Nepoznaná História

Nefertity/aleaj ACHNATON a spol/

nádherný nález Hunského meča.




zachovalá zdobená zábrana

Kde sa tem meč našiel, lebo je dost podobny tomu zo Slovenska z Blatnice.....

hm...myslím, že niekde z ruska , či Ukrajiny..

zo stránky Blatnice:

Meč s rukoväťou vybíjanou zlatom a striebrom patrí ku skupine "karolínskych mečov". Jedna časť kovaní je pôvodu avarského s ľaliovitými ozdobami a druhá časť svedčí o domácom umelcovi, ktorý zobrazil na nich skrčenú postavu so zdvihnutými rukami. Zoskupil na nich dve a dve postavy oproti sebe ako na hracích kartách. Historicky významný blatnický meč má aj svoje dvojča a to meč nájdený v Nórsku.






Prečo kladiem tu otazku, lebo
1.jedna z teorii dava do suvisu Avari=Huni
2. Orbini zas jednoznacne Hunov povazuje za poddanych Slovenov
3. Avari svojim detom zohyzdovali tvare plus tie predlzene lebky????
same otazniky, na ktore treba najst odpovede......

Hunská zdobená rúčka -asi biča. (Ermiitáž (?)

Neviem kde som to čajzol...

Zrejme najlepším spôsobom sme informovaní o významu luku u Skýtov, kde
popri archeologickom nálezovom fonde môžeme využiť aj správ antických
historikov, najmä správ Herodotových. Podľa Herodota by mal luk byť akýmsi
odznakom kráľa, v kapitole 3.2. som stručným spôsobom opísal jednu zo
skýtskych genealogických legiend, kde sa nový kráľ mal opásať Heraklovým
pásom a mal napäť a natiahnuť jeho luk tak, ako to urobil sám Herakles[33]
(Herodotos IV:9-10). Táto Herodotova správa síce vyzerá, že nemá pre
archeológiu žiaden podstatný význam, no keď zoberieme v úvahu, že nálezov
skýtskych lukov v pohrebnom kontextu je veľmi málo (rozhodne menej ako by
sme mali očakávať u tohoto lukostreľbou sa vyznačujúceho etnika) , môžeme
predpokladať, že luk nebol len inauguračným artefaktom kráľov, ale mohol byť
[33] … ‹ἐπεὰν  νδρωθέντας ἴδηαι τοὺς παῖδας, τάδε ποιεῦσα οὐκ ἂν ἁμαρτάνοις· τὸν μὲν ἂν ὁρᾷς αὐτῶν
τόδε [τὸ] τόξον ὧδε διατεινόμενον καὶ τῷ ζωστῆρι τῷδε κατὰ τάδε ζωννύμενον, τοῦτον μὲν τῆσδε τῆς
χώρης οἰκήτορα ποιεῦ· ὃς δ᾽ ἂν τούτων τῶν ἔργων τῶν ἐντέλλομαι λείπηται, ἔκπεμπε ἐκ τῆς χώρης. Καὶ
ταῦτα ποιεῦσα αὐτή τε εὐφρανέαι καὶ τὰ ἐντεταλμένα ποιήσεις.› τὸν μὲν δὴ εἰρύσαντα τῶν τόξων τὸ
ἕτερον (δύο γὰρ δὴ φορέειν τέως Ἡρακλέα)… (Ἡρόδοτος, Ἱστορίης  πόδεξις, δʹ, 9-10); preklady sa
v tejto časti rozchádzajú - obidve grécke slovesá διατείνω (διατείνειν) a ἐρύω (ἐρύειν) , majú nejasnú
sémantiku, pretože ich význam je ‹tiahnuť› i‹napnúť› (Prach 1998, 136, 226), takže presne nevieme, čo
mal Heraklov syn urobiť; ale podľa etymológie ῥῡτήρ/ῥτωρ (od ἐρύω, koreň *eru-; Frisk 1960, 571) je
‹ten, kto naťahuje luk› ; διά znamená ‹pre› aτείνω (τείνειν) je opäť ‹ťahať, napínať› (Prach 1998, 128,
516), takže sa zdá, že Heraklov syn mal luk natiahnuť, no z logiky veci ho musel najprv napnúť, pretože
luky, keď sa nepoužívajú, sa obyčajne nechávajú nenapäté, tj. bez tetivy.
-100-
i artefaktom predaĀLvaným z otca na syna a z toho dôvodu sa ani nedával ho
hrobov nebožtíkov. V prípade lukov naĀLjdených v skýtskych hroboch môžeme
predpokladať, že išlo o poškodené kusy, pretože som podľa dostupných
