Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

02260563
Today
Yesterday
This Month
All days
217
251
5288
2260563
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne

Téma: Slovenské pamiatky

Lietavský hrad 11. srp 2013 18:51 #347


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv, samomirus

Slovensko v obrazoch 11. srp 2013 19:00 #348


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
V každej časti v archíve sa spomína nejaká unikátna pamiatka zo Slovenska:

7.7.2013, klikať podľa dátumov:

Ľubovniansky hrad

www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/2425?date=07.07.2013
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ing. Pavol Kleban, Metod J. Sláv, sloven, Jozef Stanislav VŠ

Slovensko v obrazoch 13. srp 2013 20:51 #372


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ing. Pavol Kleban, Dušan, Metod J. Sláv, Jozef Stanislav VŠ

Slovenské pamiatky 13. srp 2013 22:24 #379


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv, sloven, Jozef Stanislav VŠ

Nálezisko - Vráble 17. srp 2013 22:38 #412


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
Poslední úprava: 18. srp 2013 14:16 od Ramiannka.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv, sloven, Jozef Stanislav VŠ

Čo sa zmenilo od roku 1996??? 18. srp 2013 21:33 #417


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
kde je mestský archív kráľovského mesta Svätý Jur?
ako je možné, že má Budapešť z neho fotokópie a my nemáme originály?


