staroveky disk z Krety rozlusteny-text bol v staroslovenčine (z epošty - odkaz na fasobok)
Peter Bílik
SLÁVME SLÁVNE SLÁVU SLÁVOV SLÁVNYCH/PREDKOV NAŠICH!
*Nález z mesta Faistos na Kréte***(prebrané) Ruský vedec, G. S. Grinevič, opierajúc sa o moderné spôsoby dešifrovania, teóriu spojenia v tajných systémoch Claude Elwooda Shannona a metódu akrofonie v komplexe s etymologickou metódou dokázal, že text disku z Faistosu je napísaný starým slovanským jazykom! Z prekladu do dnešnej ruštiny a z nej do slovenčiny vyplýva, že slovanský národ Rysičov (Rusičov) bol nútený opustiť svoju vlasť – RYSIJUNIJU (Rusko):
Prvá strana disku:
NEŠŤASTIA MINULÉ NESPOČÍTAŠ, JEDNAKO TRÁPENIA TERAJŠIE SÚ HORŠIE. NA NOVOM MIESTE VY ZAKÚSITE ICH. VÁM POSLAL BOH EŠTE MIESTO VO SVETE BOŽOM. ROZPORY MINULÉ ZABUDNITE. ČO VÁM POSLAL BOH, OBSTÚPTE TESNÝMI RADMI. OBRAŇUJTE HO DŇOM I NOCOU. ŽIADNE MIESTO NEUPRÁZDNITE. Z MOCI JEHO SA RADUJTE. ŽIJÚ EŠTE DIETKY JEHO, VEDIA, ČIE SÚ ONI V TOM SVETE BOŽOM.
Druhá strana disku:
BUDEME OPÄŤ ŽIŤ, BUDE SLÚŽENIE BOHU, BUDE VŠETKO V MINULOM – ZAPAMÄTÁME SI, KTO MY SME. KDE VY BUDETE, DIETKY BUDÚ, NIVY BUDÚ, DOBRÝ ŽIVOT – ZAPAMÄTÁME SI, KTO MY SME. DIETKY SÚ – PRIATEĽSTVÁ SÚ - ZAPAMÄTÁME SI, KTO JE. S ČÍM RÁTAŤ, MUŽI! RYSIJUNIA JE ČAROVNÁ PRE OČI.
NEDÁ SA ZABUDNÚŤ, NEVYLIEČIŠ SA Z NEJ. NEJEDEN RAZ BUDE, BUDEME POČUŤ MY: VY ČÍ BUDETE, RYSIČI, ČO JE PRE VÁS ČESŤ; NA KUČERÁCH PRILBY; ROZHOVORY O VÁS. EŠTE NIE JE, BUDEME EŠTE MY, V TOM SVETE BOŽOM.
Novú vlasť Rusiči našli na Kréte. „Tragédia udalostí, prežitých Rysičmi – píše G. S. Grinevič – pripomína osud Tripolcov, a to nám dáva dôvod na predpoklad, že Rysiči-Pelasgovia (takto ich nazývali prišelci, Gréci) je slovanský kmeň, ktorý obýval Peloponéz v 3. až 1. tisícročí pred n.l.“ Po katastrofe, ktorá postihla Arktídu, sa mnohé Rody našich Predkov rozišli po Európe, vrátane Peloponézu. Tam zažili hrôzy vyhladzovania celých Rodov Semitmi. Potom sa Rysiči len čiastočne zotavili zo strašných strát, ale uchovali si svoj jazyk. V ich fenických, krétskych, maloázijských aj egejských osadách hovorili tým istým slovansko-árijským jazykom ako doma. Neskôr ich nazvali Pelasgovia. O aké boje išlo? Na rozhraní 3.-1. storočia pred n.l. sa dala do pohybu záplava Grékov-Achájcov. Obsadili zeme dnešného Grécka, do tla zničili Pelasgov, ich pevnosti. Zo zemou zrovnali Pelasgikon, na mieste ktorého boli schopní až po poldruha tisícročí postaviť Partenon (na kopci Akropola). Mnohí z Pelasgov, ktorí sa dokázali zachrániť pred nájazdníkmi sa preplavili na Krétu, kde ešte prekvitali mestá Pelasgov-Minójcov. V polovici 2. tisícročia pred n.l. sa Gréci dostali aj na Krétu. Čistokrvné umenie Pelasgov-Minójcov bolo nahradené suchou a bezživotnou štylizáciou. Dovtedy pre Minójčanov typické motívy – kvety, morské zvieratá, chobotnice, delfíny, ktoré sú zobrazené na dvorných freskách a vázach – miznú a ich miesto zaujímajú rozličné grafické štruktúry. No achájska kultúra mnohé od Minojcov prebrala, vrátane líniového slabikového písma, duchovné obrady a božstvá, vodovod, fresky, odev a mnohé iné. Asi o 700 rokov neskôr prišiel rozkvet achájsko-mykénskej kultúry, no na grécku zem aj jej priľahlé územia došla druhá nájazdová vlna semitských Grékov, ktorí sú známi pod názvom Dórovia. Po nej nastalo nové obdobie gréckeho vývoja – homérovská doba, podľa mena slepého Homéra. Dobytie Grécka Dórmi vrhlo krajinu na niekoľko storočí nazad. Neskôr prišli Rimania, ktorí sa snažili odôvodniť svoje panstvo a odvodiť svoj pôvod od Bohov. Títo systematicky zničili stopy po Pelasgoch, aby ich zotreli z pamäte ľudstva. Aj preto si dnes mnohí myslia, že Rimania sú učiteľmi Západnej Európy. No my už aj na základe výskumov vieme, že učitelia učiteľov boli Etruskovia. Napríklad grécky historik Hellanikos (485-400 pred n.l.) tvrdí, že Etruskovia sú vetva Pelasgov, ktorí – keďže boli vyhnaní Grékmi – osídlili nové oblasti, ktoré dostali názov Tyrrénia. Etruskami ich nazvali až Rimania Latínci, Gréci ich nazývali Tyrréncami. Samotní Etruskovia, podľa starovekého autora „Rímskych starožitností“, Dionýza Halikarnaského (1. st. n.l.) seba nazývali Raséni. V Geografickom slovníku Štefana Byzantského sú Etruskovia vyslovene nazvaní slovanským národom. Okrem týchto zdrojov, slovanský pôvod Etruskov potvrdzuje aj Titus Livius (1. st. n.l.), starogrécky geograf Strabón (1. st. n.l.), starogrécky učenec Ptolemaios (2.-1. st. pred n.l.), Diodoros Sicílsky (1. st. pred n.l.), rímsky učenec Plínius Starší (1. st. n.l.) a mnohí ďalší predkresťanskí autori. Etruskovia dali Rimanom hudobné nástroje, provu korábu a kotvu, divadlo, kameňolomy, keramiku a spracovanie kovov, bylinkárstvo, umenie meliorácie pôdy, mestá v Itálii, umenie veštenia, kapitolskú Vlčicu.