Nepoznaná História

p.hanic napsal:
** uvedený link - je priamo googlom už nedostupný,
kniha je zatiaľ dostupná, ale k textu sa dá dostať cez Prejsť: Abbé

" A z 3000 prítomných 1000 vôbec nerozumelo maďarsky".... "
Liszt, ten veľký Magyar, nevie dostatočne ungarisch ..."

www.casopisharmonie.cz/recenze/miroslav-...tel-franz-liszt.html
** dávam to tu "pre istotu , pokiaľ to niekto navypne "...,
ale túto "recenziu" treba brať s rezervou, kriticky ....
knihu si treba aj prečítať, a pre kompletnosť porovnať ju s pôvodnou slovenskou knihou...

pondělí, 21. listopad 2011
Miroslav Demko - Ukradený skladatel Franz Liszt
Napsal(a) Vlasta Reittererová

Nakladatelství Eko-konzult, Bratislava 2010, 192 s. ISBN 978-80-8079-136-0.

Jubilea jsou zapeklitá věc. Výroční připomenutí osobností, událostí či jevů mohou jistě přinést mnoho podnětného, ale někdy se také jen snaží setřít „máslo na hlavě“, navršené přezíravostí minulých dob, což většinou vyvolá přehnanou konjunkturu, a v jejím důsledku pak zas několik let po oslavenci ani pes neštěkne. A bohužel někdy poskytují výročí prostor i snahám, které s historickými fakty zacházejí ryze účelově. Je neradostné, když dnes, kdy je tak těžké přesvědčit kteréhokoliv nakladatele o vydání publikace vztahující se nějakým způsobem k hudbě a její historii, musela být bleskurychle přeložena kniha ze slovenštiny (které snad i dvacet let po rozdělení Československa pořád ještě rozumíme), zatímco mnoho jiných prací čeká na vydání řadu let a někdy se vůbec nedočkají. Navíc byla k Lisztovu výročí vydána kniha, jejíž název sám napovídá, kam asi směřuje. Titul „Ukradený skladatel“ zavání zločinem – cosi bylo ukradeno, a jde o to co, a kým. Podtituly „Hudební génius Slovenska“ a „Neznámá fakta“ to naznačují. Ukradený skladatel je Franz Liszt, jehož si neprávem přisvojili Maďaři. Nelze si nevzpomenout na kupodivu ještě při posledním mozartovském výročí oživené spory o skladatelovo „němectví“ či „rakušanství“ a na jiné přetahované, vedené utkvělou představou s nacionalistickým pozadím. O Franze Liszta se například taková přetahovaná vedla roku 1935 – tehdy (v kontextu doby) mezi Němci a Maďary (viz Národní listy , 7. 9. 1935).

Demkova kniha je uvedena čtyřmi citáty, zdůrazňujícími Lisztův celoživotní vztah k Bratislavě. Pomiňme, že by Liszt nejspíš namítl, že v tomto městě v životě nebyl, protože název Preslava/Bratislava byl opuštěn v 11. století (mohl za to uherský Štěpán I.) a znovuzaveden roku 1919 – to je však koneckonců to nejmenší. Autor knihy Miroslav Demko se už (jak v úvodu sám shrnuje) k tématu slovenského skladatele Františka [!] Liszta vyslovil vícekrát. Nadpisy jednotlivých kapitol a podkapitol napovídají mnohé nejen o cíli, ale i o metodě jeho práce (namátkou např.: Všechno bylo jinak; Není Uher jako Uher; Úmyslné dezinformace; Cizincem ve vlastní zemi; Jak si ho přivlastnit?; Neexistující národ?). Autor se sice snaží rozplést nejednoznačnost pojmů Bohemiens, Uher a Maďar ap., jeho předem vytčený cíl – totiž přesvědčit, že Franz Liszt byl Slovák – se však před ničím nezastaví a jeho konstrukce jsou doslova cimrmanovské. Zaměňuje shodně znějící místní jména na dnešním Slovensku a v Maďarsku, jen aby Lisztova dědečka na Slovensko dostal (otázka je, zda se tak stalo omylem, z neznalosti, či zda zkrátka spoléhá na to, že to nikdo nebude ověřovat) a s historickými prameny vůbec zachází jako s plastelínou. Je tak ovládnut svou fixní ideou, že dochází k naprosto absurdním výkladům. Z nich snad nejkurióznější je Demkem předkládaný název Lisztovy skladby Totentanz jako Tanec Slováků (Tótové – Slováci). A to bez ohledu na to, že je v ní použit motiv Dies irae (Demko motiv vydává za slovenskou lidovou píseň) (s. 100) a Totentanz je prostě německé pojmenování danse macabre. Autorovi se hodí vše – i Camille Saint-Saëns podle něj zesměšnil Liszta ve svém Karnevalu zvířat , když použil „Totentanz“ v části „Zkameněliny“ (název části Demko neuvádí): „Camille Saint-Saëns velmi dobře věděl, že za Uhrem Lisztem se skrývá Slovák – Eskláv – otrok – barbar“ – a tak zkomponoval Carnaval des animaux . „V této skladbě je motivem právě slovenský prvek z Totentanzu (Slovenského tance).“ A v poznámce to autor ještě rozvádí: Saint-Saëns „zesměšňuje Liszta a národ Tótů (Slováků) a degraduje je na zvířata – barbary. I to je důkaz o slovenském původu Liszta.“ (s. 147) Jak víme, Saint-Saëns ovšem parafrázoval svou vlastní skladbu Danse macabre , pokud tedy někoho zesměšňoval, pak jako „zkamenělinu“ sám sebe.