VÝVOZY HISTORICKÝCH KNIŽNÍC Z ÚZEMIA SLOVENSKA

Úvod :Na území Slovenska vznikali a počas storočí aj pôsobili rozsiahle a významné knižnice, ktorých osud sa vyvíjal diferencovane. Slovensko nemalo možnosť dôslednej ochrany týchto knižníc a v priebehu storočí sa mnohé z nich vyviezli z územia dnešného Slovenska ako celky, v mnohých prípadoch sa vyviezli ich cenné časti i jednotliviny, niektoré knižnice zanikli ako dôsledok rôznych spoločenských zmien. Dôsledkom týchto faktov sú výrazné medzery v dostupnosti dokumentov, ktoré vznikli na území Slovenska, súvisia s jeho vývojom a odrážajú sa v nich všetky aspekty dobového života na Slovensku. Dôsledkom vývozov je i fakt, že poznatky o existencii a pôsobení knižníc na území Slovenska nie sú dostačne komplexné, chýbajú poznatky o zložení fondov knižníc a ich spoločenskom pôsobení. Problém nie je iba špecificky slovenský. Jeho "svetovosť" dokumentuje i fakt, že roku 1993 Unesco vyhlásilo celosvetový megaprogram Pamäť sveta. Jednou z jeho téz je uplatnenie nového prístupu k záchrane, uchovaniu, rekonštrukcii, ochrane a spracovaniu ohrozeného svetového dokumentárneho dedičstva pre svetovú verejnosť. Slovensko aktívne participuje na tomto programe. Nateraz sa participácia zrejme obmedzí na sprístupňovanie významných stredovekých rukopisných pamiatok nachádzajúcich sa na Slovensku v elektronickej forme pre svetovú verejnosť (bližšie Jankovič, 1999). Iste, je dôležité sprístupniť svetu, i domácim záujemcom unikátne pamiatky nášho kultúrneho dedičstva. Druhou, avšak som presvedčená, že nemenej dôležitou dimenziou problému ochrany a sprístupnenia pamiatok kultúrneho dedičstva je sprístupnenie dokumentov, ktoré na území Slovenska vznikli a vďaka vývozom už nie sú v súčasnosti na Slovensku k dispozícii. Otázka je, aké aktivity by sme mali na Slovensku vyvinúť a aké práce urobiť na odstránenie týchto medzier. Ďalšou otázkou je, ako možno doplniť poznatky o historických knižniciach na území Slovenska v uplynulých storočiach, aby boli aspoň relatívne úplné.
1. Základné etapy vo vývoze historických knižníc a historických knižných fondov Vývozy sa v priebehu storočí realizovali rôznym spôsobom a prechádzali rôznymi etapami v závislosti od spoločenskej a politickej situácie, od vývoja postavenia jednotlivých národov v Uhorsku a neskôr v Rakúsko-Uhorsku. Z rozsiahlej problematiky vývozov historických knižných fondov by som - vzhľadom na možnosť rozsahu tohto príspevku - upozornila iba na niektoré. Jeden z "najslávnejších" vývozov sa udial v druhej polovici 18. storočia, keď sa odviezli knižničné fondy z Levoče do Rumunska po ich "kúpe" I. Batthyányim (Selecká 1974). Úvodzovky pri slove kúpa sú namieste, pretože kupujúci nikdy za knihy nezaplatil. Okrem stoviek kníh sa vyviezli aj rukopisné kódexy. V úvode ku knihe Stredoveké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a Rumunsku (Martin, Matica slovenská 1982, s. 6) autor práce J. Sopko napísal: "Rukopisný fond (Battyhánea) obsahuje prevažne kódexy levočskej farskej, neskôr mestskej knižnice, do ktorej sa koncom stredoveku sústreďovali nielen knižné súbory levočských inštitúcí, ale aj rukopisné celky a jednotliviny niektorých ďalších spišských knižníc i zo vzdialenejších oblastí východného Slovenska... Celkový počet v súčasnosti zistených stredovekých latinských kódexov slovenskej proveniencie v knižnici Batthyaneum predstavuje číslo 131." Po zrušení rádu jezuitov zasiahla do stavu historických knižníc abolícia kláštorov kontemplatívnych rádov cisárom Jozefom II. roku 1780. Tento fakt je známy, ale nie sú v plnom rozsahu známe jeho dôsledky. Vieme, že sa z územia Slovenska vyviezli veľmi rozsiahle knižné zbierky, ale tieto informácie sú veľmi všeobecné a doteraz sme sa presnejšie týmito vývozmi nezaoberali. V roku 1802 začala pri novovzniknutom Maďarskom národnom múzeu v Budapešti pôsobiť predchodkyňa dnešnej Štátnej Széchényiho knižnice. Od roku 1804 dostávala "povinný výtlačok". Tlačiari boli totiž povinní poslať revízorom štyri exempláre, z nich dva dostávala Miestodržiteľská rada, jeden exemplár Univerzitná knižnica v Pešti a štvrtý exemplár Széchényiho knižnica. Toto nariadenie, pôvodne cenzúrne, zabezpečilo budapeštianskym knižniciam jeden exemplár z každej tlače (Felhö - Vörös, 1961). Centrálne knižničné inštitúcie sa takto budovali síce prirodzeným spôsobom, permanentne, ale mimo územia Slovenska. Jednou z najdôležitejších udalostí, bohužiaľ v negatívnom význame, bolo zatvorenie Matice slovenskej v roku 1875, odbornej verejnosti dostatočne známe. V súvislosti s touto udalosťou je závažný fakt, že sľubne začatý rozvoj, ktorý by bol nepochybne vyústil do vybudovania rozsiahleho slovacikálneho fondu a neskoršieho etablovania slovenskej národnej knižnice, bol násilne pretrhnutý. Devätnáste storočie, najmä jeho druhá polovica je bohaté na vývozy. Objavili sa i také formy odlivu historických knižných fondov, ako bol predaj majiteľmi. Tento proces pokračoval aj v 20. storočí. Pri rozpade Rakúsko-Uhorska sa do Maďarska odviezli celé knižnice niektorých inštitúcií, ktoré prestali pôsobiť, napríklad knižnica Banskej akadémie z Banskej Štiavnice, z mnohých knižníc sa vyviezli ich cenné časti. Všetky presuny, ktoré sa udiali do roku 1918 nezávisle od toho, či sa týkali celých knižníc, rukopisov, inkunábulí alebo iných dokumentov, sa udiali v rámci jedného štátneho útvaru, čo je z právneho hľadiska veľmi dôležitý fakt. Žiaľ, ani za I. československej republiky nepanovala v oblasti ochrany fondov idyla, práve v tomto období sa viaceré kódexy