Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

02260358
Today
Yesterday
This Month
All days
12
251
5083
2260358
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne

Téma: Linky s tématikou Franz Liszt.

Spomienka_na_tzv-maticne-ospav​y_F-Lista-2011 05. říj 2022 08:12 #20369


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Spomienka_na_tzv-maticne-ospavy_F-Lista-2011
Spomienka_na_tzv-maticne-ospavy_F-Lista-2011_nov.jpg

_nov Renesancia
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Pozvánka na prednášku v Košiciach 20221011 06. říj 2022 09:26 #20373


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
FranzLiszt_Prednaska-Kosice2022.jpg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Zo starého webu 06. říj 2022 21:28 #20383


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Ramiannka napsal:

Soubor přílohy:

Název souboru: Franz_Liszt-metainterpretacie-PU.pdf
Velikost souboru: 98 KB

Franz Liszt a „metainterpretácie“ z Hudobného života.
AD: HŽ 9/2010 Jana Lengová: „Fikcia: Franz Liszt ako Slovák“
AD: HŽ 1/2011 Jana Lengová: „Čo rozpravajú pramene“.


Márne čaká slovenská čitateľská obec na vôbec nejakú relevantnú odpoveď, od niekoho z proslovenskej zložky inteligencie k článkom z HŽ k tématike identity Franza Liszta.

Zdá sa, že aj ja márne čakám na odpoveď od priamo oslovených jazykovedcov k mojej verejne publikovanej výzve, dať kvalifikovanú odpoveď k otázke absencie dobového nemeckého výrazu pre „tanec Slováka“ („tanec TÓT-a“, TÓT-ov = „TÓTentanz“ podľa úradného jazyka Rakúsko-uhorskej monarchie, aj po rakúsko-maďarskom vyrovnaní).



A aj preto znovu píšem a podotýkam, že nemám úmysel podrobne rozoberať rôzne,

niektoré až vyslovene neakademické formulácie autorky článkov z HŽ.

Škoda Vášho času ako aj mojej námahy.

Čo sa však už vonkoncom nedá nekometovať, sú zjavné maďarizačné manipulácie – „metainterpretácie“ v uvedených článkoch, z ktorých niektoré vysvetlím a doložím citáciami od samotnej autorky.

Vopred sa ospravedlňujem čitateľom, za možno zdánlivo rozvláčne písanie, ale z dôvodu „vedeckej korektnosti“ si nemôžem odpustiť doslovne necitovať niekoré jej pasáže.



V článku „Čo rozpravajú pramene“,HŽ 1/2011, autorka upozorňuje na rôzne zdroje, ako aj isté možné „úpravy“ prameňov, citujem:

“ Čiže k dispozícii sú vlastne len tri typy prameňov (originálne listy, zápis v skicáry, odpisy), pričom niektoré listy existujú aj v troch, ba dokonca štyroch či piatich variantoch. Táto skutočnosťextrémne sťažuje moderné editovanie Lisztovej korešpondencie, hoci snahou lisztovských výskumných centier je vytvoriť akúsi spoločnú databázu Lisztovej korešpondencie.

Ďalším problémom je vedomá selekcia a krátenie listov v starších vydaniach , kde sa vynechaná časť z pôvodného textu listu pri jeho vydaní vôbec nevyznačovala, prípadne sa robili menšie štylistické úpravy.

Ide aj o vydania Lisztovej znalkyne La Mary (Marie Lipsius, 1837-1927) z konca 19. a zo začiatku 20. storočia, ktorá zverejnila vyše 2800 Listových listov. Pre vydávanie prameňov neplatili v tom čase a ešte ani v 1.polovici 20. storočia také prísne textologické kritériá ako v súčasnosti, a tak si editor mohol dovoliť také zásahy do pôvodného textu, aké sú dnes pri editovaní neprípustné. Vydaný list potom naozaj mohol obsahovať neúplnú alebo “upravenú” informáciu.”



Keď sa ale začítate do autorkynho staršieho článku „Fikcia: Franz Liszt ako Slovák“, HŽ 9/2010, tak si pozornejší čitateľ určite všimol, že autorka vtedy zrejme ešte nedospela k poznatkom o „prísnych textologických kritériách planých v súšastnosti”, citujem:

„.. Dôkazom Demkovho tvrdenia, že názov „Totentanz“ bol súčastníkmi zámerne premenovaný na „Todtentanz“, mal byť list Franza Liszta dcére Cosime zo 4.mája 1873, v ktorom Liszt v súvislosti s Rubinštejnovým koncertom vo Varšave údajne s prekvapením komentoval túto pravopisnú zámenu v názve (Stratený syn Slovenska, 2003:80, meno Rubinštejna je tu skomolené na Nicola Rubenstein). V Demkovej knihe však chýba originál citátu z listu, ktorý znie nasledovne: „Elle m’écrit aussi merveilles du talent superlatif de Nicolas Rubinstein, qui vient de jouer avec succés (figuratevi!) mon Todtentanz á Varsovie.“ (Franz Liszt: Lettres á Cosima et á Daniela. Ed. Klára Hamburger, Sprimont 1996,s.93.)