Miroslav Demko zachází s citáty a jejich překlady, jak se mu to hodí. To, že Liszt „měl smůlu na partnerky“ a byl obětí leckoho, ale především žen, „posedlých intrikánek“ atd., už je jen k pousmání. Abychom neplýtvali slovy: k Demkovým nesmyslným tvrzením viz recenzi jeho starších publikací na toto téma z pera Jany Lengové v časopise Hudobný život č. 9 z roku 2010, kde je fundovaně rozebráno, jak je jeho výklad metodologicky na scestí. Přes rozbor kompetentních hudebních historiků se však Demko nevzdává a je tu tedy další kniha, která bludy opakuje znovu (a Lisztova spoločnosť na Slovensku jim dává plnou podporu, viz www.liszt.sk). Formulačními nesmysly jako je „sestupný charakter Sonáty g moll“, který „nechává vyznít Bizet v Carmen“ – což má být důkaz, že Liszt je „nositelem sestupných hlasů v evropské tradici“ (s. 100) – je skutečně škoda se zabývat. Kniha je navíc nedbale připravena redakčně: zůstala zkomolená jména, na něž už upozornila Lengová u předchozích publikací, nesouhlasí odkazy na stránky v obsahu, není připojen rejstřík, graficky je kniha nepřehledná, leccos by se dalo vytknout čistě literární stránce ap. Především však tato publikace rozhodně nepatří do hudebně historické literatury; slušelo by jí tak jedině místo v oddělení historických mystifikací a kuriozit. Má Slovensko tak málo sebevědomí, že se musí prezentovat podobně pochybenými snahami o prokázání svého místa v kulturních dějinách?

Body: 6 z 6 - tip Harmonie

Čo vlastne táto kritička dokázala tak svetoborného, že môže dávať ponaučenia, vie niečo vôbec o histórii Tótov-Slovákov? Argumenty, ako za masaryko-benešovskej Československej prvej republiky, šmrncnuté magyarizationen-om. A čo táto kr..ka vie o slovenskej ľudovej piesni!!!

p.hanic napsal:
books.google.sk/books?pg=PP623&dq=Kernma...bbé&id=mYFjQrxUKbQC&

p.hanic napsal:
Niečo ešte o Františkoci Lisztovi
Napísala Vlasta Reittererová
www.casopisharmonie.cz/rozhovory/franz-l...ni-protikladu-2.html
www.casopisharmonie.cz/rozhovory/franz-l...meni-protikladu.html

od V. Reitterovej, ktorá nepíše nič o C-M oslavách v Ríme a ďalšie fakty o slovenskosti Františka Liszta, sú jej ukradnuté.

www.slovaci.at/clanok/items/Franz-List-%...y-syn-Slovenska.html
Franz List – stratený syn Slovenska

23:20 11.01.2006 (počet komentárov: 20)
Maďarská encyklopédia (Kislexikon A–Z, Budapest 1968, s. 625) píše o F. Listovi ako vynikajúcom hudobnom skladateľovi, klavíristovi a hudobnom géniovi romantizmu. Listovu národnosť neuvádza. Slovenský biografický slovník (Martin 1989) F. Listanespomína vôbec. Encyklopédia Slovenska (SAV Bratislava 1979, s. 377)uvádza o hesle F. Lista, že ide o „maďarského“ hudobného skladateľa, klavíristu, reprezentanta tzv. novonemeckej školy. Zo Slováka, ktorý po maďarsky nikdy nevedel – urobili Maďara. Aj v Malej slovenskej encyklopédii (Encyklopedický ústav SAV Bratislava 1993, s. 398) citujú tohto hudobného génia ako „maďarského“ hudobného skladateľa.