patriace pôvodne do fondu Kapitulskej knižnice v Bratislave predali do cudziny a tam sa ich stopy stratili (Sopko, 1986). Tieto predaje sú úplne nepochopiteľné, ale sú realitou. Špecifická situácia nastala na južnom Slovensku v rokoch 1939-1945, kedy tiež dochádzalo k odsunom kníh, o ktorých zatiaľ vieme veľmi málo. Posledným veľkým zásahom do stavu historických knižníc na území Slovenska bol zvoz fondov kláštorných a niektorých šľachtických knižníc v rokoch 1950-51. Fondy knižníc sa z nášho územia nevyviezli, ale zásah do existencie knižníc bol veľmi radikálny a jeho dôsledky veľmi negatívne. Zvoz historických knižníc dokumentuje niekoľkostranová brožúrka Jozefa Banského (Banský, b.r.), dokonca uložená v mnohých knižniciach v uplynulých desaťročiach ako prohibitum. K zhodnoteniu tejto akcie a jej dôsledkov sme sa doteraz neodhodlali. Čo zo starých kníh sa vyviezlo - tentoraz už celkom nelegálne - po roku 1989 do cudziny, zatiaľ prakticky nemožno určiť. Často jediným zdrojom poznatkov o existencii knižnice je jej katalóg, v iných prípadoch katalógy, dokumentujú zloženie fondu knižnice, z ktorej sa nám zachovalo iba torzo. Viaceré príspevky v odbornej tlači dokumentujú obrovské možnosti využitia katalógu ako prameňa údajov o existencii a fondu knižnice. V Maďarsku sú uložené desiatky katalógov a rôznych súpisov fondov zo Slovenska, napríklad z Banskej Štiavnice, Bratislavy, Trenčína, Ilavy, Trnavy a pod. (Minárik, 1961). Podmienkou mnohorakého využitia katalógov knižníc je v prvom rade ich fyzická dostupnosť. Dovolím si konštatovať, že slovenská odborná verejnosť nie je ani informovaná o existencii tohto potenciálneho výskumného prameňa. 2. Dôsledky vývozov. Súčasný stav Napriek vyššie uvedeným zásahom do stavu historických knižničných fondov sa v súčasnosti nachádza na Slovensku (podľa prieskumu z rokov 1986-1987) viac ako 4 milióny knižničných jednotiek v 800 evidovaných celkoch historických knižničných fondov: v nich sa zachovalo aj 27000 tlačí 16. storočia (Földváriová 1994). Slovensko je teda na prvý pohľad bohaté, ak za kritérium tohto bohatstva berieme počet zväzkov starých tlačí. Aká je kvalita a hodnota tlačí, ktoré sa nám zachovali - to je veľmi komplikovaná otázka, na ktorú nemožno jednoznačne odpovedať. Pre dejiny Slovenska a Slovákov majú prvoradý význam dokumenty, ktoré boli vytlačené na území Slovenska. Doterajšie, v mnohom medzerovité dejiny slovenského kníhtlačiarstva a retrospektívnej bibliografie dokumentujú, že väčšina autorov vydávaných na území Slovenska boli domáci, v Uhorsku žijúci autori, medzi nimi aj Slováci. Ich diela často súviseli s lokálnymi udalosťami, existenciou a fungovaním domácich inštitúcií, najmä škôl. Reagovali na náboženské problémy dobového Slovenska a svojimi dielami často priamo i ovplyvňovali náboženský vývoj na našom území. V 18. storočí často písali vedecké diela domáci autori. Prvoradý záujem o dokumenty v slovenčine - nezávisle od jej podoby v jednotlivých historických etapách - je samozrejmý. Avšak na Slovensku sa tlačilo aj v latinčine, nemčine, maďarčine, francúžštine, gréčtine, aj v iných jazykoch. I tieto tlače sú v svojej celistvosti dôkazom existencie literárneho, kultúrneho, vedeckého života na Slovensku a zdrojom informácií o jeho fungovaní, vývojových etapách, význame. Tlače, ktoré tu vyšli, sú nezastupiteľným zdrojom pre poznanie dejín tohto územia i jeho obyvateľov. Prvým a veľmi závažným dôsledkom sústavných vývozov a odlivov historických knižníc a historických knižných fondov z územia Slovenska a absencie národnej knižnice, prípadne inej inštitúcie, ktorá by bola kolekcionovala tlačenú produkciu, je fakt, že v súčasnosti nie sú na Slovensku k dispozícii mnohé tlače, ktoré boli priamo na tomto území vytvorené (autorsky, edične, výtvarne, kníhtlačiarsky a pod.). Na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vzniklo v posledných rokoch niekoľko diplomových prác z dejín kníhtlačiarstva i knižnej kultúry. Mapujú - okrem iného - i súčasný stav v dostupnosti starých tlačí súvisiacich s témou práce. Použijem iba jeden príklad. M. Kujovičová v diplomovej práci Latinská produkcia exulantskej tlačiarne v Trenčíne zistila, že v uvedenej tlačiarni bolo v rokoch 1637-1664 vytlačených 135 latinských tlačí, z nich sa na Slovensku v súčasnosti nachádza len 70, 26 je nezvestných, 38 tlačí je v Maďarsku, v Berlíne je jedna tlač (Kujovičová, 1996). Podobných príkladov je viac. Na základe Bibliografie tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700 od Jána Čaploviča (Čaplovič 1972-84) možno konštatovať, že približne 35-40% tlačí z tohto obdobia sa v súčasnosti v slovenských knižniciach nenachádza. Podobný odhad fyzickej dostupnosti tlačí 18.-19. storočia sa dá len ťažko urobiť. Údaj je dávno známy, prvý diel Čaplovičovej bibliografie vyšiel roku 1972, ale nikto si tento údaj bližšie nevšimol. Literárni historici sa zaoberali tým, čo mali k dispozícii, výskum vydávania náboženskej literatúry, ktorá tvorí podstatnú časť historických fondov sa nerobil vôbec, v dejinách kníhtlačiarstva, ak sa o nich vôbec písalo, sa spomenuli jeden-dva tituly významnejších tlačí príslušného tlačiara. Na medzery v dostupnosti slovacikálnych kníh narážame pri každej práci vyžadujúcej si kompletný súpis tlačí niektorého tlačiara. Dovolím si konštatovať, že knižné bohatstvo Slovenska je relatívne. Ak hľadáme cielene konkrétne tlače, vytlačené i v slovenčine, narážame často na neprekonateľné problémy. Ako názorná ukážka dostupnosti tlačí stačí prezretie miesta ich uloženia v Čaplovičovej