Nepoznaná História

Všetká česť a neskonalé uznanie p. Miroslavovi Demkovi, už len za to, že napísal to, ako Františka Lista, svojho syna, jeho matka volala: "Ferko!!!", veď to jasne svedčí o jej materinskom slovenskom jazyku!!! A teda aj o ňom to jasne, bez nejakých klamstiev a podlostí zo strany tamtých alebo oných, vypovedá.

"Kde nebol vlastný etnický ľudový spev,
tam nebolo žiadne samostatné etnikum,
tam nabola žiadna etnogenéza národa."

p.hanic
Viedeň 2013-03-19

* niečo k podpore skôr uvedeným myšlienkam

s16 ak si uvedomíme, že folklorista J.Meier preukázal, že 567 domnelých nemeckých ľudových piesní pochádza z umelej literatúry, pochopíme, prečo nemecká folkloristika natoľko preferovala teóriu o preberaní zhora v ľudovej hudbe.

(Problém nemeckej opery -objasnený 19. říj 2015 16:40 )
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=30&Itemid=114#11394

„.. jeliko¸ sami Moravané a Slováci epických zpěvů skoro hojnost mají,
a my tak přílis na ně chudi jsme.”

(kolonizácia KULTÚRA 2018/8 18.Apríla 27. dub 2018 10:31 )
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...300&Itemid=114#16361

Bei andern Nationen müssen die Gelehrten dem Volke singen, bei den Slaven ist es umgekehrt."
"U iných národov, učenci spievajú ľuďom, medzi Slovanmi, je to naopak."

( Slave slawonisiert 1821 s.558 27. říj 2015 19:35 )
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=30&Itemid=114#11461

* zo staršej pošty **

prof. MUDr. Ferdinand Klinda
xxxxxxxx
xxxxxx Bratislava

Bratislava, 12. apríl 2013

Vážený pán prof. F. Klinda,
dovoľujem si Vám zaslať tento otvorený list spojený s výzvou k otázke Franza Liszta, k téme príliš vážnej pre Slovensko, než aby sa ešte i dnes prezentoval iný názor ako ten, ktorý predstavuje slovenskú identitu Franza Liszta. Ešte i dnes sa z Vašej strany, podobne ako aj zo strany niektorých „negatívnych muzikológov“ v zásade s maďarskou koncepciou Franza Liszta, ako aj zo strany predstavenstva Matice slovenskej objavuje rovnaký argument na vyvrátenie môjho názoru.
Ide o „dokument“, ktorým sa dodnes pokúšate nepripustiť Liszta ako Slováka, o falzifikát, tzv. „výrok Franza Liszta“:
„...Man darf mir wohl gestatten, dass ungeachtet meiner beklagenswerthen Unkentniss der ungarischen Sprache, ich von Geburt bis zum Grabe im Herzen und Sinne, Magyar verbleibe, und demnach die Cultur der ungarischen Musik ernstlich zu fördern wünsche.“
Tento výrok bol uvedený v anglickej verzii na internete ako súčasť Vášho názoru a rozposlaný pred niekoľkými rokmi v tajných listoch po Slovensku ako oponentúra k mojim argumentom. Nebudem sa vracať k tomu, pán prof. MUDr. Klinda, ako ste v týchto listoch nešetrne narábali s mojím menom. Dnes som sa rozhodol ukončiť túto trápnu históriu s tým, aby ste, prípadne aj s Vašimi partizánmi dôstojne a jasne prezentovali problém ako sa patrí a reagovali naň na úrovni univerzitného profesora.
Vy máte otvorené dvere do všetkých časopisov, ja nie. Preto Vás vyzývam, aby ste so zástancami maďarskej koncepcie Franza Liszta, ako aj predstaviteľmi Matice slovenskej konečne slušným a vedecky zodpovedným spôsobom publikovali originál Vášho dokumentu, o ktorom sa dalo počuť už niekoľko rokov! Očakávam tu od Vás popis a dokumentáciu originálneho listu Franza Liszta, nie jeho preklad alebo niečo podobné.
Uvedomujete si, že oproti tomuto „výroku“ stoja viaceré (opakujem, viaceré) výroky Liszta? Znovu upozorňujem na to, že Franz Liszt rozlišoval slovo „Uhor“ a „Maďar“ a teda tieto dva pojmy neprekladal, ako sa to mylne niekedy objavuje v literatúre o Lisztovi. Kauza Bernolák – Bajza (Magin, Liszt etc.) už nemôže byť riešená z hľadiska maďarskej koncepcie dejín, teda náhľadu Vás a Vašich prívržencov. Ak niekto chce spochybňovať Liszta ako Slováka, musí predostrieť konkrétne kritériá a dokumenty k svojmu pohľadu. Je to výzva.
Ak v dohľadnom čase dokument nedodáte, budem to považovať za fiasko a hanbu nielen Vašej osoby, ale aj iných akademických autorít na pôde muzikológie, SAV a Matice slovenskej.

