Dnes mi napadlo pozrieť si “recenzie” k Stručnému etymologickému slovníku slovenčiny na “martinuse”, a musel som tam napísať toto:
Skvelý? Úžasný? Podľa toho, pre akú úroveň.
Myslím úroveň poznania. Dnes už máme poznatky genetiky haplogrúp, akýchsi “dynastií” potomkov prapraprapredkov. Genetika nás učí, že od svojich predkov dedíme genetické informácie. A skúsenosť nás učí, že od svojich predkov – rodičov, prarodičov, praprarodičov, … dedíme aj náš materinský jazyk. A tiež vieme, že na izolovaných miestach od okolitého sveta, napríklad v hlbokých horách, dochádza k uchovaniu veľmi starých génov, a aj veľmi starých jazykov. TOTO NAJNOVŠIE POZNANIE “DEDENIA” ŽIAĽ “NÁZOR AUTORA” NEZAHŔŇA §§§ Najviac ma irituje jeho “papagájovanie” starých “pangermanizmov” typu: chlieb je z germánskeho *hlaiba-, atď. Pritom, napríklad v “hlavnoprúdovom” vedomí(?) “najgermánskejšie slovo” RUNA JE SKOMOLENINA nášho RYNA (rytina), ALE TO SA ČLOVEK MUSÍ DOZVEDIEŤ Z NEMECKÉHO/ “onemeckého” ETYMOLOGICKÉHO SLOVNÍKA §§§