuť maturitu vo francúzštine. Tú som si cibril počas štúdia na Teologickej fakulte v Lausanne. Po dvoch rokoch na tejto fakulte som prešiel na Lausannskú univerzitu, kde som získal diplomy, oprávňujúce vyučovať na stredných školách, štátnych i súkromných. Učil som dejiny náboženstva. Neskôr som začal prednášať aj na vysokých školách v Ženeve a vo francúzskom Aix en Provence, kde som sa zameriaval na kresťanské dejiny strednej Európy.

-Švajčiarsko je váš druhý domov. Zrejme je teda oprávnené hovoriť o vás ako o švajčiarskom Slovákovi...-

Nemám s tým problém. Prežil som tam takmer 30 rokov. A aj v súčasnosti žijem striedavo tu v Bratislave a v Lausanne. Mám slovenský i švajčiarsky pas.

-Prečo ste sa chceli vrátiť na Slovensko?-

Domov som sa vrátil preto, lebo som sa jednak chcel zoznámiť s tunajšími archívmi a knižnicami, ktoré som počas vedeckej práce potreboval, a chcel som tiež na Slovensku predstaviť problematiku Liszta. Táto téma bola najprv prijatá s pozitívnym prekvapením, postupne však nastali bariéry a prekážky a téma sa stala akýmsi tabu. To bolo pre mňa veľmi nepríjemné prekvapenie. S muzikológmi na Slovensku som sa o tejto téme doteraz nemohol porozprávať v skutočnom dialógu.

-Kým sa dotkneme vašich názorov na Liszta, povedzte...Je Švajčiarsko naozaj zasnúbenou krajinou, ako sa o nej hovorí? Je pravda, že Švajčiari sú ľudia, ktorí cez deň pracujú a večer počítajú, koľko peňazí zarobili?-

Musím povedať, že naozaj výraznou črtou Švajčiarov je vzťah k precíznosti a práci. Vplyvom prílevu imigrantov v posledných desaťročiach to možno už nie vždy a nie všade platí na 100 percent, ale táto charakteristika je stále pravdivá. Nemám rád reči o tom, že Švajčiari nemajú problém, lebo majú peniaze. Treba veci vidieť aj obrátene a vnímať to, že kultúra tohto národa je v tom, že si peniaze vedia nielen zarobiť, ale vedia si ich aj vážiť a vedia s nimi narábať. Aj v tomto sa prejavuje ich systematickosť a úcta k nadobudnutým hodnotám. Tak ako sa to napokon prejavuje pri úcte a rešpekte k životnému prostrediu, čím sú tiež známi.

-Nebol pre vás ten opätovný prechod na Slovensko šokom? Kultúrnym, spoločenským i osobným?-

Áno, takýto šok som naozaj zažil. Bol som síce pripravený na to, že na Slovensku je to iné ako vo Švajčiarsku... Ale som očakával, že aj tu sa ten vývoj posunul dopredu. Bol som ale príliš veľký optimista.

-Ak človek zažije takýto "šok", nezníži následne nároky aj voči osobnej a spoločenskej slušnosti? Nezačne napríklad ten odhodený ohorok na ulici brať ako to, čo jednoducho existovalo a existuje?-

Nie, môžem povedať, že aspoň v mojom prípade sa tak nestalo. Málo čo ma vie tak pobúriť ako práve takáto zdanlivá maličkosť. Na tomto detaile je totiž vidno vzťah k tejto krajine. A veľmi tým trpím, že je to tak. Pýtam sa, kde sa v nás stratila etika a morálka. Vo Švajčiarsku sa to jednoducho nestáva. Možno jedine v prípade, že to urobí prisťahovalec alebo cudzinec.

-Vedia vo Švajčiarsku, kde je Slovensko a že je rozdiel medzi Slovenskom a Slovinskom?-

Veľmi dobre to vedia. To len u nás si niekto myslí, že to nevedia. Švajčiari sú dobre informovaní prostredníctvom médií o slovanskom svete a o krajinách východnej Európy, teda aj o Slovensku.