Otec i matka, ba i prarodičia Franza Lista boli Slováci. Toto odhalil slovenský Švajčiar, hudobný teoretik a pedagóg Miroslav Demko vo svojej knihe Franz List - compositeur slovaque (2003), ktorá vyšla vo francúzštine. Autor fundovane a kultivovane zobrazuje osobnosť a kreativitu Franza Lista, jeho životné peripetie a rýdzo slovenský pôvod. Cituje aj deformácie uhorských a maďarských historikov o jeho živote. Aj o zamlčovanej pravde Listovho pôvodu.

Starý otec F. Lista pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure pri Bratislave. Bol to slovenský intelektuál, podpisoval sa ako List. Špekulatívne sa niektorí autori snažili jeho priezvisko kamuflovať, pomaďarčovať a písali Liszt. Starý otec Gregor AdamList mal konflikt s grófom Esterházym a pre svoje slovenské presvedčenie bol zo služieb školstva vyhodený. Skončil ako pomocný robotník na píle! Tieto reálie sa do duše F. Lista vryli hlboko. Aj Listov otec Adam patril ku slovenským intelektuálom,bojovníkom proti maďarskej totalite a rozpínavosti. Listovci predstavovali v Bratislave rozvetvenú slovenskú rodinu. Na základe dokumentov vieme, že gróf Andrássy chcel na stranu maďarstva získať F. Lista, čo sa mu nepodarilo. Franz List presadil cenu pre nášho Jána Levoslava Bellu. List sa dovoli postaviť chrbtom otvoreniu maďarskej akadémie v Budapešti 4. novembre 1875, kde bola celá maďarská elita. Odmietol účasť, hoci sa v tomto zápase cítil v cudzom svete osamotený. Nehlásil sa za Rakúšana, ani za Nemca, ba ani za Francúza. Cítil sa byť telom a dušou Slovákom -Uhrom. Napísal: „Ty si moja vlasť, moje nebo a moje jediné miesto na odpočinok!“

Franz List veľmi dobre poznal, aj ako intelektuál, ako hovoril, históriu starých Slovákov. Vedel argumentovať osudovými dejinami našich predkov. Tvrdil, že my, Slováci, sme autochtónnym národom v Uhorsku a Maďari od nás prevzali kultúrua civilizačné trendy. Maďarov chápal ako prisťahovalcov, kočovníkov. Nepridal sa k Lajosovi Kossuthovi, renegátovi. Nesúhlasil s jeho „revolučnými“ myšlienkami, ktoré okliešťovali slovenské záujmy.

Životopisci a historici zámerne zamlčujú Listov obdiv k staroslovenským dejinám. Franz List sa verejne hlásil k odkazu slovanských apoštolov, svätcov Cyrila a Metoda. Keď sa v roku 1863 konali oficiálne oslavy príchodu Cyrila a Metoda na našeúzemie v Ríme, List si považoval za povinnosť, aj na podnet pápeža Pia IX., zložiť dielo Slavino slavno Slaveni (Slávme slávne Slovania) na text srbského básnika Meda Puciča (1821–1882). Dielo predviedli členovia mužského zboru so sprievodom organu. Na oslavách sa osobne zúčastnil aj Franz List, keďže mal úzke a priateľské vzťahy s pápežom Piom IX.

Podľa Miroslava Demku mal Franz List už vtedy obavy o svoj život. Vyhrážky, prenasledovanie? List nachádzal komplexnejší vzťah k Slovensku a k Bratislave, kde neraz s veľkým úspechom koncertoval. Na počesť ostrihomského kardinála Jána Scitovského napísal skladbu Missa solennis – La Messe de Gran (Ostrihomskáomša). Napísal aj skladbu Totentanz, čo v preklade znamená Slovenský tanec. O Listovom príchode na oslavy príchodu slovanských apoštolov na naše územie, ktoré sa konali v Ríme, sa dozvedel celý kultúrny svet. Bol to podnet aj pre biskupaŠtefana Moyzesa, ktorý vyzval nitrianskeho biskupa Roškovianskeho, aby sa angažoval na spoluorganizovaní kultúrneho stánku na Slovensku. Mal na mysli založenie Matice slovenskej.

