p.hanic napsal:
Čo mali spoločné kľúčové výroky troch osobností našej minulosti?
Anton Bernolák: "Slováci, píšte po slovensky. Tu máte písmo moje o reči vašej."
Sándor Rudnay: „Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero!“
Franz Liszt: "„Man darf mir wohl gestatten, daß ungeachtet meiner beklagenswerten Unkenntnis
der ungarischen Sprache, ich, von Geburt bis zum Grabe im Herzen und Sinne,
Magyar verbleibe, und demnach dir Kultur der ungarische Musik ernstlich zu fördern wünche“.
Tieto výroky majú spoločné "okolnosti, dobu" kedy sa ich verejnosť, svet dozvedel!
Prvé stopy, zmienky o týchto výrokoch sa objavujú až zhruba 30 rokov po smrti ich "autora."
Práve táto ich "dobová autenticita = zásadne po smrti nositeľa" je ukazovateľ, že s týmto výrokom niečo nie je v poriadku.
Treba si položiť otázky:
"Kto potreboval, aby takýto výrok bol "vložený do úst, či do pera" tej ktorej osobe?"
"Aký cieľ sa tým mohol sledovať?
Komu bol určený ten výrok?"
Odpovede na tieto otázky sú slušný chrobáčik ku každej z uvedených postáv.
No a samozrejme vedú k zaujímavým poznatkom.
....
Slavus sum . . . ., bol nesporne Slovákom národne uvedomelým a národným snahám slovenským priaznivým. Inak by si bolo aspoň ťažko vysvetliť, že sám Kollár píše a vydáva oslavnú báseň k jeho narodeninám r. 1821"
***citát z práce: Dr. Daniel Rapant, Maďarónstvo Bernolákovo (1929) / Bernolák magyarpártisága (1929)