Nepoznaná História

Main Menu

Login Form

paypal

  • Currency:
  • Amount:

Counter

02260359
Today
Yesterday
This Month
All days
13
251
5084
2260359
Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne

Téma: Franz Liszt je slovenský skladateľ

Porovnanie Korunovačnej omše LT : Adoramus 05. úno 2021 17:05 #18890


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
p.hanic napsal:

LT1-2_2021s16_FL-korunovanOma_1.jpeg


LT1-2_2021s17_FL-korunovanOma_3.jpeg


FL03.jpeg


** pozrite si text Adoramus - úvod
Citát: "Hudba určite nie je pre mňa potešenie ...Franz Liszt"
+!!!
"Ústup z prehnaného estetizmu"

** Toto je v LT úplne vynechané! - Patrí to práve k tomu citátu!
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Atamann

Franz Liszt "blonden Haare" 1838 Mailand 20. úno 2021 19:37 #19038


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
books.google.sk/books?hl=sk&id=LD1aAAAAcAAJ&q=Liszt
Gemeinnützige Blätter zur Belehrung und Unterhaltung; als ..,Christoph Rösler · 1838
Nájdené v tejto knihe – strana 333
Stimme aus Mailand über Franz Liszt .

GBBU1838s333-FL-blonden-haare.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Atamann

Franz Liszt -sponzor jedine Amadé a Szapary! 20. úno 2021 19:40 #19039


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
GBBU1838s133_FL-1820-Amade-Szapary_2021-02-20.jpeg


sponzormi Franzs Liszta boli jedine Amadé a Szapary! Zdroj 1838!
books.google.sk/books?hl=sk&id=LD1aAAAAcAAJ&q=Liszt
Gemeinnützige Blätter zur Belehrung und Unterhaltung; als ..,Christoph Rösler · 1838
Nájdené v tejto knihe – strana 133
Poslední úprava: 20. úno 2021 19:41 od p.hanic.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Atamann

Korunovačná omša - cenzúra 20210416 na LT 17. dub 2021 19:57 #19361


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
p.hanic napsal:
Korunovačná omša Franza Liszta je zároveň manifest jeho nesúhlasu s rakúsko-maďarským vyrovnaním.
Miroslav Demko
Literárny týždenník 20.január 2021 LT_1-2/2021, s16-17

LT1-2_2021_tit.jpeg


LT1-2_2021s16_FL-korunovanOma_1.jpeg
.....

* dnes 20210416 na stránke:
www.literarny-tyzdennik.sk/products/lite...-tyzdennik-1-2-2021/
chýba z obsahu jedine "Korunovačná omša ..." ešte pred cca mesiacom bol celý obsah výtlačku
čitateľom dostupný! Dnes už nie!

Literárny týždenník 1 – 2 z 20. januára 2021 prináša:

(Foto na 1 strane: František Mach: Zasnežené námestie Ľ. Štúra v Modre)
ÚVODNÍK

* Vyhlásenie Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov
ZAMYSLENIE

* Miroslav Bielik: Rok neistoty a nádeje
MÉDIÁ

* Štefan Cifra, šéfredaktor LT: Literárny týždenník potrebuje vašu podporu
GLOSA

* Ján Benko: Kde sú limity núdzového stavu?
ZBIERKA

* Redakcia: Finančná zbierka na podporu LT pokračuje: Pomôžte zachrániť Literárny týždenník!

* Ďakujeme za príspevky do finančnej zbierky na podporu Literárneho týždenníka (k 30. 12. 2020)
ODBER A PREDPLATNÉ

* Predplaťte si Literárny týždenník
GLOSA

* Petr Žantovský: Pohľadnica z Prahy
ESEJ

* Pavol Dinka: Slepota
ANALÝZY A PROGNÓZY/ESEJ

* Matej Mindár: Na margo roku 2020 v slovenskej politike: Vláda postupne stráca podporu

* Ivan Bindas: Je najvyšší čas dospieť
MÉDIÁ

* Bystrík Šikula: Zachráňme Slovenské pohľady!

* Viera Švenková: Bráňme Slovenské pohľady!

* Redakcia: Prezreli ste si vyše 2 500 000 stránok SSS a LT!

* Redakcia: Užitočné informácie pre prispievateľov a čitateľov: Štandardné rozsahy príspevkov v Literárnom týždenníku
JAZYKOVEDA/OSOBNOSŤ

* Mária Rapošová: K nedožitému 100. výročiu narodenia profesora JOZEFA MISTRÍKA: „Jazyk je fascinujúci nielen cez mikroskop, ale aj cez ďalekohľad.“
DIVADLO

* Katarína Koláriková: Premiéra hry o Jánošíkovi v divadle Aréna: Lebo národ potrebuje hrdinu?

