LT 25-26 20200701 s.6 :
Ruský imperátor dal FRABZOVI LISZTOVI "hroznú" otázku...
Čo na to muzikológovia?
Prepis textu:
Je všeobecne známe, že Franz Liszt počas svojich koncertov
v Rusku mal možnosť aj osobne sa stretnúť s ruským cárom,
ako o tom písal vo svojom liste svojej partnerke Marii d'Agoultovej
7.mája 1842.(1) O tomto dialógu referoval aj francúzsky muzikológ
Serge Gut,(2) ktorý nazval tento list ako silne pitoreskný.
V liste sa môžeme dočítať nasledovné:
Cár: "Sme my takmer kompatrioti, pán Liszt?"
Liszt: "Sir..."
Cár: "Vy ste Uhor(Hongrois), pravda?"
Liszt: "Áno, výsosť..."
Cár: Mám armádu (regiment) v Uhorsku."
Je prekvapujúce, že sa dodnes vo svete nikto z muzikológov, lisztológov,
nepozastavil nad týmto dialógom medzi ruským cárom a Franzom Lisztom,
ktorý sa opiera o históriu národov žijúcich v Uhorsku v 19.storočí,
a kde ruský cár vyjadril názor na identitu Franza Liszta (nepochybne
Slováka, ako to vyplýva z tohto úryvku. Oslovenie Liszta cárom, ktorý
použil vetu "sme my takmer kompatrioti..." (niečo v zmysle ako rodáci),
nemusí byť z hľadiska súčasných výkladov a prekladov správne pochopené,
pretože v minulých storočiach sa pojem "uhorský" nechápal ako "maďarský".
Ani ruský cár to tak nevidel. Len tak dáva zmysel jeho otázka Lisztovi.
Z výpovede ruského cára je evidentné, že si bol vedomý skutočnosti,
že v Uhorsku žijú vo väčšom zastúpení aj Slovania. V inom prípade by
bolo ťažko vysvetliteľné, ako by mohol vnímať svoj kompatriotizmus voči
Lisztovi, ak by šlo o inú národnosť než slovenskú. Ruský cár tu prezentuje
zrejmú skutočnosť, že v Rusku sa pojem "Hongrois - Wenger" (Uhor) v tom
čase neprekladal ako "Maďar". Tak Rusi, ako aj Slováci v 19.storočí
rozumeli pod pomenovaním Uhor aj Slovákov. Ruský historik A. Kraevskij
ešte v roku 1867 vo svojich zápiskoch Listy z Uhorska predstavuje Slovákov
ako uhorský národ (Ugrov).(3)(Dokument I.) Podobne na Slovanskom zjazde
v Moskve v máji 1867. kde sa hrali výlučne skladby slovanských skladateľov
- prezentovali Lisztove Uhorské rapsódie ako slovenské.(4) Franz Liszt
nikdy neprotestoval. (Á propos, mohli by Franza Liszta akceptovať na tomto
zjazde, keby bol Maďar?).
Slovenský básnik Janko Kráľ v roku 1861 v básni Slovo (Pieseň slobody)
vyriekol:
"Zradca, a nie Uhor pravý,
kto chce monopol z ústavy,
nevláda len právo haní,
všetci sme rovnakí páni."
Kto bol pôvodcom vedomia a pravých Uhroch? Liszt alebo Janko Kráľ? Bolo
to vedomie slovenského národa. Je nepopierateľné, že príhodu s ruckým cárom
nám Liszt v skutočnosti zanechal v tej podobe, ktorá potvrdzuje jeho
skutočnú identitu! Ak Liszt zdvihol hlas pri oslovení "Sir", mohlo to byť
zo strany Lisztovej domoviny znamanať len, že nebolo v jeho záujme otvárať
túto citlivú tému, ktorá mala silné politické pozadie. Práve pre túto tému,
tému prekladov a výkladov termínu "Uhor" (Hongrois) Liszta napádali. O tomto
dokumente sa dodnes biografi a hudobmní vedci nezmienili.