Bibliografii tlačí do roku 1700. Druhým dôsledkom vývozov je fakt, že na území Slovenska sa v súčasnosti už nenachádzajú knižnice, ktoré tu po dlhé storočia boli a mali svoju funkciu v živote spoločnosti. Knižnice vznikali a fungovali vždy v určitom kultúrnom prostredí a podieľali sa na intelektualizácii tohto prostredia. Majiteľmi boli bohatí mešťania, šľachta, spisovatelia, vzdelanci, politici, školy, spolky. Zloženie fondov odzrkadľuje záujmy ich majiteľov, kontakty so svetom, finančné možnosti. Fondy knižníc sú zdrojom pre skúmanie prenikania názorov, ideí, myšlienok. Odzrkadľujú jazykové možnosti i mnoho iných skutočnosťí. Samotný fakt, že určité knižnice boli na území Slovenska, je vždy významným ukazovateľom úrovne teritória, prejavom génia loci. Vďaka vývozom o mnohých knižniciach nevieme, o mnohých vieme iba málo, nepoznáme zloženie ich fondov a často ani genézu vývoja. Dôsledkom je fakt, že naše dejiny sú chudobnejšie o jeden významný rozmer. Z uvedených dôvodov je veľmi dôležitá aj evidencia knižníc, ktoré sa nachádzali na území Slovenska i každý prameň, použiteľný na bližšiu identifikáciu fondov týchto knižníc. Konštatujem takýto stav v dostupnosti starých tlačí, infomovanosti o historických knižniciach a v dokumentovaní ich vzniku, existencie a bohužiaľ časti ich vývozu a zániku. 3. Ako možno daný stav zmeniť? Ide o niekoľko okruhov prác vzájomne prepojených a súvisiacich, ktoré by sa mohli a mali robiť v nadväznosti a prepojenosti. Prvý okruh je:
1. Retrospektívne doplňovanie dokumentov. Ak chceme sústrediť tlačené dokumenty vydané na území Slovenska, resp. súvisiace s dejinami knižnej kultúry na tomto území v úplnosti, musíme postupovať cielene, t.j. doplniť chýbajúce dokumenty nachádzajúce sa v zahraničných inštitúciách kópiami na elektronických médiách. Súčasná úroveň techniky ponúka veľké možnosti na to, aby sme prešli od záznamov k plným textom. Výhodou - ak je v tejto súvislosti nejaká "výhoda" možná - je fakt, že kvalitne reprodukovaný tlačený text môže adekvátne nahradiť originálnu tlač, čo pri iných pamiatkach, napríklad výtvarných, nie je celkom možné. Ak by sme k problému pristupovali emotívne, mohli by sme odmietnúť tento spôsob a za prvoradé by sme mohli považovať úsilie o vrátenie fondov, ktoré boli z územia Slovenska vyvezené. Spätné získavanie pamiatok, i kníh a knižníc, je veľmi zdĺhavé a bohužiaľ takmer neúspešné. Noví vlastníci, akokoľvek nelegálne pamiatky nadobudli, sa veľmi úspešne bránia ich vydaniu. Reálny výsledok činnosti komisií (pracujúcich napríklad aj pod patronátom Unesca) i rôznych medzinárodných iniciatív, ktoré sa zaoberajú otázkami vývozu predmetov kultúrneho dedičstva, je minimálny, ak nie nulový. Neexistujú medzinárodne účinné mechanizmy schopné donútiť súčasného vlastníka, aby sa zriekol pamiatky. Ani sporadické pokusy v oblasti spätného získania historických knižných fondov - až na malé výnimky - nebolo úspešné. Realistický prístup skôr nabáda k tomu, aby sme využili technické možnosti súčasnosti a v celej šírke sprístupnili intelektuálne bohatstvo vytvorené na našom území a fixované v dokumentoch. V prvom rade by sa tento spôsob retrospektívneho doplňovania mal týkať vydaní z rokov 1560-1918, t.j. obdobia od prvej vytlačenej knihy na území Slovenska (Košice 1560) do roku 1918, ktorý je mnohodimenziálnym medzníkom v živote Slovenska. Okrem plných textov tlačených dokumentov by sa mali v zahraničných inštitúciách zhotoviť kópie "sprievodných" dokumentov, napríklad katalógov knižníc, súpisov rôznych druhov, vrátane zoznamov, ktoré sa vyhotovili pri vývozoch. Závažným prameňom pre dejiny knižnej kultúry, napríklad cenzúry, ale aj mnohých iných fenoménov, sú archívne fondy slovenskej proveniencie v zahraničí, najmä v Maďarsku. I tieto by sa na Slovensku mali sprístupniť vo forme kópií: uvedený okruh problémov je však už v kompetencii archívnej sféry. Druhú, ďalšiu etapu by mali vyplniť práce spojené s prevodom textov tých dokumentov, ktoré boli vytlačené na území Slovenska v rokoch 1560-1918 a nachádzajú sa v domácich zbierkach. Kopírovanie v uvedenom rozsahu by umožnilo, aby Slovenská národná knižnica mala kópiu z každého dokumentu, ktorý vyšiel na území Slovenska, nech by bol uložený kdekoľvek. Reprodukované dokumenty by sa v budúcnosti mohli sprístupňovať rozmanitým spôsobom, mohli by sa napríklad "dostať" priamo do počítača v pracovni zainteresovaných bádateľov. Eliminovala sa tým zdĺhavá, nákladná a často i neúspešná činnosť spojená so získavaním dokumentu. Negatívne zásahy do kultúrneho bohatstva na Slovensku, ktoré sa udiali pri vývozoch, nie je možno odstrániť, možno ich len zmierniť. Kopírovanie, resp. prevod textov starých tlačí do nepapierovej formy nadobúda nové dimenzie aj v súvislosti s ochranou a konzervovaním knižných fondov. Ak berieme do úvahy pesimistické konštatovania o možnosti fyzického rozpadu papiera, kopírovanie je jednou z možností ako predísť neprekonateľným stratám. Návrh, ktorý tu veľmi stručne prezentujem, bol pripravený pre 1. knihovnícky kongres v r. 1996 a v úplnosti bol publikovný v zborníku z tohto kongresu (Žibritová 1997). Predstavuje výhľad zrejme do veľmi ďalekej budúcnosti. Takéto riešenie by bolo komplexné, ale je otázka, kedy sa k nemu budeme môcť prepracovať. Rozhodne to nie je problém len pre knihovníkov, ale aj pre pracovníkov riadiacich orgánov. Netreba zakrývať, že je to problém, ktorý má aj politický podtón a realizácia komplexného projektu bude veľmi náročná aj finančne. Predpokladom pre vyššie uvedené komplexné riešenie