* Lukáš Perný: Huxleyho Prekrásny nový svet, dystopická fikcia alebo vizionárska metafora hypermodernej reality?: Po knižnej podobe aj filmový seriál
VIZUÁLNE UMENIE
PRIPOMÍNAME SI

* Dušan Mikolaj: Osudovosť alebo stratégia?
VÝTVARNÍCTVO

* Marián Šimkulič: Boreckého krajina a ľudia v premenách času

* Ivan Jackanin: Takmer zabudnutý ukrajinský umelec: IVAN KULEC (* 1880 – † 1952)

(Stranu pripravil DUŠAN MIKOLAJ)
ROZHOVOR/LITERATÚRA/PRÁVO

* Hovoríme s básnikom a sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave MARTINOM VLADIKOM: O kráse poézie a úskaliach justície (zhovára sa P. Dinka)
PÔVODNÁ TVORBA/POÉZIA

* Martin Vladik: Koronavírus
DEJINY/PRÁVO

* Jaroslav Chovanec: Právny štát a ústavnosť – základňa budovania Slovenskej Republiky

***
LiteraTÚRA č. 2/2020 – PRÍLOHA PRE SLOVENSKÚ PÔVODNÚ A PREKLADOVÚ TVORBU


Viac tu: www.literarny-tyzdennik.sk/products/lite...-tyzdennik-1-2-2021/
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Jozef Stanislav VŠ, Atamann

Korunovačná omša - konklúzia z článku LT 1-2021 17. dub 2021 20:03 #19362


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Konklúzia
Čo sa dialo so samotným Lisztom počas slávnosti 8. júna 1867, kedy bola uvedená jeho Korunovačná omša?

• Lisztovi nebolo dovolené dirigovať jeho vlastnú kompozíciu - Korunovačnú omšu.
• Liszt nedostal pozvánku na korunovačnú slávnosť, ktorá bola potrebná pre vstup do chrámu. Čo je nezvyčajné.
• Liszt nebol pozvaný ani na recepciu, čo bolo v rozpore so zvyklosťami a tradíciou. Skladatelia boli vždy pozývaní na záverečné recepcie k takýmto veľkým slávnostiam.
• Liszt sa dostal do chrámu veľmi zvláštnym spôsobom. Prepašovala ho tam Únia hudobníkov z Viedne, ktorí na tejto oslave aktívne participovali. Franz Liszt sa tajne dostal na chór, kde (natlačený medzi ostatnými zúčastnenými divákmi) si mohol vypočuť svoju vlastnú skladbu.1
• Liszt nečakal na úplný koniec oslavy. Opustil chrám pred koncom slávnosti, vyšiel na cestu a pomalým krokom, sám, schádzal smerom k Dunaju.
• V Pešti (hlavne po tejto udalosti) odmietali hrať cirkevnú hudbu Liszta
Tisíce aplaudujúcich ľudí mohlo takto pozorovať osamoteného a zamysleného Liszta v čiernej tunike, ktorý bol asi v myšlienkach zahľadený do neznámej budúcnosti, z ktorej mal obavy. Asi len sem tam reagoval na okolie. Ak sa v súvislosti s touto slávnostnou udalosťou hovorí o kráľovi, tak potom asi skôr o kráľovi Learovi, ako Liszta niektorí nazývali.
Čo si asi mysleli okolostojaci diváci o Lisztovi, o tomto v tých slávnostných chvíľach takom osamotenom človeku v kráľovsky vyzdobenom čiernom odeve? Akoby tento obraz dopĺňal posolstvo jeho Korunovačnej omše v chráme. Čierny habit si nechal Liszt ušiť špeciálne na túto príležitosť. Niet pochýb o tom, že politické udalosti spojené s Lisztom predstavujú dramatický kontrast, ktorý tým najlepším spôsobom vyjadruje paradox tejto doby. Lisztovo oblečenie, jeho nádherný čierny habit, sa evidentne kryje s religióznym motívom Korunovačnej omše, ale aj s jeho duševným rozpoložením – smútkom – prameniacim z jeho nesúhlasu (rovnako ako aj nesúhlasu Slovákov a ostatných kolonizovaných národov v Uhorsku) s týmito oslavami, resp. s touto dejinnou udalosťou. Takto upozorňuje, kam sa zaradil.
Prečo sa nikde neuvádza, že dav kričal na Liszta jazykom, ktorý novinári a autori o Lisztovi museli prekladať do maďarčiny ako Éljen?
Janka Wohl o tejto udalosti píše: „Videli sme vysokú postavu kňaza oblečeného v dlhej čiernej sutane zdobenej ozdobami, ktorá zostupovala po širokej bielej ceste vedúcej k Dunaju ...“1 Dnes vieme, že vyrovnaním a Korunovačnou omšou Franza Liszta, v ktorej vyjadril protest proti maďarizácii, sa skončili nádeje na zlepšenie pomerov pre nemaďarské národy v Uhorsku, a teda aj pre Slovákov.
Lisztovo následné rímske a weimarské obdobie spojené s kompozíciou „Christus“ napovedá príliš mnoho. Akoby mu zostala už len nádej a viera v Krista. Svet si ani za pol druha storočia neuvedomil, že vtedajšie udalosti neboli jednoduché. Aj Lisztova poznámka o tejto oslave a o Korunovačnej omši až prekvapivým spôsobom zapadla do zabudnutia. Liszt si totiž všimol, že tlač takmer absentovala, túto jeho skladbu takmer nekomentovala.2
Liszt sa proklamoval vždy ako „Hongrois“ (Uhor- ale nie ako Maďar). Sú však jeho výroky, o ktorých sa tak často zmieňujú biografi, vždy jasné a dostatočne pochopené? Komplex súvislostí sa nedá obísť ani pri oslavách 4. januára 1840 v Pešti, kde Liszt zanechal Maďarom odkaz, ba napomenutie, ktoré nebolo akceptované. Liszt v kruhu maďarskej aristokracie predsa jasne povedal: „La Hongrie (Uhorsko), páni, nesmie byť odcudzené, vzdialené žiadnej sláve, ono je osudovo predurčené kráčať na čele národov, cestou heroizmu a so svojou genialitou mierumilovnosti“.3 Nič z tejto Lisztovej výzvy sa nesplnilo!
Lisztova Korunovačná omša je len pokračovaním toho, čo tým najjasnejším spôsobom vyjadruje Lisztov pohľad na politické problémy Uhorska, totiž, že Maďari dosiahli svoje politické víťazstvo (Gloria), ale nesledovali a nesplnili svoje záväzky voči ostatným národom Uhorska. Tým je Korunovačná omša zároveň aj manifestom nesúhlasu Franza Liszta s Rakúsko-maďarským vyrovnaním. Je poľutovania hodné, že muzikológovia, biografi Liszta (až na výnimky) na pozadí Lisztovej Korunovačnej omše nevidia, alebo nechcú vidieť drámu kolonizovaných národov v Uhorsku. V opačnom prípade by získali skutočný obraz o Lisztovi.
Práve tento obraz osamoteného Liszta odchádzajúceho z veľkolepej oslavy maďarského národa nemôže byť ignorovaný. Na Liszta musíme pozerať nielen ako na osobnosť a hudobného génia, ale aj ako na človeka. Práve tu môžeme vnímať Liszta v silnom kontraste s oslavujúcou spoločnosťou. Približne 50 rokov pred Trianonom (rozpadom monarchie) Franz Liszt svojským spôsobom, prostredníctvom svojej Korunovačnej omše - ako zdvihnutým prstom - opätovne poukázal na pretrvávajúcu maďarizáciu a na násilnú kolonizáciu uhorských národov.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan, Jozef Stanislav VŠ, Atamann