Preklad: “ Ona [t.j.Mme deMaukhanoff – pozn.J.L.] mi tiež napísala o prenikavom, mimoriadnom talente Nikolaja Rubinštejna, ktorý s úspechom (predstavte si!) zahral môj Todtentanz vo Varšave.“

O žiadnom premenovaní názvu diela tu niet reči, práve naopak Liszt používa dobový pravopisný tvar: „mon Todtentanz“ („môj Todtentanz“). Z čoho vyplýva, že Demkov komentár je nekorektný a manipulujúci...“



Aj bez väčších znalostí francúzštiny si pozornejší čitateľ nemôže nevšimnúť zmenu pozície výrazu „(figuratevi!)“. V pôvodnom texte je u predmetu vety : „Todtentaz“ a po „preklade“ sa dostal až pred sloveso: „zahral“ .

Preto čitateľovi ponúkam iný preklad predmetnej vety, kde sa pokúšam „prísne textologicky“ a predovšetkým významovo zachovávať podstatu výroku:

„Ona mi tiež napísala o prenikavom mimoriadnom talente Nikolaja Rubinštejna,

ktorý vo Varšave s úspech zahral (predstavte si!) môj Todtentanz.“

Posúdiť rozdiel vo význame informácie u oboch prekladov prenechávam na čitateľa.

Sú rozdielne na prvý pohľad, nielen opticky a dôvod si vieme taktiež domyslieť.

Tu je však potrebné upozorniť ešte na niečo závažnejšie.

Autorke pri „preklade“ akosi „unikla“ iná dôležitá časť informácie sprostredkovávanej knihou! A možno že „len pozabudla“ na „prísne textologické kritériá platné v súčasnosti“, keď pri citácii z knihy „Franz Liszt: Lettres.....“ neuviedla aj vysvetľujúce poznámky práve k ňou citovanej vete!

U slova „(figuratevi!)“ je uvedená poznámka č.3. a u slova „Todtentaz“ poznámka č.4 .

Dolu, v knihe pod čiarou, si čitateľ môže prečítať vysvetlenia poznámok k významu samotnej témy, z pravdepodobne zmysluplne podstatne rozsiahlejšej korešpondencie:

3.) (predstavte si!) * v slovenskom preklade

4.) "..Citons un extrait de la lettre de Liszt á Nicolas Rubinstein écrite en mai 1873:
Votre dermier exploit á Varsovie avec la Danse macabre tient du prodige. Mme de Moukhanoff m´en écrit des nouvelles .." * uvádzam bez prekladu

Ako už čitateľ iste vie, Lisztov názov skladby bol pôvodne "TOTentanz".

F.Liszt použitím zvýrazňujúceho výrazu („figuratévi!“), pred samotným názvom skladby, adresáta listu upozorňuje, že došlo k zmene jeho pôvodného názvu a to cestou nesprávneho prekladu usporiadateľmi koncertu vo Varšave.

Práve tieto dôležité doplňujúce informácie čitateľovi ozrejmuje autor uvedenej knihy v uvedenej poznámke z korešpondencie s Nicolasom Rubinsteinom citovaním zmeneného názvu jeho skladby vo francúzskom jazyku ako: "la Dance macabre“ !

To pri spätnom preklade do nemčiny je to práve uvádzaný: "Todtentanz"!



V dobe Liszta sa do nemčiny zaviedol aj výraz „Magyarentanz“, vo význame „tanec Magyara“. A keďže pomenovanie „TÓT“ je analógia k pomenovaniu „Magyar“,

tak potom pre „tanec TÓTa“ by dobová nemčine mala mať vo svojej slovnej zásobe taktiež analogický výraz: „TÓTentanz“. Alebo sa asi aj pani muzikologička, autorka článkov, domnieva, že TÓTi – Slováci - Uhri nemali v tej dobe žiadne „vlastné tance“?

A teda vôbec aj vznik takéhoto slova by logicky nemal žiadne opodstatnenie!?

Podľa slóv z dobových nemeckých slovníkov „vlastné tance“ mali: Maďari, Češi, Poliaci, či „mŕtvoly“, zato Slováci, dobovo,úradne Tóti ich podľa slovenskej muzikologičky nemali!

Pripomeniem, že podľa umenovedného diela Franza Liszta, jedine TÓTi = Slovania mali v tej dobe v Rakúskej monarchii vlastné etnické tance a piesne.