S pozdravom

Miroslav Demko

Na vedomie:
Minister kultúry SR
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

Doc. Markéta Štefková, PhD.
Ústav hudobnej vedy SAV
Dúbravská cesta 9
841 04 Bratislava

Bratislava, 19. apríl 2013

Vážená pani doc. Štefková,

dovoľte mi, aby som v tomto otvorenom liste upriamil Vašu pozornosť na niektoré otázky, o ktorých sa všeobecne vie a hovorí a ktoré aj z hľadiska občianskeho hnutia, novozaloženého inštitútu pokladám za dôležité.
Šokovala ma informácia o medzinárodnej konferencii o Lisztovi konanej v Bratislave roku 2011 pod Vašou záštitou, o ktorej som sa dozvedel aj cestou tlače. Ako mi je známe, Vaše kolegyne zabezpečili odstránenie kníh o Lisztovi Slovákovi z konferencie, čo pripomínalo dobu totality a stalinizmu. Táto udalosť sa nedá zabudnúť ani obísť. Kópiu článku v časopise Kultúra, ako to komentoval očitý svedok dr. Hrivňák, si Vám dovoľujem pripojiť k tomuto listu. Zároveň Vás prosím, aby ste nášmu inštitútu zaslali zborník, resp. tlačený výstup zo spomínanej konferencie.
Pred niekoľkými mesiacmi som navštívil VŠMU, kde som pre knižnicu hudobnej katedry zanechal niekoľko výtlačkov pojednávajúcich o hudbe 19. storočia v spojení s Franzom Lisztom. Pretože som Vás nemal možnosť stretnúť, zanechal som pre Vás knihu Totentanz Franza Liszta.
Viete, že v roku 2011 som v mene svojom a za Spoločnosť Franza Liszta na Slovensku vyhlásil Franza Liszta ako slovenského skladateľa. Vyústenie problematiky, kritériá a dokumentáciu som vložil do špeciálneho výtlačku Vyhlasujeme: Franz Liszt je slovenský skladateľ. Namiesto toho, aby zástancovia starých výkladov predstavili seriózne kritériá k téme, ktorá sa dodnes tak chaoticky prezentuje (teda Liszt sa vidí ako Nemec, Maďar alebo v internacionálnej identite), nebola žiadna snaha predstaviť problém zo strany Slovenska. V podstate sa pokračuje vo svojvoľných starých náhľadoch, viac-menej v maďarskej koncepcii. A to bez ohľadu na študentov, či na spoločenské a kultúrne vedomie, ktoré prirodzene zareagovalo v Bratislave, aj iných miestach na Slovensku. Ukazuje sa, že tieto staré názory sa aj v súčasnosti prezentujú na niektorých katedrách, hoci sa tieto muzikologické inštitúcie prezentujú svojou excelentnosťou či otvoreným dialógom.
Po Bratislave napríklad kolujú informácie aj o tom, čo znamená téma Liszt na katedrách v tomto meste. A je známe, že pre študentov sa otázka Liszta stala istým „psychologickým testom prežitia na škole“, o čom snáď ani s Vami nebudú otvorene hovoriť. Do takéhoto stavu sa dostala naša kultúra, kde pojem „dialóg“ pre vysokoškolských pedagógov je neznámym pojmom.
Nie, že by som práve Vás chcel z niečoho upodozrievať. To nie je cieľom môjho listu. Ide mi o konštatovanie istého nenormálneho stavu, ktorý sa dá definovať ako kultúrny teror, keď len kvôli tomu, že mám iný názor na Liszta sa stala moja osoba nežiaduca. Ako je to vôbec možné? Tým chcem naznačiť, že dodnes nebola žiadna snaha aspoň si priateľsky posedieť a porozprávať sa o tomto probléme, prípadne aby som mohol vo forme prednášky prezentovať niektoré nevyvrátiteľné argumenty, ktoré posúvajú otázku Liszta do úplne iného obrazu.

