Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

01914843
Today
Yesterday
This Month
All days
203
190
1016
1914843
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne

Téma: Franz Liszt je slovenský skladateľ

F.Liszta lange blondes haar 19. čec 2016 23:27 #13582


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
FL_blondes-haar.jpg


FL_lebende-Bild-aus-Paris-blondes-haar.jpg


Allgemeine Theaterzeitung: Originalblatt für Kunst, Literatur, 1844 ... - Seite 21
books.google.com/books?id=fv5TAAAAcAAJ
Liszt, der Pianist endlich trug langes, blondes Haar, welches ihm in reichen Locken auf Hals und Schultern herabwallte ;

Lebende Bilder aus dem modernen Paris -1866- Band 4 - Seite 343
books.google.com/books?id=UQ5BAAAAcAAJ
Liszt selbst saß während der ganzen Aufführung unbeweglich. Sein hageres,
blasses Gesicht hatte unstreitig einen ascetischen Anstrich, sein blondes Haar war lang wie immer,
*** aj tento fakt - pre F.Liszta charakteristické dlhé blond vlasy podliehali/podliehajú cenzúre, falzifikovaniu
Poslední úprava: 19. čec 2016 23:28 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Metod J. Sláv

F.Liszta lange blondes haar 25. říj 2016 21:25 #14231


  • Příspěvky:4038 Obdržená poděkování 5351
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 74
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

Franz Liszt 04. led 2017 22:13 #14465


  • Příspěvky:4038 Obdržená poděkování 5351
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 74
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: eliot, Metod J. Sláv

Pešt'budínské vedomosti 1863 02. lis 2017 20:07 #15825


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
books.google.sk/books?id=sXpMAAAAcAAJ&pg=P116

PV1863-07-24_CaM-Rim-skladby-Listove.jpg

PV-18630724_CMslavnostiVrime.jpg


** aj v Pešti vedeli, že boli oslavy V Ríme 5.júla 1863 a hrali sa tam "skladby Listove" -tu bez "z",
len naša, akože "slovenská" akademická obec ešte stále o tom nič nevie

Poslední úprava: 02. lis 2017 20:13 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Metod J. Sláv, Jozef Stanislav VŠ

Literárny týždenník 5 – 6/2018 22. úno 2018 22:10 #16184


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Literárny týždenník 5 – 6/2018 obsah
...
DIVADLO/HUDBA
...

* Miroslav Demko: Prečo Slováci prijali Franza Liszta ako slovenského skladateľa:
Niektoré vysvetlenia a dôvody

OSOBNOSŤ/JUBILEUM/ARCHEOLÓGIA

Viac tu: www.literarny-tyzdennik.sk/products/lite...-tyzdennik-5-6-2018/

LT_2018_05-06-MD-Liszt.jpeg


LT_2018_5-6_2018-02-14.jpeg
Poslední úprava: 22. úno 2018 22:14 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Dušan, Metod J. Sláv, slovien

Literárny týždenník 5 – 6/2018 str.6 23. úno 2018 15:24 #16190


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Miroslav Demko: Prečo Slováci prijali Franza Liszta ako slovenského skladateľa:
Niektoré vysvetlenia a dôvody
LT-20180215_5-6_s6MD-Liszt-A.jpeg


LT-20180215_5-6_s6MD-Liszt-B.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Dušan, Metod J. Sláv, Jozef Stanislav VŠ, lesana

Rímske miléniové oslavy CaM 1863 a Liszt 27. úno 2018 21:09 #16227


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
SDMZ-12_Nr35-1863-08-31.jpeg


SDMZ-12_Nr35-1863-08-31s137-FL-Paps-auszeichnung-CaM_SChiavoni.jpeg


NBMZ-17-1863-09-02s281.jpeg


NBMZ-17-1863s287-FL-Paps-auszeichnung-CaM_Pannonien.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

Franz Liszt stál na pozícii Štúra a Slovákov 05. kvě 2018 13:52 #16371


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Kultura-9_2018-05-02_Demko-Liszt
Kultúra Franz Liszt stál na pozícii Štúra a Slovákov
Poznámky týkajúce sa slávneho návratu F.Liszta do Uhorska

Kultura-9_2018-05-02_Demko-Liszt.jpeg


K9-18_MDFL1a.jpeg


K9-18_MDFL1b.jpeg


K9-18_MDFL2a.jpeg


K9-18_MDFL2b.jpeg
Poslední úprava: 05. kvě 2018 14:14 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Dušan, Metod J. Sláv, Jozef Stanislav VŠ

Franz Liszt stál na pozícii Štúra a Slovákov 12. kvě 2018 11:01 #16400


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Kompletná verzia článku aj s obrázkami.