To je dôvod, prečo sa názvy, pomenovania, vlastné mená zásadne NEMAJÚ PREKLADAŤ!
Preklady sa často zneužívajú práve za účelom manipulácie, tu politickej maďarizácie!

Pre úplnosť, pravopis slova „Todtentanz“ bol počas 19.st. stále rovnaký.

Zmena pravopisu na „Totentanz“ sa udiala až v 20.storočí.



Autorka článkov pri upozorňovaní na „metódy úprav pôvodných textov“ pozabudla práve na túto, vyššie uvedenú oblasť, ktorá sa nielen u osoby Franza Liszta dodnes úspešne zneužíva:

„Jazykové preklady“ ako osvedčená metóda manipulácie a falšovania histórie ....

Predsa „prísne textologické kritériá“ by mali platiť v plnom význame aj pri prekladoch!



Na túto „prekladovú nekorektnosť“ priamo nadväzuje ďalší odsek v HŽ 1/2011, citujem:

“Ak však Oskar Elschek tvrdí, že „teda aj všetky jeho (Lisztove) výroky zaznamenané v maďarčine sú podvrhmi, boli mu nutne vložené do úst a do pera“, tak to je prisilné tvrdenie, ktoré možno v korektnej historickej vede akceptovať iba vtedy, ak bude aj relevantným spôsobom doložené. Nehovoriac už o paušalizácii a generlizácii takýchto výrokov, pretože každý prameň je jedinečný a musí sa vyhodnotiť individuálne.“



Pre požadovanú „koreknosť historickej vedy“ si tu dovolím „relevantným spôsobom doložiť“ jeden zásadný, „paušalizovaný a generalizovaný“, mnohonásobne zaznamenaný výrok Franza Liszta, ktorý žiaľ, dnes už prakticky asi len pre Slovákov nepotrebuje skutočne žiaden doplňujúci komentár:

„Je suis Hongrois“ v preklade do maďarského jazyka:„Magyar vagyok”=„Som Maďar“! „Tento jeho (Lisztov) výrok zaznamenaný v maďarčine, je podvrh, bol mu nutne vložený do úst a do pera“.

Dnes by snáď každý priemerne inteligentný súdny čitateľ mohol uznať,

že keď niekto nevie po maďarsky, tak asi nemôže byť Maďar a teda ani nemohol byť Maďar.

Franz Liszt po maďarsky nevedel a teda ani podľa najnovších exteritoriálnych pravidiel maďarského zákonodarstva by sa dnes nemohol z vlastnej vôle prihlásiť za Maďara,

nebol by zo zákona akceptovaný.

(Pre „vedeckú korektnosť“ však musím upozorniť na jeden z paradoxov maďarskej histórie,

že čisto právnicky sa všetci naši uhorskí predkovia z večera do rána stali „Maďarmi de jure“!

A to bez ohľadu na materinský jazyk, etnickú príslušnosť a teda aj všetci naši slovenskí predkovia s materinským jazykom slovenským, či jeho dialektom, sa takto stali Maďarmi!

Jednoducho zo zákona o rakúsko-maďarskom vyrovnaní.

Teda aj Franz Liszt sa stal po právnej stránke „úradným Maďarom“, príslušníkom „maďarského národa“ a to už bez možnosti voľby, či sa mu to páčilo, alebo nie! )



Podobne aj ďalší „výrok zaznamenaný (pre zmenu z pera Paula Lendvaia, teraz už ) v nemčine je podvrhom, bol mu nutne vložený do úst a do pera“.

„Man darf mir wohl gestatten, daß ungeachtet meiner beklagenswerten Unkenntnis der ungarischen Sprache, ich, von Geburt bis zum Grabe im Herzen und Sinne, Magyar verbleibe.“

Pravdepodobne práve tento citát z nemeckej verzie, podotýkam, že bez originálnej citácie zo zdroja Lisztovej korešpondencie, poslúžil autorke ako podklad k uverejneniu jej slovenskej metainterpretácie.

Citujem z epitafu autorky z článku „Fikcia: Franz Liszt ako Slovák“, HŽ 9/2010:

“ ...Liszt sa však ako zrelý umelec zapojil do procesu utvárania maďarskej hudby - aj inšpiračnými zdrojmi svojej hudobnej tvorby.
Svoj príklon k maďarstvu vyjadril známym citátom v liste barónovi Auguszovi zo 7.mája 1873: "Nech mi je dovolené povedať, že napriek poľutovaniahodnej neznalosti maďarskej reči zostanem v svojom srdci a v svojich citoch Maďarom od narodenia až po hrob "…“



Najstarší text takéhoto výroku, tu ešte pravdepodobne kompletného, vyhľadaný na internete, je z roku 1912, bol publikovaný v Budapešti, v nemčine:

„Man darf mir wohl gestatten, daß ungeachtet meiner beklagenswerten Unkenntnis der ungarischen Sprache, ich, von Geburt bis zum Grabe im Herzen und Sinne, Magyar verbleibe, und demnach dir Kultur der ungarischen Musik ernstlich zu fördern wünsche“.