Korunovačná omša - základná časť LT 1-2/2021 18. dub 2021 09:55 #19365


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Miroslav Demko

Korunovačná omša Franza Liszta
je zároveň
manifest jeho nesúhlasu s Rakúsko-maďarským vyrovnaním

Hudba určite nie je pre mňa umenie potešenia,
ale ona vyplňuje medzeru prázdnoty,
bez ktorej by priepasť zostala
bez duše (porozumenia).
Franz Liszt
Ústup z prehnaného estetizmu

Pred niekoľkými rokmi uplynulo 150 rokov od veľkého politického úspechu maďarského národa v zápase s Habsburskou monarchiou. Ako vieme, dovŕšenie a uznanie Rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867 sprevádzala v Budíne (Budapešť) v Chráme svätého Matiáša veľkolepá slávnosť za účasti rakúskeho cisára, Habsburgovcov a eminentných predstaviteľov maďarského národa, cirkvi, politikov, aristokracie. K Rakúsku pod nadvládou Habsburgovcov sa ešte do tejto dejinnej udalosti upierali oči nemaďarských národov Uhorska (teda aj Slovákov) s veľkými nádejami na zlepšenie ich politického a kultúrneho postavenia. To sa však nestalo. Týmto aktom vyrovnania sa nádej na riešenie otázky ich slobody, nezávislosti stratila. Toho si bol vedomý aj Franz Liszt (1811-1886), ktorý bol za zvláštnych okolností prizvaný ako skladateľ k tejto mimoriadnej oslave. Dodnes neboli komplexne podčiarknuté skutočnosti, ba paradoxy, ktoré by pomohli pochopiť Lisztov vnútorný nesúhlas a jeho kritický postoj k týmto oslavám, ako skladateľa, ale aj ako človeka. Je hodné povšimnutia, že niektorí historici zakomponovali do všeobecných dejín aj časti z hudobných dejín, teda aj Franza Liszta, ako to uviedol aj Jean-Paul Bled. Ale v hudobných dejinách absentuje pohľad všeobecných dejín, národov, politických konfliktov. Je na mieste pripomenúť známeho francúzskeho muzikológa Pierra Aubryho, ktorý pri svojich prednáškach o histórii a metódach stredovekej muzikológie na Katolíckom inštitúte v Paríži (1898-1989) okrem iného zdôraznil, že hudobná história nepatrí len hudobníkom (ktorí sú len hudobníci-sólisti, inštrumentalisti). Nemôže fungovať bez toho, aby sa nezverila aj filológom, historikom, alebo aj filozofom, vedcom.Nemôžeme negovať skutočnosť, že práve v súvislosti s Korunovačnou omšou Liszta je ťažko akceptovateľné vynechávanie historického rámca.
Lisztova „Korunovačná omša“ má svoju osobitnú históriu, ktorá si nepochybne zaslúži komplexnejší a kritickejší pohľad. Ako sa dokázal tento mimoriadny génius popasovať so skladbou, ktorá mala za cieľ osláviť úspech maďarského národa?
Okolnosti realizácie Korunovačnej omše nás nepochybne posúvajú aj do poznania Lisztovho vnútorného politického konfliktu. Je samozrejmosťou, že Liszt reagoval v rámci možností vtedajšej doby, v rámci svojich možností - prostredníctvom hudby - kriticky, ako na to neskôr poukážem. Dnes už je vyvrátená predstava, že Liszt sa nezaujímal o politiku, že nesledoval tlač, vydávanie kníh týkajúcich sa Uhorska a podobne. Chcel by som zdôrazniť, že Franz Liszt bol svojou Korunovačnou omšou jedným z najväčších predstaviteľom kritiky a odporu k tejto historickej udalosti (k vyrovnaniu), a to nielen zo strany Uhro-Slovákov-Sklavóncov.