sú určité prípravné kroky. Jedným z nich je: 2. Komplexná evidencia vývozov historických knižníc a historických knižných fondov z územia Slovenska a táto chýba. Jej spracovanie bude nepochybne predstavovať dlhodobú prácu. Doteraz najvýznamnejší prieskum sa uskutočnil v rokoch 1986-1987 ako "Pasportizácia historických knižničných fondov v SSR". Bol zameraný v prvom rade na zistenie stavu historických knižničných fondov na území Slovenska, ale v súvislosti s týmito prácami sa odkryli aj niektoré skutočnosti týkajúce sa fondov mimo územia Slovenska. V rámci pasportizácie sa získali aj údaje o vývozoch a boli v rámci príspevkov o pasportizácii aj zverejnené (Belák 1988), bohužiaľ skôr v polointerných publikáciách (Historické knižničné fondy na Slovensku, MS 1988) bez väčšej publicity v odbornej verejnosti a už celkom bez publicity v širšej verejnosti. 4. Stav doterajších prác Počas mnohých desaťročí sa problematika vývozov historických knižníc z územia Slovenska prezentovala v našej odbornej tlači minimálne, najčastejšie v rovine konštatovania určitých faktov o vývozoch. V uplynulom roku som na požiadanie Ministerstva kultúry SR spracovala štúdiu o vývozoch historických knižníc do pripravovanej publikácie o vývozoch kultúrnych pamiatok z územia Slovenska. Garantom práce bolo Slovenské národné múzeum. Nepodarilo sa mi - aj z časových dôvodov - zaintesovať do tejto práce ďalších kolegov a tak v uvedenej štúdii vychádzam najmä z publikovaných prameňov, ktoré sú v našej odbornej literatúre k dispozícii. Publikácia mala byť vydaná knižne do konca septembra roku 1998, čo sa neuskutočnilo a práce sa predbežne zastavili. Publikácia by mala obsahovať aj časť o vývozoch muzeálneho charakteru i prehľad archívnych dokumentov, ktoré sa týkajú vývozov, najmä činnosti rôznych komisii, ktoré rokovali o prinavrátení kultúrnych pamiatok, zatiaľ vždy úplne neúspešnom. Hádam možno považovať za pozitívne, že zainteresovaných sa podarilo presvedčiť, že historické knižnice a ich vývoz je organickou súčasťou celkovej problematiky vývozov kultúrnych pamiatok z územia Slovenska, že bez tejto oblasti akékoľvek písanie i uvažovanie o vývozoch bude veľmi neúplné. Táto zdanlivo samozrejmá skutočnosť nebola vždy pre kompetentných takou samozrejmou. Pri prácach na uvedenom príspevku som si uvedomila, aký obrovský - čo do rozsahu i dôsledkov - je tento problém. Presahuje možnosti jednolivca. Patrí nepochybne do kompetencia Slovenskej národnej knižnice, ale uznávam, že zrejme presahuje možnosti aj tejto knižnice, najmä v jej súčasnom personálnom zložení i vzhľadom na jej mnohé iné úlohy. Svojim charakterom si vyžaduje kolektívny prístup. Má mnoho lokálnych aspektov. Fondy historických knižníc sa vyviezli z jednotlivých miest i inštitúcií z celého Slovenska. Nemôže prísť niekto z "centra", z akéhokoľvek a zháňať dokumenty o vývozoch. Základné práce by sa preto mali realizovať na "miestnej" úrovni, na tejto úrovni by sa mali vypracovať aj jednotlivé štúdie, príspevky, podklady, v závislosti od charakteru problému - teda vývozu. Môže ísť o jednoduchý, jednorázový prípad, môže to byť celá séria udalostí a takýto výsledok by sa mal publikovať. Som presvedčená, že v odbornej tlači sa nájde priestor pre publikovanie prípadných výsledkov. Postupne by sa podarilo kumulovať správy o jednotlivých prípadoch. Do tejto práce sa môže zapojiť každý. Existencia knižnice v niektorom meste v uplynulých storočiach, aj keď sa dnes už nachádza niekde inde, by mala tvoriť organickú súčasť dejín a kultúrneho vývoja daného mesta. Som realista a nemyslím si, že sa nám niekdy podarí niečo dostať naspäť. Ale nemali by sme sa vzdať toho, čo na tomto území po stáročia bolo a úplne to ponechať novým majiteľom a zabudnutiu. V decembri 1998 bola založená komisia pri Spolku slovenských knihovníkov pre túto problematiku. Je to zatiaľ celkom neformálna, úplne otvorená pracovná skupina, ktorá sa v súčasnosti formuje a kladie si za cieľ iniciovanie prác týkajúcich sa evidovania vývozov historických knižných fondov z územia Slovenska a vypracovanie metodiky, ako by sa v oblasti dokumentovania týchto vývozov malo postupovať. Výsledkom - netrúfam si odhadnúť nakoľko vzdialeným - by mala byť publikácia o dejinách vývozov a súčasnom stave vyvezených knižníc. Každý záujemca o prácu v tejto skupine je vítaný. V prípade získania grantu alebo inej podpory zo strany riadiacich orgánov by bolo možné vytvorenie ročenky alebo inej publikačnej série spolu s muzeológmi a pamiatkármi, v ktorej by sa priebežne prezentovali a dokumentovali jednotlivé prípady vývozov predmetov národného kultúrneho dedičstva vrátane historických knižníc. Ale jedna z úloh predsa zostáva Slovenskej národnej knižnici: mal by sprístupniť, - ak nie publikovať, tak sprístupniť vo forme databázy - katalóg historických knižníc, ktorý je v Matici slovenskej hotový, s medzerami a chybami, ale nikdy nebude lepší, ak nebudú mať k nemu zainteresovaní prístup. Mal by sa doplňať spoločnými silami. Takže pokúsme sa spolu 1. spracovať dejiny vývozov historických knižníc, historických knižných fondov i jednotlivín z územia Slovenska, 2. sprístupniť - a v budúcnosti publikovať - zoznam katalógov historických knižníc, 3. prostredníctvom moderných technológii v komplexnosti sprístupniť dokumenty, ktoré na tomto území v priebehu storočí vznikli. Škody na kultúrnom dedičstve Slovenska a Slovákov už nie je možné celkom odstrániť, ale aspoň sa pokúsme v maximálne možnej miere elimovať následky týchto škôd. Dôsledky - súčasný stav - návrhy na riešenie.