Miroslav Demko

Franz Liszt stál na pozícii Štúra a Slovákov
Poznámky týkajúce sa slávneho návratu F. Liszta do Uhorska


Tematika slávneho návratu hudobného génia Franza Liszta na prelome rokov 1839-40 z cudziny do svojej domoviny – Uhorska, má svoje zvláštnosti a osobitosti. Vyplývajú z nich otázky, na ktoré prekvapivo dodnes nikto nereagoval. Ani zo strany Slovenska. Ak sa máme pozerať komplexnejšie a kritickejšie na túto nie tak zanedbateľnú epizódu Lisztovho života, t.j. jeho návrat po šestnástich rokoch do svojej domoviny, musíme konštatovať, že v doterajších prácach o Lisztovi takýto pohľad chýba. Ale nielen to. Lisztovo rozhodnutie navštíviť svoju domovinu sa zjednodušuje. Ide o skutočnosť, že síce sa všeobecne vie, že už koncom 18. storočia sa rozhodlo o presťahovaní politického centra Uhorska z Bratislavy do Budapešti, ale bez uvedomenia si dôsledkov, ktoré táto skutočnosť spôsobila. Ide tu o isté zjednodušovanie vzťahu medzi Bratislavou (Pressburgom) a Pešťou (Budapešťou). Začiatkom 19. storočia bola tendencia na rozdiel od Bratislavy, ktorej politický význam postupne slabol, propagovať a pretláčať do povedomia Budapešť. Pestrá maďarská politická vrchnosť nechcela Bratislavu považovať za hlavné mesto Uhorska, presťahovala politické inštitúcie do Budapešti a tým Bratislavu degradovala.1 Vidíme to napríklad na bežnej a zaužívanej formulácii biografov v spojení s Lisztom. Naznačuje nám to aj autor Roland de Candé, ktorý vo svojej knihe z roku 1998 píše: „...Liszt opúšťa Viedeň smerom na Pressburg a Pešť, ... Oh! moja divoká a vzdialená domovina! Oh! moji priatelia, amen!“2 Môžeme sa pýtať, prečo výrok „Oh! moja divoká a vzdialená domovina...“ uviedol muzikológ Candé až za Budapešťou, keď vieme, že Franz Liszt sa takto vyjadril len v Bratislave.3 Roland de Candé (ako aj iní autori) si kladie otázku, či je Liszt Hongrois-Uhor?4 V biografiách viacerých autorov sa môžeme stretnúť dokonca s takým popisom tejto návštevy Liszta po šestnástich rokoch vo svojej domovine, kde sa len spomenie, alebo dokonca aj úplne vynecháva jeho návšteva a koncerty v Bratislave. Napríklad aj známy lisztológ Émile Haraszti hovorí o Viedni a Budapešti a vynecháva Bratislavu.5 A. Walker v poslednej biografii o Lisztovi síce spomína stručne túto udalosť: „Liszt sa najprv zastavil v Bratislave, kde sa predstavil a hral po prvýkrát ako deväťročný.“6 nakoľko sa v predošlej práci rozpisoval podrobne o tejto udalosti, ktorá mohla byť podnetom pre iných autorov.7 „Liszt realizoval triumfálnu cestu z Bratislavy do Pešti v koči grófa Kazimíra Esterházyho a ďalšie tri koče nasledovali, v ktorých sedeli barón Wenckheim, gróf Zichy a gróf Leo Festetics.“ Liszt popísal túto procesiu ako aristokratickú karavánu, ktorá si ho po jeho troch koncertoch v Bratislave odviezla na Vianoce do hlavného mesta - Pešti v roku 1839.8 K podobným zjednodušovaniam dochádza aj u S. Guta: „On (Liszt) sa najprv orientoval na Bratislavu (Pressburg, Pozsony), ktorá v tom čase bola ešte stále skutočným politickým centrom krajiny: ...“, „...Ale úspech v Bratislave bol len začiatkom toho, čo si pre neho rezervovala Budapešť.“9 Medzi tých, ktorí až akýmsi literárnym žonglérstvom dokázali v spojitosti s Lisztom vynechať Bratislavu, patrí napríklad aj José Bruyr: „(Liszt) z Viedne cez Dunaj prichádza do Pešti.“10 Pospomína mestá ako Györ, Sopron, Pecs, Temesvár, Arad, Kolo, ale obíde Bratislavu. Podobne bola redukovaná zmienka o Bratislave aj Brunom Moysanom: cesta z Pressburgu do Pešti, kde sa neúmerne rozpisuje o maďarskej aristokracii a atmosfére v Pešti.11 Aj známy znalec lisztovskej témy Jacques Vier zredukoval Lisztovu návštevu v Uhorsku vynechaním Bratislavy, keď tvrdí: „Od novembra 1839 až do marca 1840 Liszt prebýval vo Viedni, v Budapešti, v Lipsku a v Drážďanoch.“12
Táto propagácia Pešti na úkor Bratislavy mala v spojitosti s Lisztom takmer celosvetový negatívny dopad. Americký muzikologický časopis z Bostonu Dwight´s Journal of Music s podnadpisom Franz Liszt z 10.januára 1874 pri tejto návšteve Liszta prekvapivo úplne vynecháva Bratislavu. Ide o prebratý článok z Viedne z roku 1873.
Anglický autor Sacheverell Sitwell pri opise na rozdiel od ospevovania Budapešti vidí Liszta pri tejto krátkej zastávke v Bratislave skôr s pohárom alkoholu ako posiela list svojej partnerke Márii d´Agoultovej.13 Ale napriek svojmu postoju a zjednodušeniu si Sitwell povšimol, že prijatie Liszta v Bratislave sa dialo v mimoriadnej atmosfére, ktorá sa nedala prirovnať k žiadnej inej.14