Otázky a problémy okolo zadávania kompozície k omši ku korunovácii

Pri takej významnej udalosti, akou bola korunovácia počas Rakúsko-maďarského vyrovnania, nemohol byť a ani nebol (už od samotného začiatku) ponechaný bokom výber skladateľov pri zadávaní objednávky na hudobnú kompozíciu k tejto slávnosti. Vieme, že práve o Franzovi Lisztovi sa viedli debaty. Prečo? Na to je potrebné získať hlbší obraz o postavení Franza Liszta vo vtedajšej maďarskej spoločnosti. Práve v období korunovácie totiž kulminovala zosilnená kritika voči Lisztovi. Aj keď nie je mojím cieľom zameriavať sa na to množstvo konfliktných vzťahov, predsa je potrebné mať na zreteli, že aj realizácia korunovačnej omše spadá do obrazu komplexných problémov tohto hudobného génia. Osobnosť Liszta v Uhorsku a vo svete bola príliš známa na to, aby mohli Maďari (napriek všetkému) Liszta z tejto oslavy vynechať. Aj preto boli správy a udalosti okolo korunovačnej omše skôr lakonické, nejasné. Paradox strohých informácií o Lisztovej Korunovačnej omši je práve v tom, že nebolo možné otvoriť ani pozadie príprav, aby sa porozumelo Lisztovmu nesúhlasnému postoju k tejto slávnosti. Vtedajší čitateľ nemusel z útržkovitých informácií pochopiť, aká bola realita zápasu Liszta s maďarskou aristokraciou. Otázka politických názorov Franza Liszta v 19. storočí (ba ani v 20. st.) nebola témou muzikológov. Vo svojich prácach sa k nej vyjadrovali skôr skratkovito, poeticky, literárne. Čo znamená napríklad veta Calvocoressiho, že použitie národných tém v Korunovačnej omši Liszta dodáva omši viac-menej špeciálny charakter, menej liturgický a tiež menej mystický?
Podobné tendencie môžeme pozorovať aj u súčasných muzikológov, pedagógov, ktorí sa pri tejto téme zmieňujú o Lisztovi len stroho. Francúzska autorka Christine Monod vo svojej hudobnej príručke dokresľuje obraz veľkolepého, luxusného sprievodu Františka-Jozefa prichádzajúceho z Viedne, ktorý na tejto slávnosti v Bude dostal titul apoštolského kráľa a podobne. Prekvapí nás nečakaným zameraním sa na preklad mien hostí. Francois-Joseph sa stal Ferenc-Jozsef a Elisabeth sa mení na Erzsebet.Liszt sa nikdy nepodpisoval maďarskou formou svojho mena - teda Ferenc. Autorka nám tým zároveň naznačuje niečo o politickej a kultúrnej atmosfére 19. storočia v Uhorsku. Korunovačnú omšu Liszta však Christine Monod vníma viac ako kompozitnú, pestrú, odrážajúcu snahu o syntézu, ktorá je finálne premiešaná s gregoriánskym spevom, tradičnou polyfóniou s rukopisom modernej symfónie. A to bez toho, aby sa snažila charakterizovať postoje a politické názory Franza Liszta ako človeka.
Myšlienku poveriť korunovačnou omšou práve F. Liszta prvýkrát vyjadril kardinál Scitovský ešte v roku 1866. Vtedy vyslovil žiadosť, aby Liszt začal s prípravami tejto kompozície.7 Kardinál (Ján Scitovský), ktorý bol slovenského pôvodu, sa narodil v Rožňave, na pôde dnešného Slovenska (1785-1866) a bol s Lisztom v priateľskom vzťahu. V roku 1866 umiera. Teda ešte pred oslavami korunovácie. V tom istom roku umiera aj Lisztova matka. Dnes už vieme, že práve korešpondencia s jeho matkou bola falzifikovaná a manipulovaná.8 Preto sa z nej nedozvedáme nič o prípravách tejto veľkolepej slávnosti. Franz Liszt už v liste Auguszovi Antalovi zo 14. apríla 1867 upresňuje, že túto omšu skomponoval počas 3 týždňov, zároveň zdôrazňuje, že Scitovský mu (rázne) nariadil, túto omšu skomponovať.
Z hľadiska spoločenského postavenia Franza Liszta a doby, v ktorej žil, by bolo naivné sa domnievať, že by mal možnosť túto objednávku odmietnuť. To by z našej strany znamenalo absolútne nepochopenie spoločenskej a politickej situácie 19. storočia. A vôbec postavenie kolonizovaných Slovákov, teda aj Liszta, v mnohonárodnostnom Uhorsku. Vychádzam tu zo slovenskej koncepcie Liszt – „Uhroslovák“.