Príspevok je prepracovanou verziou referátu, ktorý bol prednesený na seminári Knižná kultúra v Levoči organizovanom 17.-19. novembra 1998. Doc. PhDr. GABRIELA ŽIBRITOVÁ, CSc. LITERATÚRA 1. GNET, J. 1988. Historické knižné fondy na Slovensku. (Genéza, vývoj a súčasný stav). In: Historické knižničné fondy na Slovensku. Martin: MS, 1988, s. 21. 2. DÁNSKY, J.b r. Na okraj zvozu a triedenia kláštorných knižníc na Slovensku. Martin: MS, b.r. 3. BELÁK, B. 1988. Historické knižničné fondy - súčasť národného knižničného fondu a východisko retrospektívnej bibliografie. In: Historické knižničné fondy na Slovensku. Martin: MS, 1988, s. 11-12. 4. ČAPLOVIČ, J. 1972-84. Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Martin: MS, 1972-84. 2 zväzky. 5. FELHÖ, I.- VÖRÖS, A. 1961. A helytartótanácsi levéltár. Budapest: Akadémiai Kiadó 1961, s. 221-2. 6. FÖLDVÁRIOVÁ, A. 1994. 16. storočie a jeho tlače na Slovensku v I.zväzku Generálneho katalógu z fondu SNK. In: Knižnice a informácie, roč. 26, 1994, č. 7, s. 298-301. 7. JANKOVIČ, Ľ.1999. Realizácia programu Unesco Pamäť sveta (Memory of the World Programme) v Slovenskej republike. In: Knižnice a informáce, roč. 31, 1999, č. 1, s. 14-18. 8. KUJOVIČOVÁ, M. 1996. Latinská produkcia exulantskej tlačiarne v Trenčíne. Bratislava, FF UK - Katedra knihovníctva a VI, 1996. - Diplomová práca: s. 98-100. Publikované: Knižničná a informačná veda XVII. Zborník Filozofickej fakulty UK. Bratislava: Univerzita Komenského, 1998, s.119-133. 9. MINÁRIK, J. 1961. Z maďarských achívov. In: Slovenská literatúra, roč. 8, l961, č. 2, s. 209-217. 10. SELECKÁ, E. 1974. Stredoveká levočská knižnica. Martin: MS, 1974. 11. SOPKO, J. 1982. Stredoveké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a Rumunsku. Martin: MS, 1982. 12. SOPKO, J. 1986. Kódexy a neúplné zachované rukopisy v slovenských knižniciach. Martin: MS, 1986. 13. ŽIBRITOVÁ, G. 1997. Dokumentová báza pre výskum dejín Slovenska a Slovákov. In: Bulletin Spolku slovenských knihovníkov: Materiály z 1. slovenského knihovníckeho kongresu Knižnice '96 v Nitre 14. a 15. mája 1996. - Roč. 7 (1996). - Bratislava:Spolok slovenských knihovníkov, 1997, s. 285-297.
Poslední úprava: 18. srp 2013 21:35 od Ramiannka.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ing. Pavol Kleban, Dušan, Metod J. Sláv, sloven, Jozef Stanislav VŠ, samomirus