Nemôžem tu vynechať výsostných aktérov tejto muzikologickej či kultúrnej blokády, o ktorú sa pričiňuje už dlhú dobu pán prof. MUDr. Klinda (a iní z muzikologického prostredia), ktorý ako za čias totality rozposielal tajné listy k tejto téme, akoby som spáchal zločin. Bol by som rád, keby ste pochopili, čo sa vlastne deje a to aj po stránke spoločenskej.
Určite dobre viete, že tak ako pán prof. MUDr. Klinda aj niektorí muzikológovia a tiež predstavitelia Matice slovenskej sa opierajú o známy falzifikát ako posledný argument pre záchranu starého názoru. Pretože tento ojedinelý „argument“ – falzifikát už dlhé obdobie zostáva neujasnený (pre mňa zo známych dôvodov) a stáva sa akousi morou tejto spoločnosti, vyzval som pána prof. MUDr. Klindu a jeho stúpencov, aby ho oficiálne prezentovali s popisom (viď prílohu).
Som presvedčený, že všetky, aj iné názory na Liszta musia spĺňať zásadu systematického a skutočne vedeckého spracovania istých základných kritérií, ktoré sa už nedajú obchádzať a prezentovať svojvoľne, románovo, ako tomu bolo doteraz. Mojou snahou je pripomenúť, v akom stave stojí hudobná veda aj pri Lisztovej otázke, kde sa principiálne nemôžu vynechávať vážne dokumenty v záujmoch politiky.
Mám aj iné otázky, ktoré sa týkajú nielen Liszta a ktoré by som s Vami rád prediskutoval. Na záver si Vás dovoľujem poprosiť, aby ste ma oboznámili so slovenskou verziou výrazu „reisender Virtuose“, ktorý ste uviedli v štúdii o Hummelovi v zborníku Auf den spuren von Johann Nepomuk Hummel, 2009.

Vážená pani doc. Štefková,
dúfam, že môj list bude z Vašej strany prijatý s pochopením.

S pozdravom

Miroslav Demko
prezident Inštitútu

Prílohy
List prof. MUDr. Klindovi
Článok dr. Martina Hrivňáka v časopise Kultúra z 26.10.2011, s. 10-11

Slovenská akadémia vied
prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., predseda
Štefánikova 49
814 38 Bratislava

Bratislava, 15. apríl 2013

Vážený pán predseda,

v tomto otvorenom liste Vás láskavo vyzývam, aby ste vysvetlili slovenským čitateľom titul z Hospodárskych novín:
„Preč z Uhorska“ (Hospodárske noviny, streda 3. 4. 2013, s. 6) autora Arpáda Soltésza,
ktorý pod týmto titulom uviedol tému odchodu talianskej banky „Banco Popolare“ z Maďarska. Pýtam sa, či si Slovenská akadémia vied všíma takéto prístupy a terminologický „pokrok“ z hľadiska tak vážnych prekladových problémov, o ktorých som Vám už niekoľkokrát písal a nikdy som od Vás nedostal odpoveď. S týmto vážnym problémom zápasím už desať rokov v spojení s Franzom Lisztom, ktorý podobne ako Slováci a Bajza oddeľoval pojem „Uhor“ („Ungarn“) od pojmu Maďar („Magyar“), keď pojem „Uhor“ bol synonymom pojmu „Ungarn“. Bernolák však s týmto významom a prekladom nesúhlasil.
Na tento problém som zároveň upozornil aj samotného ministra vnútra, nakoľko ide o závažný problém. Očakával som z Vašej strany aktivitu aj na pôde diplomacie, aby nedošlo k nedorozumeniu v prekladových otázkach a v používaní správnej terminológie, ako som to viackrát uviedol v mojich listoch (viď kópie). Vieme, že podobne aj na pôde kultúry a muzikológie dochádza dodnes k neospravedlniteľným chybám, ktoré si Slovensko už ďalej nemôže dovoliť.
Autor článku „Preč z Uhorska“ evidentne ťaží z tohto vážneho a nedoriešeného problému a v duchu maďarskej logiky istého formálneho posunu len pokračuje v aplikácii synonyma tohto slova (samozrejme bez geografických a historických vedomostí) spôsobom, že sa zdá, akoby sa slovenské slovo Uhor (ktorého formu Maďari dodnes nepoužívajú) malo stať doplnením a rozšírením, prípadne aj nahradením samotného slova „Felvidék“. Teda ak slovenské slovo „Uhor“, ktoré má historický význam sa naraz dostáva do súčasnosti – teda akoby (aj z hľadiska autora Soltésza) išlo o neprerušenú históriu „Veľkomaďarska“ („Veľkouhorska“)... Napriek momentálnemu výkladu autora článku tu evidentne ide o vizuálny jav a pokus rozšírenia tohto pojmového významu, tohto synonyma do neprípustných hraníc. Touto hranicou je neakceptovanie Trianonu aj z hľadiska práve použitej terminológie.