-Hoci ste pôvodne nemčinár, napokon ste sa vo Švajčiarsku usadili vo frankofónnej oblasti. Bol to osud?-

Myslím, že áno. Je to určite spojené aj s Lisztom a s inými kultúrnymi dimenziami, ktoré ponúka francúzska a frankofónna civilizácia a kultúra. Znalosť francúzštiny je v tomto prípade bytostne dôležitá, keďže sám Liszt písal svoju korešpondenciu a knihy vo francúzštine. Je potrebné si tiež uvedomiť, že francúzsky jazyk je podmienkou pri porozumení nielen Liszta, ale aj romantizmu a literatúry 19. storočia. Myslím si, že francúzština je tiež mimoriadne dôležitá aj pre nás Slovákov. Je prostriedkom spoznania frankofónneho sveta, ktorého história a tradície majú spojitosť s našimi dejinami. Toto spoznanie umožňuje pochopiť kulturologické pozadie, dejiny a tradície Slovenska v celej šírke.

-Sám hovoríte, že bez Švajčiarska by ste sa ani nedostali k literatúre o Lisztovi. Ako ste sa dostali vlastne k tejto téme?-

Stalo sa to prostredníctvom môjho osobného štúdia a výskumu najstarších európskych piesní a tancov, kde sa prepojil etnologický a muzikologický pohľad k tejto téme. A keďže som sa zoznamoval s naozaj veľkým množstvom literatúry, narazil som aj na niekoľko prekvapení, ktoré sa týkali Liszta. Dostal som sa napríklad ku knihe korešpondencie medzi Lisztom a jeho prvou dlhoročnou družkou Marie d'Agoultovou. Tam Liszt prezentoval svoj vzťah k  Bratislave. Postupne som zistil, že jeho vzťah k Uhorsku je veľmi závažnou témou. A keď som prišiel na to, že Liszt nevedel po maďarsky, rozhodol som sa, že sa fenoménu Liszta začnem venovať.

-Tvrdíte, že Liszt bol slovenský skladateľ. Vo svojich názoroch uvádzate, že jeho rodičia boli pôvodom Slováci. A že jeho materčinou bola slovenčina. Samozrejme, muzikológovia s vami nesúhlasia. Váš výklad považujú za scestný, dokonca "cimmermanovský"...-

Tieto tvrdenia oficiálnej muzikologickej vedy na Slovensku sú len únikom z debaty, bez toho, aby boli dodané jasné argumenty, ktoré by moje názory vyvrátili. Som presvedčený, že oficiálna slovenská muzikológia iba prebrala maďarský princíp pohľadu na Liszta.

-Zrejme sa ten oficiálny názor odvíja od listu, ktorý mal Liszt v roku 1873 napísať barónovi Antalovi Auguszovi. V ňom sa mal priznať, že síce neovláda poriadne maďarský jazyk, ale mal sa vyznať k svojmu vzťahu k maďarskému národu. Liszt mal uviesť "je suis hongrois". Vo francúzskom jazyku by toto spojenie malo jednoznačne znamenať "Som Maďar". Nemyslíte?-

V súčasnom francúzskom jazyku to je tak. Ale Liszt vyslovil tieto slová v 19. storočí. Vtedy pojem "hongrois" označoval obyvateľa Uhorska. A v Uhorsku žili viaceré národy. Navyše, francúzština pozná okrem slova "hongrois" aj slovo "magyar" a Liszt tieto slová používal. Dôkazy prinášajú Lisztove literárne práce.

-Vy ale tvrdíte, že Liszt bol Slovák. No uhorský tiež nie je synonymom slova "slovenský"...-

Ja upozorňujem na rozdiel medzi slovami "hongrois" a "magyar", ktoré Liszt odlišoval a neprekladal. Práve kvôli týmto názorom mal Liszt veľké problémy. Táto otázka si vyžaduje kompletnejší výklad. Už som viackrát podčiarkol, že nemôžeme z Lisztových dokumentov svojvoľne vynechávať veci, ktoré niekomu snáď prekážajú. Príkladom môže byť napríklad moja kniha o cyrilo-metodských oslavách v Ríme v roku 1863, na ktorých sa zúčastnil Franz Liszt. Dodnes sú fakty v tejto knihe ignorované.

