Nepoznaná História

Nálezy zo sveta (možno je to tam), niekde to tu dávala pí. Ramiannka o Mykénskom nápise, ktorý rozluštil p. Horák (ak sa pamätám), kde sa píše, že Sloveni seba nazávali Vani a ako p. Metod uviedol v str. ramannke, že jaz. Van i Van-dali i V-andalúzia musíme spájať s našimi Van-mi s Vanniovým kráľovstvom...

Asi v tom ase nemecké národy, vystúpivše zo Skandinávie, Dánska a Severej Germanie, odňali Venedom brehy jantároplodné,
vypudili ich z baltického Pomoria a Nadvislia hlbšie do vnútornej otčiny a podmanili si kmen Litvanov. — Slovania, z tejto strany od mohutných kmenov tlačení, tým volnejsie rozšivovali sa na sever a východ, slabé a rozdrobené vetve Čudov vždy diaľ posotievajúc ped sebou. — Mnoho slovanských Venedov však docela ne- vyhaslo na Visle a baltickom Pomorí; lebo dla Tímea zvala sa
táto -strana Bannoma [Bapfofut, Vannoma), t. j. zem Vannov čili Vendov, ba slovanské meno nadvislanskej krajiny, Luhy, udržalo sa
až do II. storoia po Kr.

Mojžiš Chorenský, zaznamenáva túto prastarú pieseň o narodení Vahagna; ktorá nám poskytuje najistejší kľúč k jeho povahe a pôvodu boha Vahagna. Tu je náš Váh, …Napriek tomu, naši „praindoeurópski predkovia“ si podľa Ondruša zvolili slová a mená, ktorých význam po krátkej dobe celkom zabudli. A urobili tak v prípade všetkých najväčších riek Slovenska : viď Dunaj, Váh… – čo je ale veľmi dôležitá skutočnosť pri Váhu, že „veľtok“ vzniká sútokom Čierneho a Bieleho Váhu, tu sa konfrontujúce sily svetla a temna zmierujú.

Týchto niekoľko zrejme nesúvislých správ o božstve Vahagna, dohromady pripomínajú impozantnú postavu boha, ktorý je jedine možný paralelný iba s védskym Agni, bohom ohňa, ktorý tvorí základ pôvodnej jednoty, ktorá je základom triády: – Indra, blesk , Agni, univerzálny a obetný oheň, a Surya, slnko. Okrem toho meno Vahagna môže byť celkom dobre zložené zo slov Vah a Agni , o nič lepší komentár k narodeniu, povahe a funkciám Vahagna nemožno nájsť ako vo védskych piesniach na tieto tri božstvá.

Prví Slováci do tejto oblasti prišli na pozvanie grófa Báranyiho, ktorí ich sem pozval ako drevorubačov. Išlo o Slovákov z Oravy, Kysúc a Gemera v roku 1785, ktorí založili osadu Bodonoš, v roku 1790 zakladajú Slováci zo Zemplína a z Gemera obce Varzaľ a Borumlaka. V roku 1811 sa osídľuje opäť Slovákmi z Oravy, Kysúc a Gemere na pozvanie grófa Bánffyho Salajka, dnes je časťou obce Gemelčička. Do Novej Hute a Židárne prichádzajú prví kolonizátori v roku 1817 zo Šariša, Gemera a Zemplína. Starú Hutu a Sočet zakladajú Oravčania, Zemplínčania a Slováci zo Zvolenskej župy v roku 1830 a v roku 1831 Bikáč. Slováci zo Zvolenskej župy prichádzajú v roku 1820 do Fegernika a v roku 1848 zakladajú Šarišania obec Bystrá (alebo aj Čierna Hora)