Nepoznaná História

Najnovší "oficiálny" pohľad na našu históriu pred cca 5000 rokmi:

"Pred viac ako 6 300 rokmi tu začali Európania neskorej kamennej doby (neolitu) budovať to, čo archeológovia nazývajú megasídliská tripolskej kultúry. "

plus7dni.pluska.sk/historia/paradoxy-his...ropu-pravekej-nakaze

Informácia sa zhoduje s tím čo p.Kljosov hovorí už najmenej desaťročie. V tejto vete to je-ale bez Kljosova...




A záver sa vám ako páči ?!?

V Bulharsku našli kosti najstarších Homo sapiens v Európe

Sofia 13. mája 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)

V bulharskej jaskyni Bačo Kiro archeológovia objavili najstaršie pozostatky moderného človeka v Európe. Ukázalo sa, že zástupcovia Homo sapiens prišli do Európy, kde predtým žili neandertálci, pred 45 tisíc rokmi. Opis objavu a výsledky rádiokarbónovej metódy určenia veku nálezov sú publikované v časopisoch Nature a Nature Ecology & Evolution
Záber z nálezu kostí

Na prelome stredného a horného paleolitu prenikli do Európy Homo sapiens a počas niekoľkých tisíc rokov úplne vytlačili neandertálcov, ktorí tam predtým žili. Presná doba tejto udalosti však zostala nejasná a nálezy týkajúce sa takzvaného počiatočného mladého – vrhného paleolitu prakticky chýbali.

V 70. rokoch sa v jaskyni Bačo Kiro v Bulharsku našli paleolitické skameneliny, pravdepodobne pochádzajúce zo samého začiatku mladého paleolitu, ale neskôr sa vzorky stratili. V roku 2015 sa začali opakované archeologické práce, ktoré viedli k objaveniu najstarších pozostatkov moderných ľudí na európskom kontinente.

Vedci našli mnoho drobných fragmentov kostí, ktoré nemožno použiť na stanovenie druhu, a jednu stoličku (molár), ktorá podľa názoru vedcov patrila Homo sapiens. A tu pomohli archeológom moderné metódy.

Pomocou metódy hmotnostnej spektrometrie vedci analyzovali proteínové sekvencie zvyškov kostí a zistili, že patrí človeku rozumnému.

Väčšina pleistocénnych kostí je natoľko rozdrobených, že nie je možné určiť, o aký druh ide,“ uvádza tlačová správa Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu slová Frida Welkera, jedného z autorov štúdie.

„Proteíny sa však mierne líšia v aminokyselinovej sekvencii medzi jednotlivými druhmi. Pomocou proteínovej hmotnostnej spektrometrie môžeme teda tieto vzorky kostí rýchlo identifikovať.„

Vedci pomocou kombinácie radiokarbonových dátovacích metód a sekvenovania mitochondriálnej DNA určili vek pozostatkov – od 45 820 do 43 650 rokov. Ide o prvé homopiny z horného paleolitu, ktoré boli v Európe doteraz objavené.



Ďalšie nálezy

Okrem ľudských pozostatkov archeológovia počas vykonávania vykopávok našli veľké množstvo kamenných nástrojov a artefaktov z kostí 23 rôznych druhov zvierat, vrátane figúrok, ako napríklad prívesky zo zubov jaskynných medveďov, ktoré tvarom pripomínajú šperky nájdené na neskorších neandrtálských miestach na juhu súčasného Francúzska. Na základe toho vedci dospeli k záveru, že neandertálci prijímali návyky a technológie od Homo sapiens, ktorí sem prišli.

„Nech už bola kognitívna úroveň neskorých neandertálcov akákoľvek, materiál jaskyne Bačo Kiro potvrdzuje názor, že špecifické inovácie v správaní, pozorované u klesajúcich populácií neandertálcov, boli výsledkom kontaktov s Homo sapiens,„ píšu autori článku.

„Nálezy prvotného horného paleolitu v jaskyni Bačo Kiro sú najskoršie zo známych v Európe. Predstavujú nový spôsob výroby kamenných nástrojov a osobných ozdôb, odlišných od toho, čo sme doteraz u neandertálcov poznali,“ uvádza ďalší autor výskumu, Tsenka Tsanova z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.