-Povedzte ale, nie je tento spor zbytočný? V súčasnosti, keď sa Európa snaží, aby národy hľadali to, čo ich spája, a nie to, čo ich rozdeľuje? Nebolo by lepšie, keby sa prijal názor, ktorý tiež exituje..., že Liszt bol internacionálny autor?-

Áno, tento názor existuje. Ale rovnako sa živo vedie diskusia o názoroch, ktoré tvrdia, že Liszt bol Nemec, alebo že mal rómsky pôvod. Pre mňa je zaujímavé, že takáto rôznorodosť názorov nikomu neprekáža, tvrdošijne sa ale odmieta názor, že Liszt bol Slovák. Bohužiaľ, o tom sa nevedie žiadny dialóg. A ja nevidím dôvod, prečo by takýto dialóg nemal mať priestor.

-Téma Liszt určite bude zrejme témou ďalších kníh...-

Áno, ale budem sa snažiť venovať aj obdobiu 18. storočia. Predsavzal som si, že sa začnem venovať aj osobnosti Johanna Nepomuka Hummela. Podľa môjho názoru Hummel patrí s Lisztom k najväčším hudobným géniom a velikánom klavírneho umenia, ktorí sú navyše spojení s históriou Bratislavy.

Rozhovor s Miroslavom Demkom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.
Poslední úprava: 13. kvě 2020 07:58 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Ukradnutý skladateľ - SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ 2011 28. led 2021 17:36 #18858


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
www.ozzsv.sk/domain/ozzsv/files/sv201109.pdf

SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ, Ročník XI. číslo 3. september 2011

(s.32-33)