Svetobežník

Franz List sa narodil 22. októbra 1811 v rakúskom Raidingu slovenským rodičom, ktorých nezamestnanosť v mnohonárodnom Uhorsku vyhnala z rodného hniezda. Matka bola slúžkou, ktorú si rodina Langerová adoptovala. Po narodení matka a otec nechceli syna v rodnej matrike nechať zapísať ako Ferenc - na rodnom liste je Listovo krstné meno zapísané ako Franciscius, po latinsky. Týmto osobným menom sa List neraz aj podpisoval. Slovenskí rodičia aj touto formou, podľa M. Demka, zachránili syna pred maďarizáciou. Liszt sa nehlásil k Rakúšanom, ani k Nemcom. Na svoje rodisko v Raidingu sa snažil zabudnúť. Keď mu mestský magistrát v rodisku navrhol postaviť sochu, List odmietol akúkoľvek angažovanosť a účasť priodhalení.

Listovou manželkou bola grófka Mária d’Agoultová a po jej smrti bola jeho družkou princezná Carolyne de Sayn-Wittestein Iwanowská. Po nemecky hovoril veľmi slabo. Mal úzke a priateľské styky s imperátorom Napoleonom III. Kronikári zaznamenali, že to bol práve Franz List, kto navrhol a financoval pomník L. Beethovenovi v Bonne. Keď sa v polovici 19. storočia konala výstava korunovačných klenotov uhorského kráľa sv. Štefana vo Viedni, medzi inými artefaktami nechýbal ani kráľov mešec.Nápisy na tomto predmete boli písané slovanskou cyrilikou. Lista požiadali, aby k tejto slávnosti skomponoval hudobné dielo, List jednoznačne odmietol. Tvrdil, že osobnosť kráľa Štefana je zbytočne heroizovaná. Napísal, že mnohé veci sú okolo kráľa nevyjasnené.

List bol obdivovateľom slovanstva, bol informovaný o Štúrovcoch. V pokročilom veku sa začal učiť po rusky, čo pre Slováka nebolo zložité. Hovoril, že po smrti chce byť pochovaný tam, kde naposledy vydýchne. Predstavoval si, že na sklonku života by mal žiť v Rusku, presnejšie v Petrohrade, kde mal veľa priateľov, s ktorými udržiaval úzke vzťahy.

Zomrel osamotený 21. júla 1886 v nemeckom Bayreuthe, kde umelcovi vystrojili pompézny pohreb (aj podľa zachovaných fotografií). Na tamojšom cintoríne Listovi vybudovali reprezentatívnu hrobku.

Z archívnych dokumentov sa dozvedáme, ako sa budapeštianska administratíva pokúšala rôznymi formami tajne preniesť Listovu telesnú schránku do Budapešti. Listove deti, najmä Cosima (manželka hudobného skladateľa Richarda Wagnera)nesúhlasili.

Listovi životopisci (nie je ich málo) sa všemožne snažili najmä v Maďarsku falšovať pôvod a životné osudy Franza Lista. Aj v samotnej Bratislave pôsobili ľudia, ktorí sasilou-mocou pokúšali Lista maďarizovať. Najmä bratislavský policajný prefekt Johann Nepomuk Batka. Nečudo. Hudobného génia Lista, intelektuála, si chceli prisvojiť najmä naši južní susedia. Nebol by to prvý prípad. V životopise Franza Lista sa zámerne zamlčoval jeho slovenský pôvod i predkovia. „Pisálkovia“ sa zaoberali Listovými pletkami so ženami, jeho deťmi, miestami, kde koncertoval. Zatajovali jeho cesty na Slovensko, návštevy starej matky Barbory Slezákovej v Rusovciach, návštevu bratanca v Bratislave, v Šuranoch atď.

Franz List bol a je vo svete uznávaný ako hudobný génius, no najmä maďarskí hudobní teoretici a historici negovali jeho rýdzo slovenský pôvod, hoci vedeli, že kamuflujú. Zamlčovali Listovu angažovanosť pri oslavách tisícročného príchodu svätcov Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré sa konali v Ríme. Hypotézam všakveriť nemožno. Historická pravda napokon zvíťazila.

Blíži sa 120. výrošie Listovho úmrtia. Toto jubileum by sme si mali dôstojne uctiť. Ulice, ktoré sú pomenované ako ulica Ferenca Liszta by sa mali premenovať na ulice Franza Lista. Mala by sa pripraviť aj erudovaná personálna bibliografia tohto génia najmä so vzťahmi k Slovensku a k Slovákom.