„Moderný človek, ktorý pravdepodobne pochádza z juhozápadnej Ázie, sa v mladom paleolite rýchlo rozšíril od Bulharska až po Mongolsko, ovplyvnil archaické populácie neandertálcov a denisovanov a nakoniec ich nahradil.„

www.hlavnespravy.sk/bulharsku-nasli-kost...piens-europe/2158086

*prišlo e-poštou 2013
Belo Bartók (1881-1945) mal matku Slovenku: Paulu Voitovú, rodáčku Turčianskeho Sv.
Martina, strediska slovenskej kultúry, kde bola učiteľkou. Za manželku si ju zobral Belo Bartók,
riaditeľ šloly v meste Sinnicolaul-Mare (dnes je to v Rumunsku), kde toho času bolo zmiešané
obyvatwľstvo: Rumuni, Slováci, Maďari. Akú mal národnosť otec B. Bartók? Jeho priezvisko je
typická maďarská skomolenina zo slovenského slova: brt, brto, brtok (včelie hniezdo v bútľavine
stromu). Slovo brtok sa v maďarčine - z výslovnostných dôvodov - mení (komolí) na bartók. Ale
to ani nie je také dôležité, keďže otec po narodení syna čoskoro zonrel, a tak syn vyrastal pod
vplyvom svojej slovenskej matky. Po
skorej smrti otca matka so synom sa museli vysťahovať z riaditeľského bytu školy, a po určitom
čase sa presídlili do Bratislavy, bývali na Špitálskej ulici č.3. V Bratislave chodil do gymnázia,
neskôr na Hudobnú akadémiu. Perfektne ovládal slovenčinu. Keď mu Anton Augustín Baník
dal svoju zbierku slovenských ľudových piesní, vrátil mu ju tak, že v nej boli poopravované
pravopisné chyby!!! Pozoruhodné je aj, že keď Bartók prešiel bývať do Maďarska, usadil sa nie
v Budapešti, ale vedľa Budapešti, v slovenskej obci Rákoškerestúr! Asi prečo? Dnes je tam
pamätný dom B. Bartóka, atď. Ak po tom všetkom novinár časopisu Plus 7 Dní, Peter Getting
tvrdí, že "Béla Bartók sa narodil do maďarskej rodiny", tak potom píše o niečom, čo nepozná.
Ale ak vec pozná a napriek tomu to píše, potom vedome píše nepravdy, čo je ešte horšie. Ak
Peter Getting tvrdí, že "Bartók bol doslova európskym skladateľom", s tým sa dá aj súhlasiť,
ale ani taký "európsky skladateľ" nespadol priamo z neba na zem, aj ten má svoju národnosť!
B. Bartóka porodila Slovenka Paula Voitová, a ona ho aj vychovala! Ani otec, Belo Bartók st.
nemohol nemať slovenský pôvod, keď - podľa priezviska Brtok - pochádzal zo slovenskej
rodiny.

www.hlavnydennik.sk/2020/05/14/sucasny-c...a-nezrodil-v-afrike/

Nové štúdie genetikov vyvracajú teóriu, že moderný človek vznikol mutáciou opice na africkom kontinente. Má údajne pochádzať zo Sibíri. Uviedol portál Dedičstvo planéty.

Vo vede dlho prevládala hypotéza, že ľudstvo pochádza z Afriky. Hypotéza bola založená na skutočnosti, že na horúcom kontinente na jednej z tektonických porúch mohlo dôjsť k mutácii. A tá údajne „vytvorila“ človeka z opice.

Nedávne štúdie genetikov ale túto hypotézu úplne vyvracajú. Nové predpoklady sú založené na objave, ktorý pred mnohými rokmi urobil sovietsky archeológ Michail Michailovič Gerasimov. Vyvinul systém na obnovenie vzhľadu osoby z kostných zvyškov.

Maltské pohrebisko
Gerasimov sa narodil v roku 1907 v Petrohrade. Ale svoje detstvo a dospievanie prežil vo vzdialenom Irkutsku. Zúčastňoval sa archeologických vykopávok už od 11 rokov. Išlo o vykopávky hory Vercholensk na predmestí Irkutska. Vo veku 14 rokov už pracoval samostatne a najmodernejšími metódami. V Irkutsku mladý Gerasimov našiel a opísal pohrebisko neolitu a paleolitu starovekých ľudí. Od 13 rokov študoval v márnici štruktúru ľudského tela. Vo veku 18 rokov už publikoval prvý vedecký článok.