Slovenské pamiatky 19. srp 2013 11:52 #421


  • Příspěvky:1502 Obdržená poděkování 1053
  • Avatar uživatele Jozef Stanislav VŠ
  • Jozef Stanislav VŠ
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 43
Archivári si môžu pomôcť jedine vtedy, ak nebudú používať drevný papier, ale papier z technickej konopy, tak ako uvádza chlap na konci videa, že je skoro nezničiteľný, pol. č.366:
www.ramiannka.jecool.net/index.php?optio...mid=114&limitstart=6

Má niekto o technickej konope nejaké osobné skúsenosti?
Poslední úprava: 19. srp 2013 11:54 od Jozef Stanislav VŠ.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv

Slovenské pamiatky 19. srp 2013 13:25 #422


  • Příspěvky:5572 Obdržená poděkování 7736
  • Avatar uživatele Dušan
  • Dušan
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 94
Skoro každý..Teda pred pár rokmi bol bežný konopný špagát.Dnes ho už ťažšie zohnať , ale ja napr. často používam konopný špagát na tetivu luku. Konopný papier som v živote nemal v ruke.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Metod J. Sláv, sloven

Slovenské pamiatky 20. srp 2013 22:25 #444


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ing. Pavol Kleban, Metod J. Sláv

Slovenské pamiatky 20. srp 2013 22:43 #446


  • Příspěvky:4258 Obdržená poděkování 5426
  • Avatar uživatele Ramiannka
  • Ramiannka
  • Administrator
  • OFFLINE
  • Karma: 77
Viete, že:


