Ako to bolo
Keď v roku 1918 vzniklo Československo, súčasťou hymny nového štátu sa stala prvá strofa Matúškovej básne. Prečo práve ona?
„Zo všetkých hymnických piesní je zrejme najvznešenejšia, najpatetickejšia. Presadila sa celkom prirodzene,“ myslí si Zajac.
/ a pomocou zmeny zo slovíčka „ICH“ na „SA“ to silne „vylepšili“ /
Vojnový Slovenský štát si za svoju hymnu zvolil pieseň Hej, Slováci, no obnovené Československo sa opäť vrátilo k básni Janka Matúšku.
Od roku 1918 až do roku 1990 oficiálny text hymny obsahoval slová „zastavme sa, bratia“. Dnes však spievame „zastavme ich, bratia“. Ako je to správne?
Keď si štúrovci počas svojej cesty do Levoče pieseň pospevovali, nechceli zastaviť seba, ale „ich“.
Nedokazuje to originál rukopisu Janka Matúšku, pretože ten sa nezachoval.
www.aktuality.sk/clanok/405456/slovaci-s...k-ako-napisal-autor/
Pripomeňme si pôvodný text Janka Matúšku obsahujúci ďalšie slohy, ktoré dôležito dotvárajú celý význam piesne.
Najstarší zápis textu budúcej slovenskej hymny sa zachoval v denníku Viliama Paulinyho-Tótha, Matúškovho spolužiaka z roku 1844-ktovie prečo so "známym" SA STRATIA :
Ponad Tatrou blýska,
hromy divo bijú,
zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú!
To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.
To Slovensko naše
posiaľ roztratené,
vrahovia šturmujú,
Slovákov spojujú
v mesto založené.
Už Slovensko vstáva,
lôžko zanecháva,
hoj, rodinka milá,
hodina odbila,
šťastná matka Sláva.
Nech si kto chce hvízda,
nech spieva, ak môže,
my sa držme spolu,
spolu v tomto kolu,
nik nás nepremôže!
Ešte duby rastú
na krivánskej strane,
kto jak Slovák chodí,
nech knihy zahodí
a medzi nás stane.
Prvý výtlačok piesne z roku 1851:
dennikn.sk/blog/1047633/dokoncenie-nasej...ava-puta-si-strhava/
Slovenský štát mal úplne inú pesničku:
Hej, Slováci!, ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije,
žije, žije duch slovanský, bude žiť na veky,
hrom a peklo! márne vaše proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny,
nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny:
i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami, kto proti nám, toho parom zmetie.
I nechže sa aj nad nami hrozná búrka vznesie,
skala puká, dub sa láme a zem nech sa trase:
My stojíme stále pevne ako múry hradné -
čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!