Preto Vás žiadam, aby ste z Vašej pozície predsedu SAV okamžite zaujali stanovisko a v Hospodárskych novinách reagovali na tento článok.
Moje skúsenosti s touto otázkou na pôde Slovenska už nadobúdajú väčšie rozmery. Ukazujú, že SAV ako aj iné kultúrne centrá, osobnosti, vedenie Matice slovenskej buď nerozumejú tomuto problému, alebo vedome nereagujú na starý konflikt Bernoláka s Bajzom, ako som to naznačil v mojich posledných listoch pre Vás, aj v brožúre „Problém rozdielneho významu a prekladu pojmov uhorský a maďarský. Zdroj maďarskej nenávisti voči Slovákom“ (Bratislava, 2012). Napriek tomu, že je Bernolák evidentne vinným za tento problém, paradoxne sa zosilňuje jeho kult na Slovensku.
Nie je vylúčené, že pod takýmto titulom s použitím slovenského termínu „Uhor“ sa môže v koncepcii tejto pro-maďarskej terminologickej konštrukcie a dejín nakoniec tento článok môže chápať aj v tom význame, že „banky utekajú zo Slovenska“. Zneužívaním tejto nedoriešenej terminológie stojíme pred začiatkom konca, keď tieto neprípustné slovné hry môžu spôsobiť dezinformácie s negatívnymi hospodárskymi dôsledkami pre Slovensko.
Je neuveriteľné, že v čase, keď naši predstavitelia vlády ponúkajú priateľskú ruku našim maďarským susedom, si nikto nevšíma túto terminologickú agresivitu.
Nakoľko sa ukazuje, že Vaši pracovníci pravdepodobne skôr nerozumejú tomuto problému (alebo ho negujú?), zo strany občianskeho združenia a nášho Inštitútu si Vám dovoľujem ponúknuť prednášku na túto tému pre Vašich pracovníkov SAV.

S pozdravom

Miroslav Demko
prezident Inštitútu

Na vedomie:
Minister zahraničných vecí SR

"Liszt je a bude selektor skutočných Sloveniek - Slovákov na Slovensku" 2006
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...070&Itemid=114#20385

Dnes, v deň výročia narodenia Franza Liszta (18111022) som šiel na námestie
Sándora Rudnaya de Rudnó et Divékujfalu
a všimol som si zmenu nápisu na buste Franza Liszta.
Nieketo zo slovenských ctiteľov očistil niektoré ostatné písmená tak, že sa to z diaľky javí ako

"LIST" - teda bez maďarského "z".