Na základe použitých slóv to je „klasická maďarizovaná prekladová metainterpretácia“!



Neskôr publikovaný anglický preklad, iná metainterpretácia tohoto výroku, je už významovo odlišná: «Despite my lamentable ignorance of the language, I must be permitted to remain from birth to death, in hear and soul a Hungarian, and hence I am anxious to promote the cause of Hungarian music.»



A práve tu sa k citovanej slovenskej verzii vynárajú viaceré zásadné a už vôbec nie až tak moc „laické“ otázky:

1.) Prečo práve u tohoto kľúčového výroku autorke „chýba originál citátu z listu“?

2.) Prečo u tohoto súvetia bola viacerými autormi cenzurovaná posledná časť výroku?

3.) Prečo z viacerých známych publikovaných textov tohoto výroku sa autorka sama neriadi „prísnymi textologickými kritériami dneška“ a vybrala si práve ten cenzurovaný?

4.) O akom „procese utvárania maďarskej hudby“ a o akých „inšpiračných zdrojoch“ nám v tom článku autorka „maďarizačnou metainterpretáciou“ fantazíruje?!



Prečo uvádzam: „O akom „procese utvárania maďarskej hudby” nám tu autorka fantazíruje?

Odpoviem amatérsky, zjednodušene.

Vážený čitateľ, vážená pracovníčka SAV, nepodceňujte čitateľa!

Na postrehnutie základného rozdielu medzi kompozíciami pre „husle des Bohémiens“,

teda aj „procesu utvárania maďarskej hudby“ a kompozíciami Franza Liszta pre klávesové nástroje, teda klavír, či organ, nám skutočne netreba žiadnych muzikológov, akademikov!



V duchu sa istotne spýtate, že prečo uvádzam: “ maďarizačnou metainterpretáciou ”?

Vysvetlenie je aj tu celkom prosté a zároveň dáva aj odpoveď na dôvod až pričastého „cenzurovania“ = krátenia = falšovania tohoto výroku!

Pokiaľ si tento výrok z nemčiny spätne preložíte vo významovom súlade s výrokom Liszta: „Je suis Hongrois“ a teda v tomto texte si vymeníte slovo „Magyar“ za „Ungarn“,

tak citované necenzurované súvetie, už aj v nemeckom jazyku hneď dá, pre Slováka - potomka Uhrov, nielen reálny zmysel, ale bude aj v plnom súlade práve s obsahom jeho dodnes zatajovaného umenovedného diela z rokov 1859, 1881: „Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie“!

Krátko po vydaní tejto umenovednej práce Franza Liszta 1859 nasledovala ostrá reakcia vydaním malej brožúry s jasne uvedeným postojom k Lisztovi: „Et tu mi fili Brute“,

od „Wahl-Magyara“ Augusta von Adelburg, „Entgegnung auf die von Dr.Franz Liszt in seinem Werke : „Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie“ aufstellte Behauptung, dass es keine ungarische Nationalmusik, sondern bloss eine Misik der Zigeuner, gibt.“, Pest, 1859.

Nielen o tejto dobovej reakcii, ale aj Lisztovych iných postojoch k tejto tématike pojednáva kniha dobového kritika a muzikológa Eduarda Hanslicka:

„Sämtliche Schriften: Aufsätze und Rezensionen, 1859-1861“, Vien, 2005.

Poznamenávam, že rakúska muzikológia má u tohoto pána excelentný „zdroj z prvej ruky“ garantovane aj k otázkam identity Franza Liszta a preto aj bez prác zo Slovenska vedia pripraviť spoľahlivé, kompetentné podklady pre pána rakúskeho spolkového prezidenta.



Lisztove dielo svojim obsahom vysvetľuje, prečo „Maďari” nemali a ani nemohli mať svoju vlastnú etnickú hudbu, vlastnú hudobnú kultúru a teda Liszt v žiadnom prípade nemohol napísať výrok: „s plnou vážnosťou podporovať maďarkú hudobnú kultúru”!

To by si principiálne výrokovo protirečil s touto prácou, a to by už vonkoncom neprešlo!

Alebo lepšie povedané, milá pani zamestnankyňa muzikológie nám práve z tohoto dôvodu, teda logického rozporu, musela účelovo „pozabudnúť“ na dnes platné „prísne textologické kritériá“ a musela aj ona „vedome cenzurovať“ = vynechať = falzifikovať túto významnú časť Lisztovho výroku!



