Vedci zistili, odkiaľ prišli Avari do Europy.
Medzinárodný tým genetikov, archeologov a historikov, včetne Zuzany Hofmanovej z Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, získal prvé ľudské genomické data, ktoré ukazujú na pôvod Avarov. Výskum DNA z kostných nálezov pomohol určiť, že prišli zo severovýchodnej Ázie. Avari boli úspešnejšími nástupcami Attilových Hunov a vládli veľkej časti strednej a východnej Európy po dobu takmer 250 let. U nás sú známí ako nepriátelia Slovanov (
moja pozn. Slovania ešte neexistovali, ale Sloveni už hej) a odporci Samovej ríše. Do Európy prišli v 6. storočí nášho letopočtu a v Karpatskej kotline (Panonskej pánve) založili svoju ríšu, Avarský kaganát, ktorý v 9. storočí zanikol v dôsledku vojen s Karlom Veľkým (
moja pozn. Charlemagne, zmienka je v správe - ...Conversione Bagoariorum et Carantanorum... ... - Konverzia Váhovcov a Karantáncov...) - zbytky európských Avarov sa neskôr asimilovali s prichádzajúcimi Maďarmi (
moja pozn., čo môže a nemusí byť pravda, keďže to DNA nedokazuje, lebo je to to samé aj u autochtónnych Slovenov, ako to vyriešil Cavalli-Sforza). Ich ríša však pred zánikom zasahovala okrem Maďarska tiež na územie dnešného Rumunska, Slovenska, Rakúska, Chorvatska a Srbska. Podľa odborných publikácií prišli odniekiaľ zo strednej Ázie, napriek tomu antickí autori (
moja pozn., ktorí už v tej dobe nemohli byť-existovať, platí pre antickú dobu) a tiež i moderní historici a archeologovia dlho špekulovali, odkiaľ pochádzali ešte predtým – tj. či ich jadro prišlo ze západnej Eurázie, alebo to boli potomkovia mongolskej ríše Rouran (česky niekedy Žou-žan), nepriatelia Číny. Presnejšie miesto pôvodu Avarov v širokých stepiach Evropy a Azie tak zostávalo záhadou. Bádatelia z Európy, Azie a Severnej Ameriky teraz pomocou DNA tuto 1400 rokov starú záhadu pôvodu Avarov objasnili. Získali prvé ľudské genomické dáta z najvýznamnejších avarských lokalít objavených v súčasnom Maďarsku a odhalili teda genetický pôvod avarskej elity v ďalekej oblasti severovýchodnej Ázie. Podľa týmu z Masarykovej univerzity študia poskytla priamy genetický dôkaz pre jednu z najvzdálenejších a najrýchlejších migrácií v histórii ľudstva. Výzkumníci zanalyzovali 66 jedincov z Karpatskej kotliny, vrátane osmich vôbec najbohatších avarských hrobov, ktoré boli kedy objavené – v jednom z nich bolo napr. 2,3 kg zlata. Zjistilo sa tak nakoniec, že Avari z oblasti Mongolska na Kavkaz urazili počas niekoľkých rokov viac než 500 dnešných kilometrov a po ďalších desiatich rokoch sa usadili v Karpatskej kotline. V histórii ľudstva ide o vôbec najrýchlejšie doloženú migraciu na takú vzdialenosť. Východoázijský pôvod bol hlavne v centrálnom Maďarsku. „Boli jasne geneticky spojení s populáciou zo severovýchodnej Ázie, vrátane jedinca priamo z Rouranskej ríše. Ďalej pozorujeme, že avarské elity v 7. storočí mali niekedy až 20-30 percent iný genetický pôvod, pravdepodobne spojený so severným Kavkazom a západoázijskou stepou, čo by mohlo naznačiť neskoršiu migráciu zo stepí po príchode Avarov v 6. storočí, "uviedol hlavný autor štúdia Guido Gnecchi-Ruscone. Východoázijský pôvod možno nájsť hlavne u jedincov z predpokladaného centra Avarského kaganátu medzi riekami Dunaj a Tisa v dnešnom strednom Maďarsku. „Mimo primárneho sídelného regiónu však nachádzame vysokú genetickú variabilitou, a to najmä na juhomaďarskej lokalite Kölked. To naznačuje, že príchodzia avarská skupina vládla rôznorodej populácie pomocou heterogénnej elity,“ vysvetlila pomocou archeogenetiky a spoluautorky štúdie Zuzana Hofmanová. Podľa nej je zaujímavé, že sa medzi avarskou elitou východázsijský pôvod udržoval veľmi dlho, hoci boli obklopení obyvateľmi lokálneho pôvodu (
moja pozn., čiže Slovenmi a nie Maďarmi, ktorí prišli neskoršie z Ukrajiny zo smeru od Kyjeva, ako to píše Povesť vremenných liet). “To hovorí, buď pre kontinuálny pohyb ľudí cez celú euroázijskú step, alebo pre relatívnu genetickú izolovanosť tejto skupiny, možno v dôsledku kultúrnych zvyklostí,” poznamenala. Všetko zároveň podľa vedcov ukázalo na potenciál spolupráce medzi genetikmi, archeológmi, historikmi a antropológmi pri výzkumu obdobia sťahovánia národov (
moja pozn. neplatí pre autochtónne slovenské obyvateľstvo, čo doložil i genetik p. Ferák). „Toto obdobie formovania mnohých európskych hraníc, ako je známe teraz, bude predmetom ďalšieho bádania. Vieme stále oveľa menej, než sa obecne predpokladá,“ uzavrela Hofmanová.
Informácie o výskume publikovalo aprílové číslo prestižného vedeckého časopisu Cell.
4. 4. 2022, 17:54 Filip Šára, Novinky
www.novinky.cz/veda-skoly/clanek/vedci-z...1247&dop_id=40392756