Vo veku 20 rokov Gerasimov urobil jeden z najúžasnejších objavov 20. storočia. Na Bielej rieke, prítoku Angary neďaleko dediny Malta, našiel pohrebisko starovekých ľudí.
Na brehoch rieky začal hľadať preto, lebo tam miestni obyvatelia našli kosť mamuta. Možno neočakával, čo objaví. Možno len chcel nájsť celú kostru tohto zvieraťa, pretože mal rád predstaviteľov prehistorickej fauny. Ale v dôsledku vykopávok expedície sa Gerasimovovi otvorilo veľké pohrebisko starovekých ľudí. Podľa jeho vtedajších vedomostí, žili pri jazere Bajkal pred 14 750 rokmi.

Žili v zemljankách a lovili jeleňov
Ukázalo sa, že pozdĺž brehu rieky stála celá dedina s 15 zemljankami a jedným veľkým domom v strede. Podlaha každého obydlia bola zapustená v zemi 70 cm. Hlavná miestnosť bola 15 krát 5 metrov veľká. Ostatné boli rôzne čo do veľkosti a tvaru.

Každé obydlie malo steny a strechu z mamutích kostí a klov. Boli pokryté hustou kožou zvierat. Vchod do obydlia sa podobal malému tunelu. To umožnilo neskôr archeológovi Alexejovi Pavlovičovi Okladnikovovi poukázať na podobnosť medzi štruktúrou vykopávok maltského tábora s obydliami Eskimákov. I oblečenie bolo podobné.

Jedno z obydlí bolo jednoznačne rituálnou budovou. Malo základ z vápencových dosiek umiestnených na okraji a strešné krokvy boli vyrobené z obrovských jeleních rohov.
Štúdie preukázali, že obyvatelia maltskej osady lovili nosorožce, mamuty, bizóny, býky, kone, vlky, levy a polárne líšky. Svoje zbrane vyrábali z kameňa a mamutích klov. Zdobili sa nefritom.
Venuša z Malty

Najdôležitejším nálezom však bolo 37 sošiek z kostí. Zobrazovali zvieratá a nahé ženy. Tie nazvali „Venuša“ maltského pohrebiska. Veľkosti týchto sošiek sa pohybovali od 4 do 14 cm. Boli vyrobené z mamutej kosti. Jedna bola z jelenieho parožia.

To umožnilo archeológom skonštatovať, že pred mnohými rokmi sa zrejme títo ľudia klaňali bohyni, ktorá pre nich zosobňovala plodnosť. Mnoho ženských sošiek bolo pokrytých ornamentmi. Niektoré mali schematicky znázornené vlasy a rysy tváre. Do nôh bola vyvŕtaná diera. Zrejme lovci nosili figuríny okolo krku ako amulety.

Kto ste, chlapci?

Kľúčovým objavom Gerasimova sú ale dva hroby. Boli v nich pochovaní dvaja chlapci. Jeden z nich mal štyri roky a druhý iba rok. Zvyšky detí boli roztrieštené. Keďže genetika ako veda na začiatku 20. storočia ešte neexistovala, kosti detí čakali na preskúmanie takmer 100 rokov. Napokon dánski geogenetici Eske Willerslev a Maanas Raghavan uskutočnili štúdiu zvyškov najstarších maltských chlapcov. Výsledky zverejnili v časopise Nature.
Stalo sa to v roku 2009. Umožnilo to prehodnotiť teóriu ľudského pôvodu. Vedci nemohli okamžite zaprieť Afriku ako domov predkov človeka. Začali však hovoriť o tom, že moderné ľudstvo môže mať dve centrá rozvoja. Jedno z nich je na Sibíri pri jazere Bajkal.

Genetická analýza pozostatkov staršieho chlapca ukázala, že dieťa žilo na Bielej rieke pred 24 tisíc rokmi. On a jeho rodičia boli predkami moderných Európanov a moderných Indiánov Ameriky. Navyše nie je príbuzný tých ázijských národov, ktoré v súčasnosti žijú v tomto regióne.