Nakoniec slovenský preklad kompletného súvetia by mohol znieť nasledovne:

"Nech mi je dovolené povedať, že napriek poľutovaniahodnej neznalosti reči,

od narodenia až po hrob, vo svojom srdci i vo svojich citoch zostanem „Uhrom“

a želám si s plnou vážnosťou podporovať „uhorskú“ hudobnú kultúru."



Pre poučenie nielen našich, zdánlivo slovenských akademikov, muzikológov, ako aj ostatnej,

ešte stále mlčiacej slovenskej inteligencie, si neodpustím jednu banálnu laickú poznámku!

Pani muzikologička, páni muzikológovia a to vy „študovaní inteligenti“ dodnes neviete,

že do procesu utvárania reálnej národnej hudby sa fakticky môže zapojiť len ten skladateľ,

ktorého materinský jazyk je totožný s jazykom národa z lona ktorého vzišiel!?

Inými slovami povedané, to Vám mám ja, laik vysvetľovať, že len „Hongrois“, odchovaný na „hongraise“ materinskom mlieku, vyrastajúci už od prenatálnaho veku v „hongroise“ jazykovo a hudobne aktívnom prostredí, za spevu „hongois“ uspávanok, za istých ďalších nevyhnutných predpokladov sa može skutočne stať géniom a tvorcom originálnej „hongroise“ hudby a len tak môže „s plnou vážnosťou podporovať „hongrois“ hudobnú kultúru."!?

Veď je úplne logické, že predsa len „Uhor“ môže v náväznosti na pôvodnú etnickú hudbu Uhrov podporovať ich „uhorskú“ hudobnú kultúru!

A teda len „etnický Hongrois“ mohol zložiť originálne „Rhapsodie Hongroise“!

Preto Lisztove „Rhapsodie Hongroise“ boli a iné ani nemohli byť, ale len slovenské!

To svojho času podobne napísal, ešte dodnes stále cenzurovaný, ruský umenovedec Stasov,

súčastník a priateľ Franza Liszta.

Posúdenie uvedených argumentov, ako aj samotných publikovaných prác autorov v zmysle,

ktorý autor je korektný a ktorý manipulujúci, ponechám už na zváženie samotného čitateľa.



Vážení, klamať sa dá dlho, ale nie do nekonečna!

Nás, Slovákov – Uhrov cez takéto a podobné „maďarizačné metainterpretácie“ pojmov Uhor,

Uhorsko klamete už dobrých 200 rokov!

A slovenského génia, Hongroisa = Slováka Franza Liszta k tomu naplno zneužívate.

O necelý mesiac si svet a hlavne naše okolie pripomenie 200-té výročie narodenia

nie Maďara, Nemca, ale Slováka – Uhra, slovenského génia!

A to naplno, s celonárodnou parádou, známou maďarskou pompou v Budapešti, i vo Viedni.

A Slovensko, jeho „domovina“ Bratislava mlčí, mlčia médiá, veď sa vôbec nič nechystá!

Podľa mojich znalostí problematiky Liszta, Budapešť zaručene musela zapojiť do akcie všetkych, do slovenskej trikolóry, spoľahlivo zamaskovaných agentov, aby sa v Bratislave pri tomto významnom výročí žiadna akcia s mottom „Liszt – Slovák“ neorganizovala, nekonala.

Výsledok predsa visí už viac ako rok vo vzduchu, je ho bytostne „cítiť“ z mlčania viacerých akože pro-slovenských médií, či pasivity inštitúcií:

„Liszt nesmie byť uvádzaný na titulnej strane!“

„Hongrois – Uhor Franz Liszt predsa nie je téma pre Slovákov!“


Peter Hanic 29.09.2011
** upraviť to je náročné... prepáčte formátovanie
Poslední úprava: 06. říj 2022 21:29 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Linky s tématikou Franz Liszt. 07. říj 2022 19:10 #20388


  • Příspěvky:1502 Obdržená poděkování 1053
  • Avatar uživatele Jozef Stanislav VŠ
  • Jozef Stanislav VŠ
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 43
Tak a je to tu! Konečne viem, že Františka Lista a jeho umeňovedné dielo o hudbe Cigánov, ktorí sa na Slovensku naučili húsť a prešli za lepším na Dolniaky, aby huncútom "Magyaren" naučili niečo zo slovenského umenia, tak to bolo známe maďarizátorom, ale nie našim akože vedeckým pracovníkom na poli umenia, viď známi umeňovední metainterpeti pojmu Tót na Todt a teda aj Listovej knihy „Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie“, ktorá nesmela byť na Slovensku pre nás slovenských občanov vydaná ani za Rakúsko-Uhorska, ani za 1. ČR, ani za ČSFR, ani teraz???
Poslední úprava: 07. říj 2022 19:12 od Jozef Stanislav VŠ.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

kultúra 18/11 - 2011-11-26 s.10 29. říj 2022 17:55 #20422


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Citát Johna Talbota z knihy Hudba – radosť i služba:
„Hovorí sa, že
Bach nám dal Božie slovo,
Mozart Boží smiech,
Beethoven Boží oheň
a Liszt Boží súcit - ako výzvu k odvahe na revoltu,
kde treba stáť na strane utláčaných, ignorovaných, na strane kvantitatívne malých národov!“


