Nepoznaná História

Sme v Európe rekordérmi etnickej autenticity. Porovnávanie výsledkov štúdie doc. Feráka s nálezmi v iných krajinách nášho kontinentu presvedčivo dokázali, že k slovenskej etnickej dlhovekosti majú v Európe pomerne blízko len Walesčania. V ich prípade až 70 percent súčasných obyvateľov má gény svojich predkov, ktorí žili vo Walese už štyri tisíc rokov pred Kristom.

Mnohí maďarskí historici a politici však naďalej melú svoje. Podľa nich sa slovenský „element” doma usadil až v neskorom stredoveku vraj „priesakom valaskej kolonizácie“. Maďari podľa nich prišli do strednej Európy už v 9. storočí a sú tu dodnes. Profesor Luigi Cavalli-Sforza publikoval v roku 1991 v časopise Scientic American jasnú odpoveď na ich demagógiu: „Maďarsko v Európe je anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovanské. A títo Slovania sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet.“

Tomu, že jako Češi máme blízko obyvatelům západu Evropy, napovídá ještě jedna genetická zvláštnost, i když jde o věc, o niž nikdo nestojí. Vyskytuje se totiž u nás poměrně často mutace, která způsobuje vážnou nemoc cystickou fibrózu (cystická fibróza je dědičná porucha způsobená změnami, tj. mutacemi v genu CFTR, toto chronické onemocnění postihuje zejména dýchací, trávicí a rozmnožovací ústrojí, v naší populaci je přibližně každý 25. člověk přenašečem postiženého genu cystické fibrózy). Podobně se tato mutace nalézá v Rakousku a v keltských oblastech – Walesu, Skotsku, Irsku a Bretani. Lze proto s jistotou říci, že v našich tělech kolují i geny starých Keltů. A skutečně, hlavně západní a jižní Čechy byly podle archeologických nálezů a výzkumů součástí keltské pravlasti, jejímž těžištěm byla oblast severních Alp a horního Dunaje. Západní polovinu Čech a také například Bavorsko obývaly v 6. a 5. století př. n. l. pravděpodobně kmeny, které později vstoupily do historie pod jménem Bójové. Keltskou expanzi do těchto území můžeme datovat na přelomu 5. a 4. st. př. n. l., kdy se i část původního keltského obyvatelstva z území dnešních Čech zúčastnila například vojenských tažení přes Alpy do dnešní Itálie a zanechala po sobě částečně vylidněné území.

Bahenný hydrogél mohol byť podľa vedcov prostredím, kde sa začali utvárať bunkové štruktúry.

Ak mnohé mýty o stvorení života na zemi hovoria o tom, že boh či bohovia vyrobili ľudí z hliny, možno sa ukáže, že neboli až tak ďaleko od pravdy. Práve hlina či skôr bahno, teda na prvý pohľad nevábny mix minerálov a vody, by podľa biológov z Cornell University mohlo byť kolískou života na Zemi. Zverejnili to v správe v aktuálnom online vydaní časopisu Scientific Reports.

„Predpokladáme, že rannom geologickom období tvoril bahenný hydrogél dôležité prostredie pre biomolekulárne a biochemické procesy,“ hovorí profesor Dan Luo. V simulovanej pravekej morskej vode vytvorila hlina hydrogél, teda masu mikrospických priestorov schopných nasať tekutinu ako špongia. Počas miliónov rokov sa v týchto priestoroch diali rôzne chemické reakcie, ktoré postupne vyprodukovali proteíny, z ktorých sa ešte omnoho neskôr mohla vytvoriť DNA a postupne jednotlivé bunky. Tieto mikro „továrničky“ zárveň chránili priebeh chemických reakcií pred zásahom okolia.

Luova skupina urobila niekoľko pokusov, v ktorých dokázala, že v bahennom hydrogéli môže prebiehať syntéza proteínov. Vedci si doposiaľ mysleli, že ako predchodca bunkových membrán mohli slúžiť drobné kúsky tuku alebo polymérov. Ukazuje sa však, že práve bahenný hydrogél by mohol byť dokonalým ochrancom vyvíjajúcich sa bunkových štruktúr.