Prečo pokladáme Franza Liszta za slovenského skladateľa?
22.10.2022
www.sarisskadrzava.sk/l/preco-pokladame-...venskeho-skladatela/
Dňa 11. 10. 2022 sa v Dome Matice slovenskej v Košiciach uskutočnila prednáška na tému:
"Prečo pokladáme Franza Liszta za slovenského skladateľa?"
Túto mimoriadne zaujímavú prednášku nám predniesol p. Miroslav Demko, ktorý sa už viac ako 20 rokov zaoberá touto problematikou.
Pán Demko predstavil Franza Liszta nielen ako hudobníka, ale aj ako človeka s hlbokým sociálnym cítením, autora kníh a podporovateľa slovanskej kultúry. Franz Liszt je centrálnou osobnosťou Slovenska, ktorú nám z našej histórie systematicky odoberajú nielen cudzinci, ale aj samotné slovenské inštitúcie na čele so Slovenskou akadémiou vied.
V tomto článku vám uvedieme zopár zaujímavých myšlienok, ktoré odzneli na prednáške p. Demka:
• V slovníkoch Európy pojem "uhorský" znamená "maďarský". Podľa tohto pre cudzinca dejiny vyzerajú tak, že Slováci existujú len od roku 1918. Dejiny Slovenska sú vďaka tomu nesprávne vykladané, a teda na mieste je otázka, prečo sa týmto Slovenská akadémia vied vlastne nezaoberá?
• Kto bol teda Štúr pred 200 rokmi? Bol Slovák? Nie! Bol uhorský občan slovenského pôvodu. Ak to takto nedefinujeme, pojem Uhorsko prenechávame niekomu inému. A ak sa nepovie, že Uhorsko bolo multinárodné, strácame argumentáciu a cudzinec, ktorý na Slovensko príde, môže povedať, že sme ukradli zem Maďarom. Kde je chyba? No v preklade Uhor - Maďar a v slovníkoch, ktoré vydáva Slovenská akadémia vied. Podľa týchto slovníkov Slováci existujú len od roku 1918. Pokiaľ nevyriešime túto otázku, stále budeme kultúrnymi vazalmi.
• Aký je rozdiel medzi Štúrom a Lisztom? Obidvaja boli uhorskí občania slovenského pôvodu. A aký je ešte rozdiel medzi Štúrom a Lisztom? Štúr vedel maďarsky a Liszt maďarsky nevedel. Výsledok je - Liszt je Maďar a Štúr nie je Maďar.
• Pred 200 rokmi boli problémy nielen s prekladom Uhor - Maďar, ale aj s prekladom Slovan - Slovák. Naši predkovia si s tým nevedeli rady. Nevedeli, či majú bojovať za sociálne práva, za identitu Uhor - Slovák či Slovan - Slovák. Všetko sa navŕšilo a bolo to mimoriadne zaťažujúce. Roky bežali, vyžadovalo si to diplomaciu politicky niečo vyriešiť, no tej nebolo.
• Preklady Uhor - Maďar, Slovan - Slovák boli problémom, ktorý štúrovci poznali, ale neodhadli ich dôležitosť. Nepredpokladali, že tento problém bude narastať a ako skončí.
• Maďari hovoria, že Trianonom prehrali, ale oni vyhrali kultúrne. Vyhrali to, že Trianonom si potvrdili, že Uhor je Maďar, a taktiež to, že Uhorské dejiny sú dejinami Maďarov, pričom Slováci začínajú svoju existenciu len od roku 1918.
• Liszt tieto udalosti predvídal. Liszt bol génius aj ako historik. On už na začiatku povedal: "Ja som Uhor, nie Maďar". Liszt tieto pojmy striktne oddeľoval. Keď písal o Maďaroch písal Magyar, a až do svojej smrti zotrval na doktríne, že Uhri (poľsky Wengri) sú Slováci.
• Aké sú naše literárne a kultúrne dejiny? My sme boli napojení na Rakúsko, komunikovali sme s českou kultúrou. V našej oficiálnej histórii sa ignoruje parížske prostredie. Paríž je doslova odrezaný. Liszt odišiel z Raidingu do Bratislavy a odtiaľ do Viedne a Paríža, kde celá sláva vlastne začala. Paríž bol v tom čase kultúrnym stredom sveta. Tu sa stretával s celou kultúrnou elitou. V Paríži však spôsobil "boom" nie v oblasti hudby, ale názorovo napr. v súvislosti s Mickiewiczom. V tomto období jestvoval silný vzťah Slovákov aj Štúrovcov s Poliakmi. V tom čase mal v Paríži Mickiewicz prednášku o slovanstve, kde vysvetľoval problematiku Slovanov. Išiel až do antiky a hovoril o starobylosti Slovanov.