Liszt mohol túto objednávku len akceptovať

Liszt mohol na problémy doby, v ktorej žil, reagovať v rámci možností, ktoré mu boli vlastné, prostredníctvom kreativity.
Jeden z najväčších znalcov Liszta, Alan Walker, venoval tejto otázke zvýšenú pozornosť a na rozdiel od iných pripomína, že útoky proti Lisztovi sa diali aj v čase príprav korunovačnej oslavy. Cituje Augusta Rittera von Adelburga, Sámuela Brassaia, ktorí sa podieľali aj na vydávaní kníh s extrémne silnými, otvorenými útokmi proti Lisztovi. Lajtmotív týchto útokov sa nezastavil ani po Lisztovej smrti. Liszt sa už pred korunováciou dostáva do povedomia maďarskej elity ako nepriateľ Maďarov. Známy maďarský skladateľ populárnych piesní Kálmán von Simonffy v roku 1859 v hudobnom časopise La France musicale (júl - august) napadol Liszta kvôli jeho knihe „Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie“ (1859, 1881), a to napriek tomu, že ju ani nečítal – ako ani iní - a to z dôvodov Lisztovho názoru na maďarskú hudbu.10 V citovanom hudobnom časopise išlo len o extrakt, manipulačne skrátenú časť z Lisztovej knihy. Treba znovu zdôrazniť, že skutočným konfliktom však bola prekladová otázka, ktorá dezorientuje väčšinu biografov a znalcov Liszta dodnes. Títo biografi v tradícií kritiky Liszta dodnes odmietajú hovoriť o Korunovačnej omši v súvislosti s negatívnymi postojmi maďarskej spoločnosti voči Lisztovi.
Žalmy, ktoré akoby mali zostať iba v religióznej rovine, v rovine estétov a tematickej hudobnej transformácie, dotýkajú sa u Liszta viacerých motívov. Pripomeňme si, že už v prvom zo šiestich žalmov (Žalm XIII), ktorý skomponoval už v roku 1855 (teda po svojej Ostrihomskej omši), nám zároveň zanecháva osobitý odkaz: „Dokedy ešte, Hospodine, chceš na mňa zabúdať?...“11
Boli to aj iné aktivity Liszta, ktoré vadili maďarskej aristokracii. Nehovoriac o Lisztových výrokoch a jeho angažovanosti pri oslavách svätého Cyrila a Metoda v roku 1863 v Ríme. Iste si vieme predstaviť, že maďarskí predstavitelia rozhodne neboli týmito jeho aktivitami nadšení. Nemôžeme tu nespomenúť tak slávneho maďarského románopisca, akým bol Mór Jókai (1825-1904), ktorý nazval Liszta „Vykričaným hudobníkom sveta“. Už v roku 1859 ho vo svojej básni „Výzvy“ postavil do pozície zradcu, „Bruta“ - „I. Szózatok: K F. Lisztovi - Liszt Ferenczhez“

Motto: „Hirehdett zenésze a világnak!“
„Vykričaný hudec sveta!“

Et tu mu fili Brute! Még te is Et tu mu fili Brute! Ešte aj ty
Ellenünk fordulsz, oh nagy zenész? Proti nám sa postavíš, oh veľký hudec?

Jókai vo svojej básni budí dojem, akoby Liszt do času napísania jeho básne bol iným človekom, človekom s iným postojom. Liszt predsa nikoho nezradil. Celý svoj život sa prezentoval rovnako - ako „Uhor“ (Hongrois)! Čo znamená označenie: „Vykričaný hudec sveta“?

Po smrti kardinála Scitovského sa začiatkom roka 1867 stal jeho nástupcom arcibiskup Ján Simor. To si žiadalo nový prístup a obnovenie starej objednávky omše na korunovačnú slávnosť. Na to sa podujal barón Augusz Antal (1907-1878), ktorý udržiaval permanentný kontakt s Lisztom a s významnými osobnosťami maďarskej hudby, kultúry a politiky. Od januára prešli však ďalšie mesiace, kým dostal odpoveď z Viedne. Medzitým už bola Korunovačná omša Franza Liszta hotová. Listy adresované A. Antalovi poukazujú na Lisztovu snahu o porozumenie, ktoré nakoniec našiel len u maďarského skladateľa Mossonyiho. Bolo by naivné predstavovať si tieto vzťahy ako jednoduché alebo v nejakých čierno-bielych farbách. Liszt mal počas svojich európskych ciest a prostredníctvom kontaktov s elitnými osobnosťami dobré informácie o ľuďoch a okolitom svete. A bezpochyby si uvedomoval, že arcibiskup Simor, od ktorého očakával potvrdenie objednávky k predloženiu kompozície, je v porovnaní s Jánom Scitovským človekom iného, svojráznejšieho razenia. Vieme, že práve arcibiskup Simor sa zapísal do dejín aj tým, že prenášal a odcudzil artefakty zo slovenských chrámov.
Ako vieme, Liszt 30. apríla 1867 konečne dostal oficiálnu objednávku na skomponovanie korunovačnej uhorskej omše. Teda v čase, keď už bolo známe, že celú slávnostnú ceremóniu korunovácie bude zastrešovať arcibiskup Simor. Súhlas z Viedne na riešenie otázky príprav tohto podujatia bol podmienený niekoľkými zvláštnosťami. Rozhodlo sa, že ak sa Franz Liszt má stať skladateľom korunovačnej omše, dirigovať ju bude Gottfried Preyer, delegovaný hlavný kapelmajster z Viedne. Samotná ceremónia oslavy sa mala uskutočniť 8. júna v Chráme svätého Matiáša v Bude. Teda na mieste, kde sa uskutočnili korunovácie uhorských kráľov od čias Charlesa Roberta d'Anjou.
V tomto čase, ako sme uviedli, mal Franz Liszt už túto skladbu dokončenú a poslal ju do Pešti. Liszt vychádzal z predlohy Dumonta Henryho... Zároveň sa ospravedlnil za jej jednoduchosť. V osobitnom liste zdôraznil: „Dúfam, že z práce jasne vychádzajú dve hlavné charakteristiky, cirkevný charakter (ecclésiastique) a charakter Hongrois“. Evidentne aj k tejto kompozícii pristupoval Franz Liszt s jasnou tematickou ideou, koncepciou.