Ukradnutý skladateľ
Jana Časnochová-Vrzalová

V tomto roku si celý hudobný svet pripomína 200. výročie
narodenia a súčasne aj 125. výročie úmrtia geniálneho hudobného
skladateľa a klavírneho virtuóza Franza Liszta. Spomienkové
koncerty sa konajú na celom svete, nielen u našich susedov
v Rakúsku, Maďarsku, Nemecku, ale aj vo Francúzsku, Poľsku, USA
32ap. a i u nás na Slovensku. V širšej verejnosti je ale málo známy
jedinečný objav, že Franz Liszt bol s najväčšou pravdepodobnosťou
slovenského pôvodu. Ide nielen o mimoriadnu významnú kultúrnu
záležitosť pre náš národ, ale aj o najvýznamnejší objav slovenskej
muzikológie v posledných desaťročiach, o ktorý sa zaslúžil náš
vynikajúci bádateľ Dr. Miroslav Demko a preto sa po piatich rokoch
opäť vraciame v našom časopise k tejto významnej osobnosti a to
z pohľadu autorky článku..
V našich zeměpisných šířkách se dá ukrást ledacos, dokonce
i hudební skladatel. A ne ledajaký – dokonce světově proslulý Franz
Liszt! Dovolím si tvrdit, že valná část světové veřejnosti, která má
byť jen nějaké povědomí o vážné hudbě, je dosud přesvědčena, že
jde o Maďara. Této smyšlence nahrává skutečnost, že Maďaři
uvedeného skladatele dál bezostyšně vydávají za svého a pranic jim
nevadí ani taková „drobnost“, že neuměl maďarsky stejně jako jeho
rodiče, nýbrž mluvil slovensky. Jak je známo, a současné dění v
Maďarsku to jen potvrzuje, Maďaři se nikdy nesmířili se závěry
Trianonu po první světové válce a ve snaze zvrátit kolo
dějin, neváhají využít ani jméno F. Liszta. Do značné míry jim v tom
pomáhá nejen chabá propagace skladatele, ale také fakt, že cizí
jazyky (například ruština – věngr – Maďar) přesně nerozlišují pojmy
maďarský a uherský. Přitom označení Uher automaticky neznamená
Maďar, jelikož pod něj lze zařadit Rusíny, Slováky, Chorvaty a další
národy, žijící v někdejším mnohonárodním Uhersku. A právě v tom
spočívá klíčový problém určení identity F. Liszta. Ve své knize
příznačně nazvané Ukradený skladatel, o tom podrobně píše známý muzikolog.
Čtenář se z ní doví mnoho nového nejen z hudebního života
tohoto génia not, ale také o jeho literární tvorbě. Pro řadu z nich bude
zajisté obrovským překvapením, že Liszt byl rovněž bojovníkem za
práva Slovanů. Kupříkladu zpracoval životopis F. Chopina, což je
(s.33)
podle Demka důležitým důkazem o Lisztově slovensko-slovanských
kořenech. „V daném případě je potřebné hovořit o Lisztově vážné
motivaci, tedy o snaze propagovat slovanského skladatele Chopina a
světu dát na vědomí, že slovanské tradiční umění není
pouze ‚nějaký folklor‘, ale že má hluboké kořeny v evropské kultuře
a historii.“ Demko dále zdůrazňuje, že pokud by Lisztovo nitro, jeho
duše nebyly spřízněny se slovenstvím, nebylo by možné literárně
zpracovat tak hluboké myšlenky a souvislosti, jako to učinil právě on.
Je velká škoda, že jen úzkému okruhu znalců je známo, že Liszt
byl zastáncem mírových řešení konfliktů a že pod pojem Bohémové
zahrnoval rovněž Maďary a Cikány, jež vnímal jako nová etnika,
která přišla do Uherska. Uhry-Slováky pokládal za původní
obyvatele. Lze se tedy divit, že Maďaři Lisztovo literární dílo nikdy
nepřijali a mlčí o něm?
Ostatně je to vůbec možné v zemi, v níž krajní pravice v podobě
Jobbiku posílila? Tato konzervativní, nacionalistická a euroskeptická
strana se netají představami o změně stávajících hranic na úkor
sousedních států. Požaduje „přehodnocení“ trianonské mírové
smlouvy, na jejímž základě přišlo Maďarsko o rozsáhlá území, která
připadla sousedním zemím.Demkova kniha si zaslouží, aby se
dostala do knihoven, na pulty obchodů, aby ji otevřel co největší
počet čtenářů, studoval ji a nad jejím obsahem se zamýšlel. Pokud se
tak nestane, budou určité maďarské kruhy dál zneužívat
lidské nevědomosti k propagaci svých cílů, které mj. znamenají i
“přehodnocení“ výsledků první světové války.
Co nejširší veřejnost by měla vědět, že názorové koncepce hlásané
F. Lisztem, třebaže zapadly v zapomnění, nacionalisté znovu a znovu
křísí, což končí válkami, jež Liszt správně předvídal. Tím, že se
nepřidal ke Kossuthovi a nepřijal za své nacionalistické maďarské
cíle, se zákonitě postavil proti všem nacionalistickým koncepcím
velkých národů, z nichž vzešel také fašismus. Měl totiž před očima
malé bezbranné národy, jakými byli rovněž Slováci. „Jeho politické
(s.34)
názory jsou pohledem skutečného odborníka, který předvídal
důsledky válečných konfliktů. Je třeba vzít na vědomí, že uvedené
postoje se nesetkaly s pochopením,“ píše M. Demko. Pro propagaci
F. Liszta, tedy pro uvedení jeho identity na pravou míru, by
hodně mohlo udělat samotné Slovensko, zejména jeho hlavní město.
V Lisztově době bylo známo, že je ochoten pro své rodné město
Bratislavu (synonymum Lisztova označení) ochoten udělat
maximum. I v posledních letech svého života se o ni zasazoval,
snažil se ji propagovat nejen vlastní přítomností, ale zval sem i svou
dceru Cosimu. Lisztovy návštěvy Bratislavy se staly
policejním problémem, jelikož Slováci (v uherském oděvu) začali
chápat, co osobnost Franze Liszta znamená. Není tedy na čase
konečně splatit dluh města vůči tomuto skladateli a postavit mu
důstojný pomník či muzeum a tak zavřít pusy všem nacionalistům
nejen z Jobbiku a současně tím přispět k důstojné propagaci Slovenska?
Poslední úprava: 28. led 2021 17:37 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Jozef Stanislav VŠ
Vygenerováno za 0.360 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.