Prv, než sa zameriame na Lisztovo pôsobenie v Pešti a na veľké organizované oslavy na jeho uvítanie, musíme uviesť niektoré skutočnosti súvisiace s touto Lisztovou návštevou, ktoré sa dodnes nedostali do jeho známych biografií. Zostáva otázkou, či táto návšteva a rozhodnutie navštíviť svoju domovinu boli z pohľadu Liszta len bezvýznamnou epizódou v jeho živote, alebo práve naopak. A mal Liszt vôbec v pláne navštíviť koncom roka 1839 Pešť? To je centrálna otázka!
Vieme, že Liszt sa ešte ako mladý úspešný klavírny virtuóz, hlavne po otcovej smrti, chcel vrátiť do Uhorska. Zostáva tiež nezodpovedanou otázkou, prečo mladému Lisztovi nebolo dovolené vrátiť sa do svojej domoviny a nakoniec prečo tak nepriateľsky bol prijatý v roku 1859 a to len z dôvodov, že vyjadril svoje názory?15
Je evidentné, že ak by sme neakceptovali Liszta ako slovenského génia, veľmi ťažko by sme porozumeli istým zvláštnostiam, ktoré sa týkajú tohto návratu. Franz Liszt totiž tesne pred svojím príchodom adresoval list vysokému maďarskému politikovi grófovi Leovi Festeticsovi (1800-1884) do Pešti, v ktorom vyslovil nepochybne prekvapivú otázku, ktorá dotvára skutočný obraz vzťahu Liszta k Bratislave. Franz Liszt v tomto liste zo dňa 27. novembra 1839 píše: „Chceli by ste ma ešte tento rok v Pešti? Neviem. V každom prípade, ste „ohrození“ mojou prítomnosťou v Uhorsku – (myslené jeho návštevou v Bratislave) od 18. do 22. decembra.“16 Je to významný list, ktorým dáva podnet k prehodnoteniu celej návštevy a návratu Liszta do Uhorska. Z tohto listu vyplýva, že Franz Liszt už mal naplánovanú cestu, avšak jeho cieľom bola Bratislava, nie Pešť.
My však musíme tento list Franza Liszta Festeticsovi vnímať ako list písaný s istou politickou opatrnosťou. Liszt si uvedomoval, že vstupuje do svojej rodnej krajiny. Ako vieme, prišiel z Viedne do Bratislavy skoro ráno 19. decembra, kde následne (medzi 19. a 22. decembrom) realizoval tri koncerty.
Ako sme už spomenuli, maďarská aristokracia sa rozhodla pripraviť Lisztovi nadšené prijatie v Pešti. Prišla ho vyzdvihnúť do Bratislavy. A. Walker spomína, že Liszt opustil Pešť dňa 15. januára 1840 a smeroval do Viedne (via Pressburg).17 Teda „akoby“ zasa cestou do Viedne Bratislavou len prechádzal. Medzitým Liszt informoval v liste svoju partnerku v Paríži Máriu d´Agoultovú, že sa v Uhorsku zdrží len pätnásť dní.18 Pri d´Agoultovej by som chcel pripomenúť, že ako spisovateľka nám nezanechala nijakú informáciu o Bratislave, pritom vieme, že v Paríži bývala spolu s F. Lisztom na Presburgskej (Bratislavskej) ulici.
Aký bol následne organizovaný program Franza Liszta? V Pešti koncertoval 2., 4., 6., 11. a 12. januára. 8. januára urobil koncert na počesť Táborszkého, ďalej 9. januára hral pre grófa Gábora Keglevicha v Bude. 16. januára odcestoval do Raabu (Györ), kde sa tiež predstavil publiku na svojom koncerte.
Liszt sa však znova vracia do Bratislavy a strávi tu čas od 17. januára až do 1. februára, čo sa v biografiách o Lisztovi takmer nespomína a čo si žiada osobitný výklad. Vyzerá to tak, akoby koncerty v Bratislave nemali byť súčasťou jeho návratu do Uhorska. Akoby Bratislava nepatrila do Uhorska.
Prečo sa Liszt rozhodol po návšteve Pešti navštíviť Raab, ktorý bol v tom čase slovenským mestom a potom znovu Bratislavu?19 Liszt v Bratislave opäť koncertoval 21., 26. a 27. januára a medzitým ho K. Esterházy pozval na svoj zámok Gattendorf pri Bratislave.20 Ale čo robil Liszt, aké aktivity mal okrem koncertov v Bratislave, je osobitnou témou. Vieme, že sa angažoval za Kirchenmusikverein a podobne.
Je potrebné obrátiť pozornosť aj na Lisztov slávnostný prejav v Pešti, ktorým reagoval za prejavy vďaky pri propagácii uhorskej krajiny vo svete. Táto veľkolepá oslava sa konala hneď po Novom roku, 4. januára 1840. Lisztovi bola okrem maďarského kroja venovaná aj nádherne vyzdobená pošva meča, ale bez meča, čo muselo byť prekvapením pre Liszta. Jeho portrét v darovanom maďarskom kroji sa prirodzene objavuje takmer vo všetkých prácach o Lisztovi. A to bez toho, aby sa komentoval a akceptoval Lisztov pohľad na túto udalosť. Mohol si snáď niekto ľubovoľne dovoliť komentovať Lisztovu návštevu a jeho prejavy v Uhorsku? To je nemysliteľné, snáď len ako svojráznym a kritickým žánrom.21 Na luxusne vyzdobenej pošve bez meča sa nachádza nápis: „za horlivú lásku od svojej vlasti“. Maďarská aristokracia sa vyhla pojmu „Magyar“ a nahradila ho termínom „Patria“.22 Je kuriózne a nepochybne aj zaujímavé, že aj Lisztov súčasník Ľudovít Štúr sa k téme o „pošve bez meča“ vyjadril v podobnom duchu: „Maďarstvo sa zľaklo môjho príchodu ..., a prednostne ja nepriniesol som meč, ale pokoj.