Agnus Dei -Baránok Boží - v Lisztovom srdci

Žiada sa tu zdôrazniť, že Lisztove kompozície sú zásadne vždy tematické.18 Práve táto skutočnosť nás vedie k pochopeniu aj tohto Lisztovho diela. Môžeme tu hovoriť o zhode medzi Lisztovými výrokmi a charakteristikou jeho korunovačnej kompozície. Rémy Stricker, jeden z najvýznamnejších znalcov cirkevnej hudby Franza Liszta podrobne analyzoval jeho Korunovačnú omšu a došiel k záveru, že Liszt tu naznačuje duplicitný prístup - s národným a religióznym charakterom: „Dúfam, že sa neprevinila voči priazni, ktorá jej bola priznaná až v roku 1868, teda po oficiálnej premiére.“ To bola práve tá obava - či kontrast, ktorý Liszt tak subtílne zvolil, nespôsobí vážny problém. Bolo by nepochybne prílišným „faux pas“ nevidieť v Lisztovej Korunovačnej omši kontrast týchto dvoch tém. Nemecký muzikológ H. Loos, sa k nej vyjadril veľmi opatrne a jemne, subtílne: „Najťažšou otázkou iste je, do akej miery sa Lisztovi podaril jeho zámer obidve hlavné témy „uhorského národného cítenia“ a „religióznej podstaty“ zaobaliť a presadiť do hudby“.
Významný muzikológ Alfred Einstein taktiež zdôraznil otázku miery kontrastu tejto omše: un Christe „implorant“ – Kristus v prosbe, v modlitbe, orámované sólom – Kyrie-Krédo, doprevádzané organom (časť vypožičaná Lisztom z kráľovskej omše Henryho Dumonta); ale Einstein spresňuje, že „Agnus Dei“ zostáva nedotknuté hudbou Maďarov a Cigánov. Tým viac platia na tomto mieste úvahy spomenutého Piera Aubryho.
Lisztovo označenie druhej časti omše ako „nacionalistická“, ako na to upozornil Walker, (viď ďalej), sa nie vždy jasne akceptovalo a nie vždy správne prekladalo. Je dôležité si uvedomiť, že v maďarskom jazyku v 19. storočí neexistoval pojem „nacionalizmus“. A tak sa Lisztovo „nacionalistický“ prekladalo len ako „národný“. Na druhej strane sa v 19. storočí dá hovoriť o jazykovej genocíde Slovákov v Uhorsku. Používať pojem „nacionalizmus“ vzhľadom k tomuto národu (ktorý ledva prežíval) je absolútne nepochopiteľné a neprijateľné.
Ako vieme, Franz Liszt bol s realizáciou svojho diela spokojný. Ako uvádza Walker, hneď v ten istý deň napísal princeznej Carolyne: „Hudobný úspech mojej omše je kompletný. Všetkých prekvapila svojou krátkosťou, jednoduchosťou – a ak môžem povedať, svojim charakterom“23. Walker si uvedomil, že určenie, spresnenie a pochopenie týchto dvoch motívov je u Liszta podstatným vyjadrením dvoch kontrastných kvalít:
- jedna religiózna
- druhá nacionalistická
Omša predstavuje 6 častí, ktoré časovo nepresahujú 30 minút. Po prvom predvedení Liszt doplnil skladbu o Offertoire a o dva roky neskoršie aj o Graduel. A. Walker ďalej upresňuje, že Gloria (Sláva) je prezentovaná maďarským nacionalizmom s fragmentom – kompozične transfigurovaného Rákoczyho pochodu s religióznym kontextom. Je všeobecne známe, že husľové sólo „Benediktus“ bolo u Liszta inšpirované Beethovenom (Benediktus v Beethovenovej kompozícií Missa Sollemnis). Walker pripomína, že pôvodne sa uvažovalo o tom, že sólistom tejto časti pre husle sa počas premiéry stane významný maďarský huslista Ede Reményi. Došlo však k sklamaniu, keďže Ede nedokázal túto husľovú časť Korunovačnej omše zahrať, a tak ho musel nahradiť Jozeph Hellmesberger. Ukázalo sa, že Lisztova kompozícia Korunovačnej omše nebola pre nie „najšťastnejších“ Habsburgovcov počas tejto oslavy (ktorú preplakali) až taká zdrvujúca. Neskoršie totiž udelili Lisztovi Rad Františka Jozefa.
Liszt vo svojom liste svojej partnerke Carolyne Sayn-Wittgensteinovej zo dňa 8. júna 1867 spomína hudobný úspech tejto omše a zároveň popisuje reakciu hudobného kritika Schelleho, ktorý mu po uvedení Korunovačnej omše adresoval vetu: „Myslím si, že sme skončili s cirkevnou hudbou a nebudeme môcť viac urobiť niečo nové, aby bolo dobré a dobré, aby bolo nové v tomto žánri...“ Tým chcel Lisztovi naznačiť, že jeho tvorba v oblasti cirkevnej hudby je už nežiadúca.
Franz Liszt v inom liste (z 9. augusta 1868) taktiež podčiarkuje double character national (dvojité ponímanie národného charakteru) jeho Korunovačnej omše dúfajúc, že táto omša bude aj takto chápaná.Treba si všimnúť, že Liszt vyjadril nádej, že to takto bude.
Slovenská hudobná príručka k dejinám hudby prekvapivo uvádza, že omša bola „prešpikovaná“ cigánsko-maďarskými elementmi.
Nie je potrebné zdôrazňovať, že o diskusiu k tomuto dielu nebola medzi odborníkmi núdza ani po Lisztovej smrti. Je však známe aj to, že tlač v Pešti nekomentovala túto udalosť, nevenovala jej pozornosť, akú by si zaslúžila. To je tiež dôkaz toho, do akej miery majú výhrady k tejto Korunovačnej omši svoj význam pre poznanie samotného Franza Liszta, ale aj problémov okolo výkladu uhorských (teda aj slovenských) dejín.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Jozef Stanislav VŠ, Atamann