Lisztova revolta sa zrkadlí v jeho kompozíciách, v jeho literatúre i v jeho vedomí veriaceho človeka, že

„Boh nám daroval hudbu, aby sme sa mohli aktívne modliť i bez slov!“

kult1811_20111126s10: „O knihe Miroslava Demka Totentanz“.
M. Scott Peck,
významný severoamerický psychiater, má o ignorantských praktikách celkom priliehavú mienku:
„Pokiaľ chcete zistiť prítomnosť či absenciu čestnosti, stačí, aby ste položili jedinú otázku
- čo chýba? Bolo niečo vynechané?“


Ako uviedol G. Winkler,
„Liszt und Hummel sind durch ihre Herkunft „Ungarn „ ohne „Magyaren“ zu sein.“
( Liszt a Hummel sú Uhri bez toho, že by boli Maďari ...)
Poslední úprava: 29. říj 2022 17:56 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

kultúra 18/11 - 2011-11-26 s.10 07. dub 2023 22:10 #20595


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.

Stratený syn Slovenska Franz Liszt 14. kvě 2023 17:09 #20628


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Smutná správa pre Slovensko, smutná správa pre zástancov Franza Liszta ako Slováka.

Vo veku 90 rokov zomrel v piatok (12. 5.) jazykovedec Ábel Kráľ.
Patril k osobnostiam slovenskej jazykovedy, najmä oblasti slovenskej výslovnosti – fonetiky, fonológie a slovenskej ortoepie.

Bol jedným z malej skupiny intelektuálov Slovenska,
ktorý sa aktívne zúčastňoval zápasu o slovenskú identitu Franza Liszta.
Bol verným podporovateľom úsilia pána Miroslava Demka v tomto zápase.

Úprimná sústrasť jeho rodine.
Česť jeho pamiatke.

S hlbokou úctou
p.hanic

PS Mal som tú česť s ním elektronicky komunikovať
a raz sa s ním na kráto aj osobne stretnúť.

spravy.rtvs.sk/2023/05/zomrel-jazykovede...venskej-vyslovnosti/


ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=60&Itemid=114#2248
Stratený syn Slovenska Franz Liszt 28. lis 2013 08:34 #2248eliot napsal:
Čakáme na pravdu
Ešte raz na tému Franz Liszt
Ábel Kráľ

Knižka Miroslava Demka o hudobnom skladateľovi Františkovi Lisztovi z roku 2003 s názvom Stratený syn Slovenska Franz Liszt a jeho iné (aj cudzojazyčné) publikácie vtedy prekvapili mnohých hudobných vedcov i laikov publikovaním faktov o národnej príslušnosti F. Liszta - o tom, že bol svojím pôvodom, ba aj subjektívnym cítením a vedomím Slovák a že aj jeho dielo nesie také znaky.
Zdá sa však, že práve v odborných kruhoch nie je vôľa potvrdiť alebo vyvrátiť závery autora. V tejto situácii je zaujímavé aj užitočné uviesť nasledujúce informácie.
Slovák z Raidingu
Rakúske noviny Salzburger Nachrichten 12. októbra 2006 publikovali text, v ktorom sa uvádzalo aj to, že F. Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v Raidingu (Burgenland) ako syn „Adama Liszta a jeho manželky Márie Anny. Raiding vtedy patril k Uhorsku, napriek tomu sa u Lisztovcov, ktorí patrili k slovenskej menšine, hovorilo doma po slovensky".
Nie mi je známe, že by dakto zo slovenských hudobných kruhov alebo zo slovenských historikov proti tejto informácii niečo namietal. Nevznikla ani seriózna diskusia o knižke M. Demka. .....
Poslední úprava: 14. kvě 2023 17:13 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan

Identita a EU, Ábeľ Král, 2015 17. kvě 2023 16:01 #20633


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Identita a EÚ

I.