Spišský hrad patrí do svetového dedičstva UNESCO vďaka najrozsiahlejšiemu hradnému komplexu v strednej Európe, prvé písomné zmienky o pevnosti sú z 12. storočia
Červený kameň pri obci Častá je zaujímavý najmä pre obrovské podzemné priestory, pivnice pod hradom
Gotický Dóm sv. Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku, najstarším je Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch z 9. storočia
Fotogenická kostolná veža gotického kostola v Spišskej Novej Vsi je s výškou 87 m najvyššou na Slovensku, zaujímavá je tiež vďaka 7-hodinovým ciferníkom
Slovenská národná knižnica v Martine je najstaršia a najväčšia knižnica na Slovensku, nachádza sa tu viac ako 4 milióny kníh
Bratislavský Nový Most je v prevádzke od roku 1972 a získal ocenenie Stavba 20. storočia. Oceľová konštrukcia nad riekou Dunaj je zavesená na jednom pylóne a váži viac ako 7000 ton, na pylóne sa nachádza vo výške 80 m reštaurácia pripomínajúca UFO s krásnym výhľadom na hlavné mesto SR
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kremnických baniach je podľa niektorých výpočtov považovaný za geografický stred Európy
Slovenský kras je jedným z najrozsiahlejších krasových útvarov v Európe, zdobí ho viac ako tisíc jaskýň a priepastí
Ochtínska aragonitová jaskyňa v Revúckej vrchovine je jediná svojho druhu v Európe a len jedna z troch aragonitových jaskýň na svete
Nádherná Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku a jedna z najväčších v celej Európe, v roku 1882 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku
Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v Krásnohorskej jaskyni s výškou 32,6 m a priemerom základne až 12 metrov patrí medzi najväčšie sintrové útvary na svete
Žitný ostrov je najväčší riečny ostrov v Európe, oblasť medzi Dunajom a jeho ramenom patrí medzi najúrodnejšie oblasti Slovenska a zároveň zásobárne pitnej vody
Jedinečný studenovodný gejzír v Herľanoch chrli vodu až do výšky 15-20 metrov, podobné gejzíry sa nachádzajú iba na Islande
Platanus acerifolia v obci Komjatice je s výškou 28 metrov a obvodom kmeňa viac ako 9 metrov jeden zo siedmich najväčších živých organizmov Európy
Veľké Hincovo pleso je najväčšie (20,1 ha) aj najhlbšie jazero (53 m) v Slovenskej republike, nachádza sa vo Vysokých Tatrách
Kmeťov vodopád v Kôprovej doline je najväčší slovenský vodopád, nachádza sa vo Vysokých Tatrách a má výšku až 80 metrov
Najväčšia drevená socha na Slovensku je orloj v obci Stará Bystrica, ktorý je zároveň jeden z najpresnejších na svete
Najvyšší gotický drevený oltár na svete má 18,6 metra – oltár sv. Jakuba v Levoči vyrezal z lipového dreva levočský Majster Pavol
Zaujímavou atrakciou v aquaparku Tatralandiia pri Liptovskom Mikuláši je Tatranská madona. Najväčšia mozaika z mincí na svete je vytvorená z viac ako 115-tisíc kusov
Banská akadémia v Banskej Štiavnici bola založená Máriou Teréziou v roku 1762 ako prvá vysoká škola technického charakteru, prvou univerzitou Uhorska bola Academia Istropolitana založená v roku 1465 Matejom Korvínom
Sad Janka Kráľa v Bratislave na brehu Dunaja bol založený v roku 1776 a je najstarším verejným parkom v Európe
Na Lomnickom štíte je vo výške 2 634 metrov najvyššie položená botanická záhrada v Európe
Dubnícke opálové bane v Slánskych vrchoch sú jediné v Európe
Najvyššie sopečné pohorie Poľana (1458m) má priemer krátera až 6 km, základňa sopky je 18 km
V Košiciach bol v roku 1935 nájdený najväčší poklad zlatých mincí na území Slovenska, pochádza zo 17. storočia a obsahuje 2920 zlatých mincí, reťaz a 3 medaily, čo ho radí medzi najväčšie hromadné nálezy starých mincí na svete
Štátna mincovňa v Kremnici založená v roku 1328 patrí medzi najstaršie mincovne v Európe a zároveň je najdlhšie pracujúci výrobný podnik v SR
Najnavštevovanejšia a najstaršia ZOO v Bojniciach je otvorená od roku 1955 a momentálne v nej môžete vidieť viac ako 400 druhov zvierat
Múzeum moderného umenia Andy Warhola vzniklo v roku 1991 ako prvé na svete v Medzilaborciach, neďaleko dediny Miková, odkiaľ pochádzali jeho rodičia
Drevený most v Kolárove je najdlhší most s drevenou konštrukciou v Európe
Bratislava a Viedeň sú najbližšie susediace hlavné mestá v Európe, delí ich len 60 km
Slovensko je domovom približne 200 kusov unikátneho a chráneného druhu – Kamzíka Tatranskéha. Po skončení doby ľadovej sa tisíce rokov vyvíjal celkom izolovane od príbuzných druhov v Alpách a Apeninách
Poslední úprava: 02. pro 2020 23:14 od Ramiannka.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Ing. Pavol Kleban, Metod J. Sláv, Jozef Stanislav VŠ, samomirus
Vygenerováno za 0.316 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.