• Mickiewiczove prednášky v Paríži počúval celý svet. Celý Paríž o nich hovoril. Na tieto prednášky chodil Liszt, ako aj celá parížska elita. Liszt čítal Mickiewiczove romány, rozumel im a komentoval ich. Liszt z nich vychádzal, ale nie úplne akceptoval.
• Mickiewicz spomína Shakespeara, aj Byrona. Popri inom uvádzal, že najstarší gladiátori v Ríme boli Slováci (pri Dunaji), a to doslova v pravom slova zmysle, teda nie Slovania. Prvý s tým prišiel Byron, a bol za to veľmi kritizovaný.
• Keď Shakespear uviedol Hamleta, Franz Liszt ako jediný skladateľ napísal o Hamletovi symfóniu. "Radšej zomrieť ako byť otrokom" sa tiahne celým dielom ako hlavná myšlienka. O 6 rokov neskôr napísal Samo Chalúpka "Mor ho". Tieto súvislosti a vzájomné vzťahy nám totálne unikajú, pretože neustále opakujeme len skostnatelé prázdne frázy.
• Liszt mal vo svojej knižnici plno slovanských autorov. Lisztova knižnica sa záhadne stratila. Známy, údajne maďarský, básnik Batsányi, na vlastné náklady vydal luxusné dejiny Juraja Papánka a daroval ich Lisztovi.
• Liszt nezištne podporoval umelcov. Ako 23 ročný napísal svoje prvé dielo na tému "Ako sociálne cítiť a podporovať umelcov." Dokážu dnešní 23-roční mladí ľudia takto uvažovať?
• Liszt bol veľmi bohatý, dostával obrovské peniaze, ľudia za ním doslova šaleli a dodnes sa nevie prísť na to, čo za tým vlastne bolo. Liszt ako keby skutočne stelesňoval bolesť Slovákov aj vo svojich prejavoch. Liszt sa trikrát neplánovane stretol s Hansom Christianom Andersenom. Andersen svojho času na adresu Liszta povedal: "Keď sa dívam na neho, tak ho vidím ako otroka, ktorý sa hudbou oslobodzuje". Tento postreh bol pre maďarizátorov hrozný, pretože týmto zreteľne povedal, že o ňom hovorí ako o Slovákovi. Je zrejmé, že nemohol o ňom hovoriť ako o Maďarovi. Ak by o ňom hovoril ako o Maďarovi, tak v tomto čase (19. str.) by to bola doslova urážka. Tieto súvislosti nám dnes úplne vypadli.
• Liszt napísal prvú knihu o Chopinovi, čím umožnil jeho vstup do svetovej hudby. Bez jeho pomoci by sa tam Chopin veľmi ťažko etabloval. Keby bol Liszt Maďar, neuvádzal by slovanského skladateľa.
• Liszt bol na cyrilometodejských oslavách v Ríme v roku 1863. Išlo o gréckokatolícku liturgiu, čo je historický fakt. Išiel by Maďar oslavovať Cyrila a Metoda?
Svetoví biografi najdôležitejšie dokumenty, ktoré vedú k Slovákom alebo Slovanom, zámerne vynechávajú. Všetko, čo sa týka slovanstva pre nich neexistuje. My máme pred sebou politický problém. Franz Liszt je politický problém, a pokiaľ sa politika nezapojí do témy Franza Liszta, Miroslav Demko nedostane priestor ani len na dialóg. Pána Demka systematicky blokujú a kto povie, že Liszt bol Slovák, hudobná veda ho odstaví. Téma Liszt je dodnes politickou témou.
V súčasnosti ho Bratislava svojim prístupom k umiestneniu sochy doslova uráža a ponižuje. Podobne to bolo aj so sochou Johanna Nepomuka Hummela.

Odkaz Miroslava Demka:
"V 19. storočí sa Slovensko chápalo ako centrum Slovanstva. Uvádza to i tretí verš slovenskej hymny. Slováci nerealizovali dekolonizáciu. My sme kultúrne kolonizovaní dodnes. Dekolonizácia nebola realizovaná. Toto môžem odkázať Slovenskej akadémii vied."

Šarišská dŕžava
29 odberateľov
Dňa 11. 10. 2022 usporiadal miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach prednášku na túto veľmi zaujímavú tému. Z iného ako hudobného pohľadu nám Franza Liszta predstavil Miroslav Demko.
Slováci sú neustále v kultúrnom a historickom otroctve. Zápas o slovenskosť Franza Liszta je bojom proti tomuto otroctvu.

Ďalšia perlička zo života nášho "Ferka".Liszta, ústami p. Demka ku konci jeho prednášky od 1:28:23:
„Najvyššie sú mi Slávy!“, ... a tam je plno takýchto výrokov!"
Dúfam, že sa o takýchto výrokov ešte dozvieme, od p. Demka nášho objaviteľa slovenského Lista aj Belo Bartáka - Bartóka.
Veľa zdravia p. Dr. Demko a všetkým z jeho okolia!