Identita – totožnosť - je veľmi významný spoločenský fenomén. Je totiž predpokladom bytia, existencie a pretrvávania jednotlivca v spoločenstve. Je to nezameniteľnosť, odlišnosť jednotlivca (individuálneho i kolektívneho) od každého iného (jednotlivca i kolektívu). Vyznačuje sa takou množinou vlastností, ktorá sa nikde inde, v nijakom inom indivíduu nenachádza. Je to teda existenčný problém idividuality.
Kde je odlišnosť a kým jestvuje odlišnosť, tam a dovtedy jestvuje aj individualita. Individualita je jedinečnosť. Neopakovateľnosť. Ak by sa stratila, ak by sa zrušila identita, jej nositeľ, napr. človek, by prestal jestvovať. Nebol by.
Identitu má každý subjekt, ktorý je nezameniteľný s iným subjektom. Môže to byť aj množina (skupina, kolektív) jednotlivcov, množina, ktorá je ako celok jedinečná, keď každý jej člen má tú istú vlastnosť alebo ten istý úplný súbor vlastností neopakujúcich sa v nijakej inej množine jednotlivcov.

Identita ľudského bytia, teda človek, jestvuje v čase. Žijúci človek má aj minulosť a vývin, ktorý sa však uskutočňuje bez rušenia jedinečnosti.
Identita je teda nezameniteľné bytie v prítomnosti i v individuálnej alebo kolektívnej minulosti. Ľudská identita je rovnaké (to isté) bytie v čase. Ak sa potom indivíduu siahne na jeho minulosť, ak sa mu ona „vezme“, siahne sa na jeho existenciu, lebo akákoľvek manipulácia s identitou je manipuláciou s bytím. Zásah do identity jednotlivca má aj veľmi vážne psychologické dôsledky.
Zápasy (aj vojny) v dejinách ľudstva sú zápasmi o bytie kolektívnych individualít, o bytie ich identít. Preto je pravda, že národ, ktorý nemá dejiny, ktorý nebol, ten ani nie je a nemá ani budúcnosť. Nejestvuje. Nemožno hovoriť o budúcnosti toho, čo nejestvuje. Nejestvujúce nemá identitu.

S ohľadom na súčasné imigračné problémy treba uvažovať o tom, či migračné dianie nezasahuje aj do identity toho indivídua, ktoré je cieľom imigrácie.

Hromadná imigrácia môže mať rozličný rozsah. Kým je to tak, že príchodiaci sa prispôsobujú novému prostrediu, kým sa asimilujú, kým sa prispôsobujú identite cieľového společenstva, nemusí asi vzniknúť spoločenský problém: identita subjektu imigračného cieľa sa nedostáva do pohybu, do neistoty, neruší sa. Rozmnožuje sa kolektív, do ktorého imigranti vstupujú, ale kolektív zotrváva vo svojej (historickej) identite. Zaniká však identita prichádzajúceho.
Ak však imigrácia má taký rozsah a cieľ, ktorý svojím vplyvom a dôsledkami prevažuje nad subjektom svojho cieľa, ak chce vytvoriť novú identitu, ak chce svojou identitou „prevýšiť“, zvíťaziť nad identitou cieľového subjektu, zniká vážny probém – ide o bytie a nebytie už existujúcej identity. Ide o existenčný problém!
Imigrácia sa teda musí posudzovať s ohľadom na viaceré skutočnosti: Musí sa brať do úvahy nie iba počet imigrantov, ale aj ich kultúrna charakteristika, možnosti a ochota ich prispôsobovania sa. Musí sa uvažovať o tom, či možno očakávať dobrovoľnú asimiláciu prichádzajúceho do cieľovej spoločnosti. Inak by totiž v zápase o bytie museli vznikať napätia a nepokoje. Musíme si uvedomiť, že zápasy o identitu sú zápasmi o bytie, o život - o všetko.

II.


Slovensko, Slovenská republika, je členom EÚ. EÚ je zjednotená skupina štátov, ktorá sa prezentuje ako osobitné bytie a identita.
V problematike prebiehajúcej imigračnej vlny zaujíma však EÚ pozoruhodné stanovisko: Vo vedúcich orgánoch EÚ sa napr. neuvažuje o tom, aké dôsledky môže mať pokračujúca imigrácia, neuvažuje sa o tom, ako imigráciu redukovať, ako ju regulovať, event. zastaviť, aby sa ochránili národné individuality a celok (individualita a identita) EÚ. Vedenie EÚ chce imigračné zaťaženie riešiť vrchnostenským rozdeľovaním imigrantov jednotlivým členom EÚ vo forme akýchsi povinných kvót.
Keby imirácia bola vo svojom počte ohraničená, keby bol zrejmý jej koniec a potom aj počet prišlých imigrantov a keby ten počet bol jednotlivými členmi (štátmi, individualitami) EÚ zvládnuteľný bez toho, aby to ohrozilo rovnováhu jednotlivých štátov, možno by sa problém imigrácie mohol riešiť aj takto. Lenže imigrácia nemá časové ohraničenie, počty prichádzajúcich cudzincov neohraničene rastú: je to proces bez predvídateľného zakončenia. Nik nevie, kedy sa imigrácia skončí.