“23 A práve táto skutočnosť sa stala centrom uvažovania Liszta, čo svedčí nielen o jeho pohotovosti v tejto nezávidenia hodnej situácii, ale aj o jeho intelektuálnej a kultúrnej genialite. Liszt reagoval na tieto dary nielen koncertným vystúpením, na ktoré Maďari nepochybne čakali, ale aj rečníckym prejavom. Veď čakalo sa len na jedno, že sa Liszt konečne prihlási k maďarskému národu. Darovaným mečom sa v skutočnosti riešila otázka Lisztovho občianstva, potvrdenie Lisztovho aristokratického pôvodu. Liszt písal list Marii d'Agoultovej a radil sa s ňou o tomto probléme. V skutočnosti sa pustil do definície, čo znamená uhorský, Uhorský občan, národ, národné umenie a podobne, čím konfrontoval otázky, ktoré boli tak dôležité aj pre Slovákov a iných menšín v boji za národnú rovnoprávnosť. Liszt v liste Marii d´Agoultovej o svojom prejave zdôrazňuje, aby bol presne tento jeho prejav vydaný. Liszt navrhoval, aby mohol byť jeho prejav a úvahy prezentované v Revue des Deux-Mondes. Avšak je otázkou, či Mária d´Agoultová splnila jeho prosbu, ak máme na mysli iný list Franza Liszta Bülovovi z 26. októbra 1840. A porovnať s oficiálnou biografiou o Lisztovi o Liny Ramannovej.24 Dnes vieme, že Liszt toto občianstvo nedostal. A z nasledujúcich poznámok môžeme porozumieť prečo. Maďari čakali, že sa Liszt počas tejto návštevy prihlási k maďarskému národu a Liszt tieto ich očakávania nesplnil.
Ako reagoval Liszt vo svojom prejave na dary maďarskej reprezentácie?
Pustil sa do meditácie o uhorských, teda nie len o maďarských dejinách, ako to prezentujú dnešné preklady. Pripomenul, že Uhri sa okrem okamihov skutočnej slávy zaskveli aj niečím iným. Liszt to vyjadril vetou, ktorá sa síce dostala na stránky niektorých biografov, ale bez komentára. Avšak práve táto veta naznačuje celé myšlienkové a etické krédo Liszta. V tomto prejave v Pešti Liszt pripomenutím starej slávy napomenul predstaviteľov Uhorska maďarskej národnosti, aby nezrádzali staré krédo a teda, aby sa všetky problémy riešili mierumilovnou cestou. Liszt bol totiž veľmi dobre oboznámený s národnostnými problémami v Uhorsku a predovšetkým s ťažkou maďarizačnou aktivitou, ktorá tak silno zasahovala práve „Slovákov“.25
Lisztova výzva ako všetci sa musia usilovať o mierumilovnosť, musela silou svojho obsahu v čase maďarizácie zaznieť ako výkrik.26 Spomeniem, že prvé vydanie Lisztovho prejavu sa datuje v roku 1840 (hneď na to v Anglicku ho spomenula Julia Pardoe v práci The city of the Magyar) a bolo treba čakať takmer pol druha storočia na jeho ďalšie vydanie, ale opäť bez kritických poznámok.27
Čo vlastne Liszt dokázal vyjadriť v Pešti tými niekoľkými slovami?
Uvádzam len niektoré časti z Lisztovho prejavu, ktoré uviedol aj spomínaný Serge Gut vo svojej knihe Liszt, z roku 1989 (s.68-69):
„Milí krajania, pretože sa tu nestretávam len so svojím publikom – veď túto šabľu, ktorú mi darovali zástupcovia národa, ktorého chrabrosť a gavalierstvo všetci tak obdivujú, budem opatrovať po celý život ako najvzácnejšiu relikviu, najdrahšiu môjmu srdcu.“
Liszt si bol veľmi dobre vedomý, že v sále obsadili miesta osobnosti, ktoré nepatrili medzi jeho publikum. Treba si uvedomiť, že jeho výrok pred predstaviteľmi najvyššej aristokracie a politickej reprezentácie Uhorska, v čase názorových konfliktov v krajine, svedčí aj o istom kompromise vzhľadom na politickú situáciu v krajine. Svoj prejav nasmeroval celkom iným smerom, ako sa od neho očakávalo. Liszt síce hovorí o šabli, ale dostal len pošvu.
Liszt pokračoval:
„Vy vyjadrujete slovami v tejto chvíli niečo, čo mi silnými emóciami zviera hruď a do tej miery som bol hlboko pohnutý vaším ocenením. Prepáčte mi moju doterajšiu absenciu a verte, že urobím všetko preto, dúfam, aby som vám čoskoro dokázal moju vďačnosť svojimi dielami a činmi, ako to prináleží človeku, ktorý sa honosí tým, že sa narodil medzi vami.“
Dvadsaťosemročný Liszt ďalej pokračoval:
„Ale aby mi bolo tiež dovolené povedať od dnes niekoľko slov.
Táto „šabľa“, ktorou kedysi niekto udatne mával, keď bránil našu vlasť, bola teraz vložená do slabých a mierumilovných rúk. Nie je to akýsi symbol?“
O tom, ako prijala maďarská reprezentácia túto časť výroku Liszta, svedčí karikatúra.
Tento výrok bol zneužitý a zastretý karikatúrou, ktorá mala vo svete pôsobiť zábavne. Touto karikatúrou sa malo v skutočnosti vysvetliť, že Liszt nebol schopný vyjadriť to, čo maďarská aristokracia od neho čakala.
Ukážka z iného výroku Liszta:
„Nedá sa tým povedať, páni, že Uhorsko (ako krajina) potom, ako zvíťazilo na toľkých bojových poliach, dnes žiada od umenia, literatúry, vedy a priateľov mieru nové vzory? Nie je snáď možné povedať, páni, že inteligencia a robotujúci (pracujúci) majú dnes aj tú šľachetnú úlohu, vysoké poslanie, šľachetnú misiu s úlohou naplnenia vášho vnútra?