F.Liszt o maďarizovanej mazúrke LT 13-14/2021 19. dub 2021 06:54 #19366


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
DEJINY/HUDBA/OSOBNOSŤ
* Miroslav Demko: Franz Liszt o maďarizovanej mazúrke

Viac tu: www.literarny-tyzdennik.sk/products/lite...yzdennik-13-14-2021/
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Atamann

F.Liszt o maďarizovanej mazúrke LT 13-14/2021 20. dub 2021 14:38 #19372


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
LT 13-14_20210414 s.14 Miroslav Demko:
„Franz Liszt o maďarizovanej mazurke“
Obchádzanie dokumentov a výrokov Franza Liszta, ktoré sa nedostávali do jeho biografií ani
do odborných prác, je stále aktuálnym problémom. Takéto ignorovanie znemožňuje porozumieť
životu a dielu tohto hudobného génia, jeho životnému zápasu aj ako mysliteľa. Jeho prístupy a
názory nielen hudobné, historické, kultúrne, náboženské, ale aj politické udalosti majú nesporne
spoločného menovateľa. Mysteriózností, neujasnenosti okolo jeho osoby a jeho tvorby by bolo
nepochabne menej,keby sa korektne akceptovali a uvádzali všetky Lisztove výroky, písomnosti.
Toto ignorovanie sa dá pozorovať nielen zo strany muzikológov vo svete, ale aj na Slovensku,
dokonca aj pod záštitou vedeckých inštitúcií. Prted nami stojí zásadná otázka: Do akej miery sú
doterajšie výskumy a ztávery o Lisztovi hodnoverné a platné bez akceptovania Lisztovych výrokov
a všetkých prístupných dokumentov, aj ich výkladov?
V kontexte tejto úvahy uvádzam jeden príklad, ktorý zostal záhadne bez povšimnutia.
Ide o poznámku v liste Franza Liszta zo dňa 9. septembra 1876 manželom Jaelovcom, ktorí boli
známi v hudobnom svete (In: La Revue Internationale de Muzique, N. XII, printemps 1952, s.35).
V rámci politických možností vtedajšej doby, silného politického teroru a maďarskej politiky po
rakúsko-maďarskom vyrovnaní v 19. storočí, Liszt v súvislosti s upravenou mazurkou uviedol
na margo maďarizácie túto poznámku: „Opečiatkovaná mazurka, trocha maďarizovaná svojou kadenciou... “

Ponúka s zásadná otázka: Vedel Liszt o kolonizácii či maďarizácii Slovákov (Slávov)?
List to potvrdzuje! Ide o to, že v biografiách, ani v doterajších odborných prácacj lisztológov či
muzikológov o Lisztovi takáto téma nefiguruje. V skutočnosti sa obsurdne vynecháva celé
maďarizačné pozadie v Uhorsku v spojení s Lisztom. Namiesto toho sa pestuje tendencia
nasmerovať otázky do estetických rovín, akýchsi zesnených a nejasných polôh akoby Liszt nič
nevedel o reálnom svete. Podľa Liszta i mazurka, ak hudobná forma, utrpela po týmto
kolonizačným maďarizačným tlakom. V životopisoch o ňom vystupujú len Maďari a Cigáni, o iných národoch v Uhorsku sa nič jasnejšie nedozvedáme. Ak dnes predstavujeme Liszta ako
Slováka, tak publikácie o tomto skladateľovi sa vo svete paradoxne nepriamo pričinili o vytretie
Slovákov z Uhorska ( a tým aj z dejín 19. storočia), lebo ho predstavujú v spojitosti s Lisztom ako
krajinu, kde Slováci vôbec nefigurujú. Ako môže pochopiť a vnímať Franza Liszta, ktorého
predstavujeme ako slovenského skladateľa, neinformovaný zahraničný čitateľ so skreslenou
predstavou o dejinách strednej Európy – Uhorska. Nečudo, že existuje mylná predstava o
Slovákoch, ktorých ešte aj dnes čitatelia hľadajú dokonca i na iných kontinentoch. To nie je naivná,
nepodstatná poznámka, ak vezmeme do úvahy, že knihy o F.Lisztovi patria za ostatných dvesto
rokov medzi najviac vydávanú a čítanú literatúru na svete.
Ako som už viackrát poukázal, problém spočíva aj vo výkladoch a prekladoch slova „Uhor“ a
„Maďar“. Vieme, že Liszt sa predstavoval ako „Hongrois“ (Uhor), a nikdy nie ako „Maďar“.
Práve slovo !Maďar“ je v týchto výkladoch spájané s pojmom maďarizácie.

