pár zozbieraných postrehov:Breza sa stala aj symbolom pre názov mesiaca,
kedy kvitnú brezy – brzezieň.
Rovnako dub,ktorý patril k najposvätnejším stromom
je symbolom mesiaca – dubeň.
Stromy sa nepriamo objavujú aj v názvoch kveten a listopad,
teda v názvoch, ktoré sa zo staroslovienčiny, napr. v češtine,
alebo poľštine zachovali dodnes.
Veľmi cenená bola aj vŕba,
ku ktorej sa chodili naši predkovia zbavovať ťažkostí a starostí.
Odtiaľ pochádza ustálené spojenie
„hovoriť ako do bútľavej vŕby“.
V čase svätenia jari ľudia plietli vŕbové korbáče,
lebo vŕba má očistnú a ochrannú silu.
Podobne aj brezové halúzky boli a sú používané
napr. pri klasickej ruskej
saune na vyháňanie chorôb a zlých duchov z tela.
Slovania oddávna oslavovali pohanské „nové leto“.
Tesne pred začiatkom leta prosili matku prírodu, aby
bola voči nim milostivá, nešetrila svojimi darmi –
plodmi zeme, aby im dala zdravie, silu na prácu a aby ich
chránila pred všetkým zlým. Z týchto čias pochádza aj stavanie májov.
Tento zvyk je tiež ozvenou starodávneho kultu stromov.
Známe sú mnohé zvyky, ktoré sú tradične robené
počas magickej jánskej noci, alebo mnohé magické
postupy na Luciu (13. 12.), pri ktorých sa využívali
halúzky, kôra i kúsky dreva z osiky, jablone, višne a pod.
Kedysi dievčatá plietli na brehoch riek vence z vŕby
a iných kvetov, ktoré mali svoju symboliku a význam.
Napríklad do vencov, ktoré nechávali v lesoch,
zaplietali palinu, ktorá mala chrániť ich milencov pred
pokušením lesných víl, rusaliek a divožienok.
Žiaľ, naši slovanskí predkovia nám o týchto bytostiach
nezanechali žiadne písomnosti. „Prežili“ iba
v rozprávkach, povestiach, prísloviach, porekadlách,
zvykoch, pesničkách či inej ľudovej slovesnosti.
Zaujímavé je zachovanie, starého slovanského
zvyku – nosenie kúska chleba a štipky soli do lesa pre
naklonenie si lesných duchov. Tento zvyk –
uctievanie si chlebom a soľou sa zachoval dodnes.
Borievka(jalovec) mala čarovnú moc zabezpečiť
plodnosť dievčat. Zachovalo sa to napríklad v ľudovej
piesni „zelený jalovec“
Neobyčajnú silu v sebe skrýval aj
Tis.Podobne ako starí Druidovia aj
starí Slovania sa v jednotlivých ročných obdobiach obracali na „matku
prírodu“, čo sa zachovalo dodnes v rôznych ľudových
zvykoch. Mnohé z týchto zvykov boli spojené s rôznymi drevinami.
Dávne kmene kruto trestali poškodenie posvätného stromu.
Boli presvedčení o tom, že rastliny sú
skutočne živé bytosti. Vedeli, že každá rastlina je dôležitá.
Uctievali si ich, lebo vedeli, že im v prípade núdze,
či choroby môžu pomôcť.
Súčasná viera v liečivú silu stromov a bylín je jednou z
najvýraznejších foriem dedičstva dávnych Gálov, ich kňazov
- druidov a starých Slovanov.
Breza– strom mágov – strážkyňa pokoja, je jedným
zo stromov, ktoré charakterizujú najmä východných
Slovanov. Breza slúžila na očistné kúpele a na odháňa-
nie duchov. Známe sú liečivé účinky brezy a získava sa
z neho aj chutná šťava. Tento krásny strom symbolizuje
čistotu, nevinnosť a novú životnú silu. Z brezového dre-
va sa vyrábali aj kolísky pre malé deti, aby ich chránilo
pred urieknutím a čarami. V ľudovom liečiteľstve sa vy-
užívajú púčiky brezy, listy, vetvičky, kôra. S obľubou sa
vetvičky brezy používali ako virguľa na hľadanie vody,
dokonca aj na odrušenie patogénnych zón.
Od druidskej úcty k posvätným stromom je prav-
depodobne odvodný aj zvyk „poklepania na drevo“
pre šťastie – výzva o pomoc duchov, ktorý v stromoch
a dreve sídlia.
Plínius opisuje zber imela z dubov – posvätného
stromu druidov. Dodnes sa imelo využíva na Vianoce
ako symbol šťastia a hojnosti a bozk pod zaveseným
imelom má kladne ovplyvniť plodnosť.
Veľmi bola uctievaná aj jarabina,
čo napr. v Škótsku pretrvalo dodnes. Až do počiatku nášho storočia
Škóti sadili jarabinu tak, aby venčila vchod do príbytku.
Pri pečení vianočného cesta museli byť na oheň
prikladané polienka z jarabiny. Dokonca jarabina bola
využívaná aj na výrobu már a truhiel, čo malo uľahčiť
cestu zosnulým. Zachoval sa aj zvyk zväzovať dve ha-
lúzky jarabiny červenou niťou do malých krížikov.
Baza chránila pred pekelnými silami a zlými čarodejnicami.
Z jej dreva sa robili kríže na odháňanie
zlých duchov.
Lieska so svojimi orieškami mala veľkú vešteckú moc.
/ Tri oriešky pre Popolušku/