Uhorsku (Hongrie), páni, nesmie byť cudzia žiadna sláva. Ono je predurčené kráčať na čele národov, tak svojou hrdinskosťou, ako aj svojím mierumilovným duchom.“
Poznámka: Nie je to snáď Lisztova výzva a napomenutie na adresu vtedajšej maďarizačnej politiky?28
Liszt pokračoval:
„A pre nás, umelcov, je šabľa tiež vznešeným obrazom, žiarivým symbolom. Vzácne kamene, rubíny, diamanty zdobiace puzdro, sú však len žiarivé nepodstatnosti.
Čepeľ je jeho najvnútornejšou súčasťou. A rovnako ako čepeľ odetá v puzdre, sa naše myslenie, ako aj náš samotný život, v ktorom sa obraciame k humanite a k vlasti, v našich dielach vždy odieva do tisícok výrazových prostriedkov.“
Liszt ďalej pokračoval a nepochybne aj so silnejším hlasom:
„Áno, páni, zamerajme sa všetkými legitímnymi a mierumilovnými prostriedkami na toto dielo, na túto úlohu (svojím mierumilovným duchom), a to každý podľa svojich síl a možností.“
Vážnosť Lisztových slov nás núti zamyslieť sa a porovnať tieto vážne úvahy a výzvy Liszta s požiadavkami Slovákov a Ľ. Štúra, ktorí o tomto vystúpení Liszta nepochybne vedeli. Štúr svojím prejavom sa dotýkal obsahu požiadaviek slovenského národa, ktoré boli v zhode s týmito Lisztovými myšlienkami a ktoré sa formovali jasne už v Slovenskom prestolnom prosbopise z roku 1842 a neskôr (v roku 1848) v Žiadostiach slovenského národa. Nemôžeme vynechávať ani jeho výroky v cudzine, ktoré sa myšlienkovo zhodujú s týmto prejavom. S poľutovaním však musím konštatovať, že tieto úvahy a súvislosti sa dodnes vynechávajú. Ak máme porovnať Štúra s Lisztom, musíme uviesť, že tým, čo bol Štúr pre Slovákov vo svojej krajine, tým bol Liszt pre Slovákov v cudzine. Nemáme dodnes dokumentáciu o stretnutí Liszta so Štúrom. Ale bolo by veľmi riskantné tvrdiť, že o sebe nevedeli: Ak len spomenieme Bakunina, ktorý osobne poznal Liszta aj Štúra. Nemusím tu zdôrazňovať, že písať verejne o názorovej zhode medzi Lisztom a Štúrom bolo v tom čase takmer nemožné. Tak na pôde Bratislavy, ako aj v Pešti. Pripomínam, že Ľudovít Štúr, jedna z najvýznamnejších postáv zápasu Slovákov o národné oslobodenie, bol mladší od Liszta. V tom čase ako 24-ročný študent na nemeckej univerzite v Halle adresoval prvý list (5. januára 1840) reprezentantovi Lužických Srbov J.E. Smolerovi, následne sa stretol so známym ruským slavistom Sreznevským.29
Spomeňme si, ako bol komentovaný a prijatý slávnostný prejav Liszta vo svete?
Serge Gut ho komentoval nasledovne: „Táto ceremónia bola tak dojemná (akoby len pre divákov), že bola ľuďom v celej Európe na smiech.“ Priznáva, že ironické, až uštipačné a zraňujúce kritiky na Liszta zaznievajú už celé roky. K tejto oslave bol vytvorený slogan: „Spomedzi všetkých týchto bojovníkov je bez pohany len Liszt, pretože aj napriek tomu, že má tento bohatier svoju šabľu, vie sa o ňom, že zdolal len šestnástinové noty, doubles croches.“30 Alan Walker popisuje podrobne túto ceremóniu, keď nič z toho nebolo pochopené za hranicami Uhorska akoby mal tento smiech sprevádzať Liszta až po hrob.31
Takýmto vyjadrením a prístupom k Lisztovmu prejavu sa zo strany európskych muzikológov podarilo dezinformovať politickú realitu Uhorska. Táto ceremónia s Lisztom, mohla byť v Európe na smiech. Hlavne preto, že ani netušili, čo sa v Pešti v skutočnosti udialo.
B. Moysan tiež komentuje, do akej miery darovanie pošvy bez meča spôsobilo výbuch smiechu v Európe.32 Celá Európa participovala na tomto posmechu a nezaoberala sa otázkou, ako to znášal Liszt. Nikto sa nechcel vážne zamyslieť nad Lisztovým prejavom a jeho výrokmi. Výsmech z Liszta a jeho vážnych výrokov bol v skutočnosti výsmechom zo Slovákov, o ktorých nikto nechcel počuť ani v cudzine.
Táto forma humoru a karikatúry bola evidentne úspešným ťahom. Veď cudzina nepoznala a ani sa nezaujímala o osud Slovákov. Vnímala len konflikt medzi Viedňou a Budapešťou.
Skutočnou katastrofou pre Liszta, bolo neuznanie národov v Uhorsku a ich práva, s čím zápasil celý život. A to predovšetkým „slovenského národa“, ktorý sa v tom čase predstavoval rovnako ako Liszt- ako uhorský národ, tiež z historického hľadiska národ Tótov, Slávov, Esklavóncov, Wengrov, Venétov, Ruténov (Rusínov) a teda aj Uhrov.
Môžeme sa znova a znova pýtať, prečo tento dôležitý prejav Franza Liszta nebol dodnes komentovaný. A nejakým spôsobom neoslovil znalcov Liszta. V tomto prípade by sa muselo priznať, že v Uhorsku nežijú len Maďari a Cigáni, ale aj iné národy a teda aj Slováci! Aj v tomto prípade je hudobná veda a vôbec muzikológia v súvislosti s Lisztom najviac dlžná práve Slovákom (Uhrom). A to aj tým, že do hudobných dejín a do svetovej literatúry sa cestou poznania Franza Liszta dostáva privilegovane maďarské a cigánske etnikum, ale nie Slováci.