Vzniká veľmi vážna, možno existenčná otázka: Aký počet imigrantov možno „prideliť“ napr. Slovenskej republike bez toho, že by v SR nevzniklo nezvládnuteľné miešanie, že by sa to finálne nedotklo samej identity SR? Aký počet imigrantov, ktorý, ako sa ukazuje, nemajú program prispôsobiť sa cieľovej krajine tak, ako sa to charakterizuje termínom „asimilácia“ (prijatie kultúry cieľovej krajiny), je ešte zvládnuteľný bez zásahu do identity národa? Zachovanie identity národa je však podmienkou jeho ďalšej existencie! A prichádzajúci, ako sa to zreteľne ukazuje, sú si veľmi dobre vedomí svojej individuality, svojej identity, bez náznakov jej opúšťania v novom spoločenskom prostredí. Treba očakávať zápasy o bytie (dvoch) identít. A vieme s istotou predpokladať, ktorá z týchto dvoch identít zvíťazí, ktorá prehrá a zanikne? Nemáme prirodzenú povinnost chrániť a brániť svoju identitu? Veď ide o život!

Kto má teda právo vrchnostenským prideľovaním kvót siahať na existenciu Slovenska a Slovákov? Nám už hrozia, že ak neposlúchame, ak kvóty odmietneme, príde trest. Hrozbu už aj konkretizovali – teraz iba finančne! Nie je to však rozhodovanie o bytí a nebytí, o žití a smrti národa? Aká a ktorá veľmoc má právo rozhodovať o živote a smrti toho druhého, o živote a smrti iného národa? Je to azda EÚ, t. j. nevolené subjekty a orgány jej vedenia? Nemajú jednotlivé štáty EÚ právo subjektívnej identity, právo existencie vlastnej štátnosti? Prežili sme v ťažkých podmienkach stáročia. Čo nás čaká teraz?

EÚ sa správa nepochopiteľne:
Prijímaním imigrantov, zdôrazňovaním nepodmieneného pozitívneho postoja k nim bez stanovenia akýchkoľvek podmienok, aj bez stanovenia podmienky ich počtu, sa EÚ správa ako ich pozývateľ. Dôsledky vidíme.


A pretože takto môže vzniknúť taká zmiešanina, ktorá je dnes nedefinovateľná, ohrozí sa aj sama existencia individuality tohto skupinového celku, ohrozí sa jej existencia: exisencia EÚ! Neuvedomujú si to tí, ktorí chcú mocensky, diktátorsky rozhodovať a podporujú imigráciu? Tieto skutočnosti si neuvedomujú ani iní zodpovední funkcionári v štátoch EÚ. Zdá sa, že nevnímajú, že láska k blížnemu, ako ju vyjadruje príkaz „Miluj blížneho ako seba samého“, má mieru v „sebe samom“, nevyžaduje opustenie „seba samého“. Máme tu teda nepriamo vyjadrennú povinnosť starať sa aj o „seba samého“.
Láska bez definovania konkrétnej podmienky platnosti výroku nemôže byť sebazničujúca. V tejto veci pretrváva nejasnosť: Čo pre nás vyplýva z príkazu lásky v situácii nezvládnutelného prívalu imigrantov do nášho (kresťanského) prostredia? S týmto, ako to pozorujeme, sa nevyrovnala ani hierarchia Katolíckej cirkvi (nie iba na Slovensku).

Imigrantským miešaním by dokonca zanikli dve identity: identita cieľového subjektu, lež aj identita toho, kto chce prísť. Ak sa vrátime do prostredia EÚ, musíme vysloviť jednoznačný, hoci priam neuveriteľný záver:
EÚ koná proti sebe, proti vlastnej identite a existencii.

Potom je však aktuálna veľmi vážna otázka:

Kto je dirigentom tohto orchestra, ak jeho viditeľný a definovateľný dirigent – vedúce prgány EÚ – pracuje na zániku svojej vlastnej identity – identity EÚ? V prípade jednotlivca sa takémuto konaniu hovorí samovražda. Pretože sa to nedá prijať, potom by bola otázka, či sa na tejto hre nezúčastňuje ešte dajaký iný dirigent...
V ľudskej spoločnosti odvekov účinkovali aj skryté sily.


Á. Kráľ
*** pre úplnosť, došlo e-poštou
Вск, 6 Сен 2015 15:28
Identita
От: Prof. Ábel Kráľ <>
Tento text som poslal na uverejnenie do Literár. týždenníka s požiadavkou, aby mi oznámili, či ho prjímajú.
Neodpovedali.
Posielam ho Vám, lebo ho pokladám za aktuálny, aby nebol zbytočný - s tým, že by nemal byť ďalej zverejňovaný, kým sa LT neozve.
S pozdravom ÁK
Poslední úprava: 17. kvě 2023 16:05 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan
Vygenerováno za 0.598 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.