Zdroj:www.matica.sk
Laco Zrubec: Franz List, priateľ pápeža Pia IX., Napoleona III. Je slovenským hudobným skladateľom, známym po celom svete (krátené)
** pokračovanie z :Franz Liszt - na rádiu Slovensko - Zrkadlenie Dnes 23:32 #19790
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=80&Itemid=114#19790

Na slobodnom vysielači zaznelo niekoľko zaujímavých myšlienok spadajúcich do tém na tomto webe.

Nebolo to len o Franzovi Lisztovi, ale aj o magyarisation, o Matici slovenskej ... o dôležitej úlohe školstva
...pseudohistoriografia...


vzdelavanie304-2022-06-13_OC-FL.mp3 Národná identita. Znovu autonómia?
vzdelavanie-pre-dospelych-304

---

w800_q70_----1655146983243.jpg
hostia relácie
Margaréta Vyšná Trianon aktuálny stav na SK
Óskar Cvengrosch OC
Štefan Paulov ŠP
hearthis.at/slobodnyvysielac/vzdelavanie-304-2022-06-13/

*** niektoré z úsekov v časovom podaní s krátkym indexom myšlienok
OC 18:18 – 28:10 / 1:28:24 – maďarská karta, dôležitosť vzdelávania …, Ján Stanislav …,
maďarizácia Uhrov …, proces maďarizácie sa dokončuje …, pohľad do vlastných radov …,
sú tu inštitúcie, ktoré nepriamo tú maďarizáciu u nás podporujú. Sú ľudia, ktorí doslova tvrdia,
že maďarizácia na Slovensku stále pokračuje.
24:25 – 200-sté výročie narodenia Františka Liszta …. Miroslav Demko vs Matica slovenská
25:42 – nemáme slovenský pohľad na slovenské dejiny
28:10 – históriu treba poznať
MV 28:15 - ako to dostať do škôl?
ŠP 30:30 – úloha štátnej politiky
32:50 – „Kto ovláda vašu minulosť, ten ovláda vašu budúcnosť.“
OC 33:28 – SAV … kolokvium … systematický rozklad …
37:25 … Uhri a Maďari sú politika! Do toho sa nikto miešať nechce ...

OC 52:05
1:11:xx
1:31:48 … 1:35:00 … maďarizácia Uhrov
ŠP 1:50:00 … Aponnyho výrok:
„Školstvo musí fungovať ako mlynček , do ktorého zhora vkladáte Slovákov
a z druhej strany vystupujú Maďari.“
1:51:32 ... v slovenskej republike bude len to, čo dovolia slovenské inštitúcie ...(!)
inštitúcie slovenskej republiky
?? správnejšie pseudoslovenské inštitúcie !!!
1:52:14 až sa niečo zlé stane môžeme nadávať len sami na seba
OC 1:52:25 My sa musíme nielen brániť, ale my musíme prevziať iniciatívu.
Iniciatívu môžeme realizovať len osvetou. To musíme presadiť v školstve.
Realizovať besedy na tému Maďari, Uhri. A ako sa to vlastne vyvíjalo. Aj na
samotný maďarský jazyk.
… dokedy budeme ustupovať?
1:55:25 ... platy učiteľov … anarchia v školstve ...
****
"Franz Liszt: Bratislava je moje mesto."
Katalóg k neuskutočnenej výstave, ktorá sa mala konať pri príležitosti
200. výročia narodenia Franza Liszta v priestoroch Primaciálneho paláca v Bratislave
v dňoch 22.októbra - 1.novembra 2011.
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=90&Itemid=114#10225

****
je to nielen o pánovi O.C.... 20. kvě 2015 06:37 #10206
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=80&Itemid=114#10206
inkvizičný koncil - kolokvium , cenzúra
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=90&Itemid=114#10223
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=90&Itemid=114#10225

" 5 zbytočných historikov..." pokračovanie 20. čec 2015 16:20 #10636
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...130&Itemid=114#10636

****

Vedecké kolokvium
Slovenský historický ústav a Historický odbor Matice Slovenskej organizujú
15.mája 2015 o 16. hod.
v Jozefínskej knižnici Krajanského múzea Matice Slovenskej
v Bratislave na Groslingovej 23
Vedecké kolokvium na tému: NEODBORNÁ "HISTORIOGRAFIA" - problém alebo výzva.