Lisztova nádej, že v Uhorsku sa pristúpi k riešeniu vzťahu medzi tu žijúcimi národmi nie maďarizačnou, ale mierumilovnou cestou, tak táto nádej a výzva Franza Liszta na adresu maďarskej aristokracie nebola naplnená. Nie náhodou sa Liszt v neskoršom čase znovu vracia k tejto svojej výzve z roku 1840, keď podčiarkuje, že on je skutočným Uhrom, na rozdiel od „Maďaromanov“ (Magyaromanes, Maďaróni), jeho antagonistov.33 Túto skutočnosť zdôrazňuje aj maďarská muzikologička Klára Hamburger.34 Liszt podľa svojich možností reagoval viackrát na maďarizačný útlak „Slovákov“ (Uhrov) a rovnako ako Slováci – Uhri čakal politické riešenie zo strany Viedne. Dnes už vieme, že nedoriešenie týchto národnostných problémov v Uhorsku skončilo prirodzene rozpadom monarchie, Trianonom. V skutočnosti sa Liszt svojimi výrokmi a vyhlásením javí ako nedocenený profét, a to nielen pre Slovákov. Lisztova návšteva jeho krajiny predstavuje veľkú tému, ktorá nebola dodnes zahrnutá do dejín spôsobom, akoby si zaslúžila.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že nové skutočnosti, ktoré sú obsahom tohto článku sú závažným prelomom v pohľade na návrat F. Liszta do svojej domoviny. Zároveň kriticky upozorňujem na skutočnosť, že autori venujúci sa osobnostiam, akými sú v našom prípade Ľ. Štúr a F. Liszt, nevenujú súčasne adekvátnu pozornosť historickej dobe a politickej klíme, v ktorej žili (teda kolonizácii, maďarizácii) a na ktorú tieto osobnosti svojím životom a dielom reagovali. Táto nevyváženosť spôsobila, že ich myšlienky a názory neboli v Európe správne pochopené. Vidíme, že Liszt pôvodne nemal záujem navštíviť Pešť, ale len Bratislavu. Nie je to zanedbateľná skutočnosť, práve preto, že sa v biografiách Liszta väčšinou degradovala, ba vynechávala práve Bratislava. Karikatúra a výsmech Liszta (a v súčasnosti aj Ľ. Štúra) v podobe „darovaného meča“ (teda len pošvy) dodnes neboli v prácach o Lisztovi vážnejšou témou. Cestou karikatúry nebolo predsa možné ospravedlniť skutočnosť a obísť realitu, do akej sa Liszt dostal pre svoje názory a výroky, teda niečo, čo bolo neprijateľné pre maďarskú aristokraciu. Vynechávanie slovensko-slovanského etnika v Uhorsku v biografiách o Lisztovi je ďalšou závažnou témou. Lisztove výroky a reakcie, ktoré majú spojitosť so Slovákmi a napokon aj s Ľ. Štúrom, s jedným z najvýraznejších osobností zápasu Slovákov o národné oslobodenie v 19. storočí. Tieto viaceré nové skutočnosti z hľadiska pohľadu zo strany Slovenska predstavujú vážne doplnenie a spresnenie obrazu a predstavy pri spracovaní biografie Franza Liszta.
Literatúra:
Dá sa povedať, že pojem „Hungaria“ sa používa veľmi často, ale pojem „Panónia“, kde patrila Buda-pešť aj v 19. storočí nepomerne menej v prácach našich historikov a biografov.
2 Roland de Candé: Franz Liszt, Seuil, 1998, s. 124: „...Liszt quitte Vienne pour Presbourg et Pest, ... Oh! ma sauvage et lointaine patrie! Oh! mes amis, amen!“
3 Miroslav Demko: Franz Liszt Compositeur Slovaque, Lausanne, 2003, (reedícia 2008); a tak isto: Miroslav Demko: „Konečne Franz Liszt prijatý svojou domovinou“ (bola prvou prácou v Slovenčine z roku 2003)
4 Odpovedám Bartókom, že Liszt sa v skutočnosti predstavoval ako Hongrois-Uhor. Avšak tu bolo potrebné pripomenúť, že Maďari sa v tom čase stále aj vo svete predstavovali ako Maďari. Vieme, že aj veľký reprezentant maďarskej revolúcie L. Košút ešte v roku 1859 vo svojej francúzskej práci vydanej v Bruseli sa predstavuje ako „Nous, Magyars“ (My Maďari). – Louis Kossuth: L'Europe L'Autriche et la Hongrie, Bruxelles, Fr. Van Meenen et Comp., Imprimeurs – éditeurs, 1859, s. 21/ Pripomíname, že v tejto terminológii Košúta Liszt a Slováci boli označení ako Hongrois.
5 É. Haraszti: Franz Liszt, Éditions A. et J. Picard et CPicard et Cie, Paris, 1967, s. 34
6 A. Walker: Franz Liszt, Fayard, Tome I., s. 334: „Liszt s'arrêta d'abord à Pressbourg, où il avait joué pour la première fois à l'âge de neuf ans.“; Viď. predošlé dielo – Alan Walker: Franz Liszt, Volume One, The Virtuoso, 3 Years, 1811-1847 First published in 1983 by Faber and Faber Limited, USA, 1983
7 Idem, s. 335
8 Idem
9 „Il (Liszt) se dirigea d'abord ver Presbourg (Pozsony – actuelle Bratislava) qui à l'époque, été encore le véritable centre politique du pays: Le rai y était couronné...“ „...Mais le succés remporté à Poszony ne fut qu'un avant-gout de celui que Budapest devait lui réserver.“