Ukázalo sa, že rodina chlapcovho otca pochádzala z vetvy, ktorá od samého začiatku vedie k európskym národom. Jeho matka bola priamym príbuzným paleolitických kaukazských lovcov. Mitochondriálny genóm dieťaťa patrí do haploskupiny U. Tá sa často vyskytovala u európskych poľovníkov a zberačov horného paleolitu a mezolitu. A chlapcov otcovský Y chromozóm zostáva stále dôležitý pre národy západnej Európy a leží v centre vetvy vedúcej k moderným Indom.

Našou kolískou je Sibír

K vyššie zmienenému článku od p. Hanica , tento príspevok z témy Genetika:
www.ramiannka.jecool.net/index.php?optio...540&Itemid=114#17883

zen.yandex.ru/media/politinteres/skrytyi...ccec3548cd2fe8271160

www.podtatransky-kurier.sk/spravodajstvo/zabudnuta-vzbura

Epidémia v neolite, to sa hlavne týka Jama - Yama-ovskej kultúry
plus7dni.pluska.sk/historia/paradoxy-his...ropu-pravekej-nakaze
„Jedným z možných vysvetlení takého veľkého počtu mŕtvych v takom krátkom čase je epidémia,“ konštatuje genetik Simon Rasmussen z Dánskej technickej univerzity. „Preto sme analyzovali DNA jedincov v tomto hrobe a hľadali možné patogény. Nečakane sme narazili na jednoznačné dôkazy o prítomnosti Yersinie pestis, baktérie spôsobujúcej mor.“
Ďalšie výskumy vedeckého tímu Simona Rasmussena zistili, že nejde o ojedinelý a unikátny prípad. Európske obyvateľstvo na sklonku mladšej kamennej doby podľa všetkého zdecimovalo niekoľko morových vĺn.
Ľudoprázdne regióny
„Praveká epidémia moru pravdepodobne výrazne napomohla zánik neolitických populácií v Európe,“ konštatuje Simon Rasmussen. Mor sa v priebehu 3. tisícročia pred n. l. podarilo doložiť prakticky z celej Európy: od Švédska a Pobaltia cez Nemecko až po Chorvátsko. „Trasa šírenia, ktorá vyplýva z archeologických nálezov, sa presne zhoduje s cestou, ktorú možno predpokladať pre migrantov zo stepi,“ píše archeogenetik Johannes Krause. „Choroba mohla zanechať prakticky ľudoprázdne regióny.“
Čo je prekvapivé, prvé epidémie moru sa neolitickou Európou šírili už pred tým, ako nastali veľké migrácie zo stepi na západ. Predchádza im aj masový hrob vo Švédsku, kam komunity stepného pôvodu zasiahli približne o pol druha storočia neskôr. Súhlasí s tým skutočnosť, že úpadok populácie neolitických Európanov nastal niekoľko storočí pred expanziou stepných pastierov.
Ako sa morové epidémie šírili bez migrácie? „Šírili sa pravdepodobne obchodnými cestami,“ hovorí Simon Rasmussen. Výskumník pripomína, že máme dôkazy o intenzívnej diaľkovej komunikácii neolitických Európanov. Vďaka tomu sa rýchlo šírili inovácie, napríklad metalurgia a štvorkolesový voz. „Mnohé stredoeurópske i západoeurópske kultúry vykazujú prepojenie na veľké vzdialenosti a diaľkové presuny,“
upozorňuje.
Takže, neboli veľmi bojovní, títo Jamáci, preto sme sa na Slovensku zachovali, lebo sme boli izolovaní u Tatier!

Vy nevidíte to nápadné prepojenie na "Covid" tému !?! Fakt si myslíte, že "zrazu" je populárna aj u "dejinárov"- tu však skôr "historikov" epidemiologická teória a nie tá vojnová a genocídna voči R1a- ktorú tiež dokazujú hromadné hroby- hlavne mužov s očividnými stopami násilnej smrti ?

Kam tečú naše rieky

od Jána Čarnogurskeho

Viete o tom, že 14. marca 1074 je dôležitý dátum v stredovekých slovenských dejinách? V ten deň sa konala slávna bitka pri Mogyoróde. Bola to rodinná bitka Arpádovcov.

....východiskom je idea, že sme sa nepremyslene vzdali uhorskej časti našich dejín. Po vzniku Československa v roku 1918 sme prevzali českú koncepciu, akoby sa naše dejiny prerušili pádom Veľkej Moravy a obnovili sa až so vznikom Československa

Viac:


dennikstandard.sk/45816/kam-tecu-nase-rieky/