informácií nevidel zo žiadneho hrobu všetky kostené súčasti luku - vždy sa
jednalo len o jedinú platničku alebo o kus siyahu alebo končeka (cf. Черненко
1981, Рис. 3, Рис. 4, Рис. 6).
To, že luk mal pre nomádov veľký význam ukážem ešte na jednom
zaujímavom prípade: jedná sa o tzv. zlatý luk Hunov. Dovedna sa našli doklady
pre sedem takýchto lukov: tri pochádzajú z Maďarska - z lokalít Bátászek (Tejral
1982, Tejral 1982, 184), PeĀLcsüszoĀNg (Tejral 1982, 184) a Pannonhalma (ZDF.de -
Angriff der Hunnen URL; Goldfolienbesatz eines hunnischen Bogens,
Pannonhalma, Ungarn, 4./5. Jhdt. URL), tri z Ruska - Novo Grigor’jevka
a Borovoje (Rausnig 1967, 111) a jeden z poľských Jakuszowíc (Tejral 1982, 184;
Thompson 1999, 59; obr. 46). Podľa Gyulu Lászla (1951) sa tieto zlaté luky dajú
rozdeliť na dve funkčné skupiny - na 1) funkčné luky so zlatými platničkami a na
2) pozlátené makety. Bohužiaľ László pracoval len s dvoma exemplármi -
s lukom jakuszowickým a pécsüszögským, ostatné nálezy neboli začiatkom
päťdesiatych rokov známe, no i na týchto dvoch nálezoch sa dali rozlíšiť tieto dva
typy - luk z Jakuszowíc bol len replikou, zlaté platničky boli pripevnené na zrejme
drevenej makete reflexného luku v napätom stavu, možnosť, že by tento luk bol
funkčný vylučuje práve spôsob zakrivenia zlatých plátov - pokiaľ by bol takýto luk
prakticky použiĀLvaný, tak by sa s najväčšou pravdepodobnosťou platničky zlomili
(ibid., 92-96). Luk peĀLcsüszoĀNgský patril k typu prvému - bol to normálne fungujúci
luk dekorovaný zlatými platničkami na tých častiach luku, ktoré neboli ohýbané
(ibid., 96-100). Podľa interpretácie Jánosa Harmattu (1951) by sme mali v zlatom
luku vidieť akýsi odznak vyššieho spoločenského štatútu, v tomto ohľade by
nemalo záležať na praktickej použiteľnosti toho luku - luk tu bol symbolom sám
o sebe. Harmatta uvádza podobné analógie o významu luku u nomádskych etník
stredoázijského praveku a stredoveku, najbližšiu paralelu našiel v Aveste, kde
Yimā, mýticky prvý človek a kráľ, používal zlatý šíp ako odznak jeho moci pri
-101-
zväčšovaní zeme[34] (Vidēvdāt 2: 6, 10-11;
Harmatta 1951, 116). Keď tieto fakty dáme
dohromady ešte i z Herodotom zachyteným
údajom o použití luku pri inaugurácii kráľa,
tak v hunskom luku môžeme vidieť doklad
inštitucionalizácie artefaktu
v archeologických prameňoch - v tomto
prípade, na rozdiel od Skýtov, sa už lukodznak
ukladal ho hrobu zomretého, aby ho
mohol reprezentovať na druhom svete (cf.
Harmatta 1951).
Podľa článku V. Gordona Childa môžeme
chýbanie lukov a šípov v niektorých
obdobiach praveku interpretovať tak, že
v daných obdobiach ľudia častejšie využívali
prakov k boji na diaľku alebo k lovu, Childe
toto uvádza najmä pre obdobie neolitu
(Childe 1949-1950), ale toto vysvetlenie by sa
dalo napríklad aplikovať na obdobie laténske
- i Cézar nás informuje o používaní praku
u Galov; ale okrem praku môžeme
predpokladať i používanie oštepov -
predovšetkým sa zdá, že miesto šípov sa
v dobách laténskej a rímskej častejšie
používajú oštepy (alebo kopije; cf.






Agapovský rajón -Zauralie-Hunská "čarodejná" mohyla

Hunský vyšívaný koberec -Ermitáž

"Čarodejná" mohyla