S. Gut: Liszt, Editions de Fallois/L'Age d´Homme, 1989, s.67; Na jednej strane S. Gut stále podčiarkuje maďarské pomenovanie Bratislavy a pomenovanie Bratislavy v spojení so Slovákmi naznačuje, akoby Slováci vznikli len v 20. storočí, teda „teraz“;(ale treba hovoriť o prekladoch a pomenovaniach – keď aj Slováci sa predstavovali ako Uhri – Hongrois.) A k tomu treba dodať, že nielen u neho, ale cez biografie Liszta a iných sa vykresľuje predstava, že síce existujú v Uhorsku viaceré národnosti, ale stále akoby išlo len o Maďarov, Cigánov a Rakušanov (Nemcov). Akoby Slováci prišli do Uhorska až v 20. storočí, teda vznikom Československa. Niekedy vzniká dojem, že práve pri popise 19. storočia v súvislosti so Slovákmi, akoby išlo o zámenu etník. Akoby tieto otázky prekvapivo unikali a nepochybne aj pri absenciách kritických štúdií na pôde univerzít, hudobnej vedy SAV.
10 José Bruyer: Franz Liszt, Pierre Waleffe- „Figures“, Holandsko, 1966, s.78
11 Bruno Moysan: Liszt, Editions Jean-Paul Gisserot, Pour la musique, 1999, s. 77: „...le voyage de Presbourg à Pest...“
12 Jacques Vier: Franz Liszt, L'artiste – Le clerc, Collection Jules Lemaitre, Les Editions du Cèdre, Paris, 1844, s.58; „De novembre 1839 à mars 1840, Liszt séjourna à Vienne, à Budapest, à Leipzig et à Dresde.“
13 Sarevell Sitwell: Liszt, Butchet/Chastel, Paris, 196, s. 120, 123
14 Idem, s. 120: „Il fut recu à Presbourg dans une atmosphère d'excitation extraordinaire qui ne laissait place à aucune autre manifestation.“
15 A. Walker: Franz Liszt, Tome I., 1989, s. 357-358
16 „Voudrez-vous encore de moi à Pesth cette année? Je ne sais. En tout cas, vous êtes menacé de ma présence du 18 au 22 décembre prochain.“; Franz Liszt: Correspondance, Lettres choisies, présentées et annotées par Pierre-Antoine Huré et Claude Knepper, JClattès, 1987, s. 117
17 A. Walker: Franz Liszt, T.I., s. 348; citát: „Liszt quitta Pest la 15 janvier 1840, et regagna Vienne via Presbourg.“
18 Alan Walker: Franz Liszt, Fayard, Tome I., s. 333
19 Ernst Burger: Franz Liszt, Préface de Alfred Brendel, Fayard, 1988, s. 122
20 Idem; Liszt pokračoval na svojom koncertnom turné v Brne a neskôr medzi 3. a 12. marcom v Prahe.
21 K zamysleniu uveďme príklad skôr neznámej tvorby Kalinčiaka z jeho mladých čias, kde možno súhlasiť s autorom o ironizovaní Slovanstva, o zjednodušení protikladov vznešených ideí a prózy života alebo nie nad nepodstatným podtitulom „Novela v nejnovejším kroji“, ktoré Kalinčiak ako študent, v rukou písanom časopise Buben parodoval. Je snáď možné prezentovať, že ak všetci v Uhorsku vedeli a hovorili o Lisztovi, tak Kalinčiak bol výnimkou? ; Július Noge: Slovenská romantická próza, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1969, s. 104-105
22 Serge Gut: List, s. 68
23 „Maďarstvo se uleklo příchodu mého..., a předne ja nepřinesl jsem meč, ale pokoj.“
Rudolf Chmel: In: Jozsef Demmel: Ľudovít Štúr, Kalligram, Bratislava 2015, s. 366
24 Franz Liszt: Correspondance, Lettres choisies, présentées et annotées par Pierre-Antoine Huré et Claude Knepper, JClattès, 1987, s. 135; Ide o prácu Liny Ramannovej: Franz Liszt als Künstler und Mensch, vol II/1, pp. 32-33
25 Tak Liszt, ako aj Štúr a štúrovci sa nevzdali pojmu „Uhor“, teda ho neprekladali. V tom čase ešte pojem „Slovák“ ako pojem slovenskej etnicity nebol akceptovaný Slovákmi, len časťou (bernolákovcami).
26 Serge Gut: Liszt, Fayard, L'Age d'Homme, s. 69: „La Hongrie, Messieurs, ne doit rester éntrangère à aucune gloire. Il est destineé à marcher à la tête de nations. Par son héroisme comme par son génie pacifique.“
27 Ritter v. S.: Briefe über Franz Liszt's Aufenthalt in Ungarn, Berlin, 1843, 1.vydanie
28 Liszt neskoršie nie náhodou vyriekol vetu: „Maďaromani sú moji antagonisti.“ Pojem „Maďaroman“ (ktorý sa prekvapivo nenachádza ani vo francúzskych slovníkoch, lexikónoch). Nachádza sa aj v nemecky písanej knihe Čaploviča z roku 1843.; Klára Hamburger: Franz Liszt, Corvina, Budapešť, 1966, s. 158
29 Augustín Maťovčík: Ľudovít Štúr, Dielo II, Tatran, 1986, s. 576
Štúr prichádza do Bratislavy koncom roku 1840, keď sa stal znova námestníkom profesora J.Palkoviča a túto funkciu zastával aj v školskom roku 1841-1842, keď sa pričinil o vydávanie Tatranky.
30 Alan Walker: Franz Liszt, Volume One, The Virtuoso, 3 Years, 1811-1847 First published in 1983 by Faber and Faber Limited, USA, 1983, s. 327
31 Serge Gut: Franz Liszt, L'Age d'Homme, Editions de Fallois, 1989, s.69
32 Bruno Moysan: Liszt, Editions Jean-Paul Gisserot, Pour la musique, 1999, s.77: „On sait que la remise de ce sabre a suscité la risée de l´Europe...“ Darovanie tohto „meča“ Lisztovi sa stalo zábavnou témou a vyvolalo posmech v celej Európe.
33 In. Csapo Vilmos: Liszt Ferencz Levelei Baro Augusz Antalhoz 1846-1878. Budapest 1911, p. 89
34 Klára Hamburger: Franz Liszt, Corvina, Budapešť, 1966, s. 158