Revue internationale de musique - Zväzok 1,Vydania 11–13 - Strana 36
1951 · ‎Zobrazenie úryvkov
Nájdené v tejto knihe – strana 36
... cahier des 15 numéros , dont le dernier en fa mineur : ( Ein Baer ist zu mir gekommen aus war es mit den Liebesgrillen ) ( 2 ) a un cachet de Mazourka un peu magyarisée par la cadence . Dans le cas où Mme Jaëll prendrait l'ombre d'
„Opečiatkovaná mazurka, trocha maďarizovaná svojou kadenciou...“

Vyhlasujeme: Franz Liszt je slovenský skladatel̕ : Odpovedʼ ...
Miroslav Demko · 2011 · ‎Žiadna ukážka
K dispozícii nie je žiadny obrázok
Cyrilo-metodské oslavy v Ríme roku 1863 a Franz Liszt
Miroslav Demko · 2008 · ‎Žiadna ukážka


LT_13-14_20210414_Franz_Liszt_o-madarizovanej_mazurke.jpeg
Poslední úprava: 10. kvě 2021 08:49 od p.hanic. Důvod: preklep v názve "a" - "o"
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan, Jozef Stanislav VŠ, Atamann

Adoramus Te 2/2021; Liszt a Heine; Buloz 24. čec 2021 16:41 #19591


  • Příspěvky:1648 Obdržená poděkování 2807
  • Avatar uživatele p.hanic
  • p.hanic
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 73
Adoramus Te 2/2021 s.19,20 - krátke, ale významné články pána M.Demka

Heinrich Heine a Franz Liszt - krajania.
"Kedysi zložitá otázka, na ktorú dnes už poznáme odpoveď."

Jeden z ignorovaných listov Franza Liszta redaktorovi F.Bulozovi.

DSC09728_Adoramus_Te_2021_2.jpeg


DSC09728_Adoramus_19_Heine.jpeg


DSC09728_Adoramus_20_Buloz.jpeg
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: Dušan, Jozef Stanislav VŠ, Atamann

Korunovačná omša - základná časť LT 1-2/2021 29. čec 2021 11:36 #19592


  • Příspěvky:1502 Obdržená poděkování 1053
  • Avatar uživatele Jozef Stanislav VŠ
  • Jozef Stanislav VŠ
  • SUPER SPECIALISTA
  • OFFLINE
  • Karma: 43
p.hanic napsal:
Miroslav Demko

Korunovačná omša Franza Liszta
je zároveň
manifest jeho nesúhlasu s Rakúsko-maďarským vyrovnaním.
...
...
...
Slovenská hudobná príručka k dejinám hudby prekvapivo uvádza, že omša bola „prešpikovaná“ cigánsko-maďarskými elementmi.

Nie je potrebné zdôrazňovať, že o diskusiu k tomuto dielu nebola medzi odborníkmi núdza ani po Lisztovej smrti.
Je však známe aj to, že tlač v Pešti nekomentovala túto udalosť, nevenovala jej pozornosť, akú by si zaslúžila.
To je tiež dôkaz toho, do akej miery majú výhrady k tejto Korunovačnej omši svoj význam pre poznanie samotného Franza Liszta, ale aj problémov okolo výkladu uhorských (teda aj slovenských) dejín.

Tvrdenie (zvýraznená 1. veta), nie je nič iného, len jasné masírovanie bývalého čechizátorského režimu, aby sme sa nezaujímali o Fr. Liszta, lebo patrí Cigánom a Maďarom. Takýto nepriamy protislovenský názor je jednoznačný a ukazuje na skorší obraz Fr. Liszta - Lista, ako na slovenského svetového umelca, ktorému Jókai svojím výrokom nesiaha ani päty a ktorého nám "Chváľa Bohu" sprostriedkoval p. Demko.
Toto sú aj tieto vety, okrem ďalších faktov, ktoré sú zasadné a nekompromisne poukazujú na p. Demkove jasné a nevyvratiteľné argumenty o slovenskom pôvode Fr. Liszta - Lista.
A malo by byť všetkým muzikológom, ak rozmýšľajú logicky, keď sa vezmú do úvahy všetky tieto známe argumenty-fakty, že zotrvávať na vymyslenej nemecko-maďarskosti Fr. Liszta je smiešne až stupídne.
Poslední úprava: 29. čec 2021 12:01 od Jozef Stanislav VŠ.
Administrátor zakázal veřejné příspěvky.
Následující uživatel poděkoval: p.hanic
Vygenerováno za 0.374 sekund


Copyright © 2013.Ramiannka All Rights Reserved.