+++ Téma: Základné otázky našej minulosti (ZOnM)
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...d=91&Itemid=114#4676

+++ AD 2 "multietnicita" - základný omyl? skôr účel .. 07. úno 2017 09:41 #14647
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=30&Itemid=114#14647

Stojí za prečítanie a posúdenie k dnešku ...



PhDr. Jana Časnochová , Národní osvobození, č.3 3. února 2011

Prečo považujeme Franza Liszta za slovenského skladateľa.
Miroslav DSemko
Adoramus TE č.2/2022

* z mojej "dávnejšej" e-pošty

Diplomatický škandál: Maďarom sme vyfúkli svetoznámeho skladateľa, sťažujú sa!
www.topky.sk/cl/11/1337995/Diplomaticky-skandal 20130122
Atény - Béla Bartók bol Slovák, Liszt mal slovenských predkov, Brahmsove Maďarské tance sa nesprávne označujú za Maďarské, pretože sú na cigánskych základoch a preto sú bližšie k rómskej kultúre než k maďarskej. To všetko odznelo v Aténach na koncerte usporiadanom k 20. výročiu Slovenska.

"Slovensko - malá krajina s veľkými hudobnými tradíciami“ – tak znie názov koncertu, ktorý usporiadalo veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Aténach. Medzi inými zazneli diela Mozarta, Beethovena, Schuberta a Brahmsa. Pri ohlasovaní jednotlivých diel padli aj podivuhodné vyjadrenia, o ktorých listom Maďarsko informovala veľvyslankyňa Eszter Sándorfi. Písomne sa sťažuje, že sa už stáva zvykom slovenského veľvyslanectva označovať za Slovákov tých uhorských hudobníkov, ktorí sa niekedy vyskytli v Bratislave.

Na januárovom koncerte predstavili Bartóka ako jedného z najväčších slovenských odborníkov na ľudovú hudbu a zberateľov ľudovej hudby. V prípade Liszta už boli tvrdenia opatrnejšie, hovorilo sa o tom, že má pravdepodobne slovenské rodinné väzby. Pred uvedením Brahmsových Maďarských tancov odznelo, že dielo sa nesprávne nazýva, pretože je založené na cigánskych tradíciách a preto má bližšie k rómskej než maďarskej kultúre. Veľvyslankyňa Sándorfi v liste ďalej píše, že
„zo správania sa dvadsaťročného Slovenska preráža frustrácia z hľadania vlastnej identity.“
Zdôrazňuje, že by sa dalo očakávať, aby také medzinárodne uznávane maďarské (uhorské) osobnosti, ako sú Béla Bartók alebo Ferenc Liszt neboli „poslovenčovaní“.
„Slová, na ktoré sa pýtali maďarské médiá, nezazneli z úst nášho veľvyslanca - či iného nášho diplomata - ktorého príhovor reprezentoval postoje Slovenska,“ odpísalo naše ministerstvo zahraničia, podľa ktorého si diplomati nikoho neprivlastňovali. Maďarský portál index.hu sa pýtal aj na záznam z podujatia, načo naše ministerstvo odpovedalo, že žiadny záznam, ani zvukový ani video neexistuje.

Veľvyslankyňa Sándorfi sa domnieva, že zo strany Slovenska ide o vedomé predstieranie falošného obrazu. Podľa nej je úplne zbytočné, aby sa spolupráca V4 otrávila dimenziami hudobnej histórie.
“V zrkadle dvadsaťročnej existencie krajiny a dosiahnutých výsledkov je to aj záujem Bratislavy, aby prekonala komplex „Alexandra Veľkého”,
píše v liste.

Index.hu veľvyslankyňu v tejto veci oslovil telefonicky: „Celkom tomu nerozumiem, ako sa dostali tieto moje pripomienky k spomínanému podujatiu na verejnosť. Ale keď už je to tak, považujem za dôležité povedať, že tieto vyjadrenia nepadli z úst slovenského veľvyslanca, ale sú výrokmi jedného člena súboru, ktorý program konferoval. Inak spolupráca so Slovenskou ambasádou v Aténach je veľmi dobrá, tak bilaterálne, ako aj v rámci Vyšehradskej spolupráce. Ak sa objaví takýto druh problému, alebo prípadne nedorozumenie, vieme si to vyriešiť osobne. Som presvedčená, že v Karpatskej kotline by sme sa mali zamerať na tie veci, ktoré nás spájajú. Spoločná história, kultúra – k čomu patrí aj to, že spoločne nielen zdieľame, ale aj rešpektujeme vzájomné hodnoty, "upresnila pre portál Sándorfi.