Nepoznaná História

Sezóna 2019 bola na Pustom hrade najbohatšia na archeologické nálezy. Medzi nálezmi vynikajú šperky z vrcholného stredoveku zo striebra a z bronzu, ale aj pozlátené kovanie. Sezóna bola rekordná aj na nálezy mincí. Našli sme ich 22 s razbou a 33 falošných, pripravených na razbu. Dominovali nálezy z 13. storočia. Preosievaním hlinitej výplne sondy 3 sme našli krásne strieborné kovanie s anjouovskou ľaliou.

Našli sa aj polotovary predmetov z parohoviny i hotové kostené výrobky ako hracie kocky a žetóny, železné čepele nožov, fragment podkovy i kosáka, hroty šípov s tŕňom i tuľajkou, fragmenty keramických téglikov na tavenie a ojedinelá bronzová nožička zvieraťa – podľa tvaru azda leva – pravdepodobne z akvamanily, teda nádoby, ktorú používala aristokracia v stredoveku na umývanie rúk pred jedlom. Veľmi zaujímavé je mosadzné kovanie s nápisom HILF a strieborné heraldické kovanie s nápisom v latinčine.

Na Zelenom kríčku čakal archeológov nález z doby kamennej. Pod budúcou bytovkou našli 6000 ročné sídlisko.
Sídliskovú jamu s množstvom zdobených keramických črepov, parohové nástroje a zlomky kamenných nástrojov staršie ako 6000 rokov našli archeológovia v Trnave na Zelenom kríčku.
Investor na pozemku vedľa galérie stavia polyfunkčný dom, predstihový výskum podľa jeho vedúceho Andreja Žitňana odkryl objekt, ktorý by mal byť súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, ktoré objavili pred štyrmi rokmi na susediacej Františkánskej ulici. Nález sa nachádza mimo stredovekého jadra mesta tesne pred hradbou mestského opevnenia.
„Jeho dochovanie do dnešných dní je vecou šťastných okolností, pretože sa zachoval v úzkom pruhu medzi hradbou a zasypanou mestskou priekopou,“ uviedol Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. „Aj tento nález ukazuje, aké dôležité sú archeologické výskumy pri výstavbe, ich výsledky posúvajú naše vedomosti o živote v minulosti a takpovediac prepisujú učebnice“ dodáva.
Kultúra doby kamennej
Nález datujú do mladšej doby kamennej – neolitu, konkrétne do obdobia lengyelskej kultúry. Peter Grznár dodal, že objav dotvára poznatky o osídlení Trnavy a nadväzuje na významné nálezy z lokality neďalekých ulíc Františkánska a Štefánikova.
Sídliskovú jamu s množstvom zdobených keramických črepov, parohové nástroje a zlomky kamenných nástrojov staršie ako 6000 rokov našli archeológovia v Trnave na Zelenom kríčku.
Investor na pozemku vedľa galérie stavia polyfunkčný dom, predstihový výskum podľa jeho vedúceho Andreja Žitňana odkryl objekt, ktorý by mal byť súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, ktoré objavili pred štyrmi rokmi na susediacej Františkánskej ulici. Nález sa nachádza mimo stredovekého jadra mesta tesne pred hradbou mestského opevnenia.
„Jeho dochovanie do dnešných dní je vecou šťastných okolností, pretože sa zachoval v úzkom pruhu medzi hradbou a zasypanou mestskou priekopou,“ uviedol Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. „Aj tento nález ukazuje, aké dôležité sú archeologické výskumy pri výstavbe, ich výsledky posúvajú naše vedomosti o živote v minulosti a takpovediac prepisujú učebnice“ dodáva.
Kultúra doby kamennej
Nález datujú do mladšej doby kamennej – neolitu, konkrétne do obdobia lengyelskej kultúry. Peter Grznár dodal, že objav dotvára poznatky o osídlení Trnavy a nadväzuje na významné nálezy z lokality neďalekých ulíc Františkánska a Štefánikova.
Tam našli aj tzv. Trnavské Venuše, ktoré zostávajú s odhadovaným vekom 6700 a 6800 rokov stále najstaršími výtvarnými prejavmi, aké sa na území mesta našli. Venuše sa podobajú tým, ktoré verejnosť mohla poznať z vyobrazenia na bývalej slovenskej dvojkorune – majú ruky v kýpťoch a malé prsia. Sošky sa najčastejšie používali pri náboženských obradoch, stelesňovali kult Matky Zeme či plodnosti. V roku 2016 ich našli vo vyhĺbeninách na ťažbu hliny, pričom v rámci Slovenska bývajú nachádzané veľmi zriedka.
Archeológ Žitňan v súvislosti s aktuálnym nálezom na Zelenom kríčku uviedol, že neolitické sídlisko bolo rozsiahlejšie, ako sa na základe predchádzajúcich zistení mohlo predpokladať a aj zistiť, pretože všetky susediace pozemky v lokalite sú už zastavané. Zároveň mohlo mať dlhšie trvanie alebo byť početnejšie* „Keramické črepy, ktoré sme tesne pod hradobným múrom našli, majú krásne zdobenia, dokazujú zručnosť ľudí lengyelskej kultúry,“* konštatoval.

V priestoroch budúcej kaviarne bol pri archeologickom výskume nájdený základ budovy, ktorá na tomto mieste stála ešte pred postavením samotného kaštieľa.
"Keďže vieme, že na mieste, kde stojí kaštieľ, stál voľakedy hrádok, je dosť pravdepodobné, že je to z neho, ale môže to byť aj mladšia budova alebo opevnenie. Archeologický výskum stále prebieha, takže zatiaľ nevieme záver, z ktorého obdobia môže pochádzať,"