Ukážka č. 1

MD_ukazka-1c.jpeg


Ukážka zo Žurnálu: Dwight´s Journal of Music
Autor článku výsmešne komentuje oslavu maďarského skladateľa Liszta, ktorý nevie a nehovorí maďarským jazykom. S výsmechom sa pýta „kto môže viniť hrdých Maďarov, keď oslavujú mladíka ako maďarského hudobníka, ktorý ani nehovoril ani nerozumel maďarskému jazyku?“ – „Who can blame the fiery Magyars, if they now praised their most celebrated countryman as an Hungarian musician, although he never spoke nor understood a word of the Hungarian language?“ 1

Ukážka č. 2

MD_ukazka-2c.jpeg


Karikaturista Waleffe nám priblížil scénu, kde Liszt obdržal meč – teda len pošvu bez meča pri svojom vystúpení v Pešti v roku 18402

Ukážka č. 3 - (Burger) :

MD_ukazka-3c.jpeg


Liszt na darovaný maďarský oblek (kabát) použil Byronov výrok: „Je povzdych pre tých, ktorí ma milujú a úsmev pre tých, ktorí ma nenávidia.“3

Ukážka č. 4
a)

MD_ukazka-4c.jpeg


Karikatúra z koncertu v Pešti zo 6.februára 1840, kde Liszt je predstavený ako diabol, s ktorým si maďarská aristokracia nevie dať rady.

b)

MD_ukazka-5c.jpeg


Ukážka z koncertu, kde aristokracia sa nechápavo díva akoby na poblázneného Liszta.
Poslední úprava: 12. kvě 2018 11:04 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan, Metod J. Sláv

Hudobný génius Liszt sa vracia k Slovákom 23. čen 2018 12:08 #16468


  • Příspěvky:1264 Obdržená poděkování 2582
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
SNN 2018 / 25 - 23.jún.2018

snn2018-25.jpg


snn2018-25flmd.jpg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv, ivko
Vygenerováno za 0.258 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.