* Z mojej "staršej" pošty ...
„Poručík Colombo“ a starosti insitných historikov s "etnogenézou Slovanov"(1.)
PH 19 марта 2013, 19:56
Кому:Dr. Cyril Hromnik,PhDr. PhD. Peter Mulíkи ещё 19 получателей
Veľmi rád pozerám detektívny seriál „Colombo“ a vôbec mi nevadí, že niektoré epizódy už aj po tretie, či po štvrté.
Príčin prečo to pozerám aj v reprízach, je viacero, ale predovšetkým preto, že ma fascinuje práve svojou originálnou „jednoduchosťou“, zmyslom pre „zdanlivé maličkosti“.
Má pre mňa svojráznu, podnetnú, kreatívnu logiku myslenia, s ktorou nachádza v „mori informácií“ práve taký, úplne marginálny a predsa nakoniec usvedčujúci dôkaz k odhaleniu „vraha“.
Samozrejme, tak to bolo niekým napísané v scénari, ako v každej správnej detektívke.
Musí to byť práve tam, kde to nikto nemôže čakať.
No a práve „poručíka Colomba“ by som odporúčal za vzor, do pozornosti našim, ako aj iným insitným historikom, predovšetkým z radov "ogebírovaných" a nasadiť tie jeho „originálne detektívne metódy“ do ich ozaj len zdánlivo „serióznej historickej vedy“.
Viem, že sa dotknutí hneď ohradíte, vymyslená detektívka a naše „seriózne výskumy“, to snáď nemyslíte vážne!?
Vážení a "Čo ak aj tú Vašu históriu napísal šikovný, dobre podkutý scénarista?!“
Teda, nebol to jeden scénarista a nebolo to spísané za rok, ale za desaťročia a viac!
Ja vychádzam len z toho, že aj tá „Vaša história“ je taktiež predsa len „niekým napísaný matrix histórie“, „orwellovsky konfigurovanej“, v ktorej nielen mne veľa vecí skutočne vonkoncom nepasuje.
Ako hovorí klasik: „História je viacmenej zbierka hovädín!“ (Henry Ford)
„História je balík lží o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali, vyrozprávaných ľuďmi,
ktorí pri tom neboli.“ George Santayana, americký filozof (1863 – 1952 )
A s touto „u zbierkou hovädín“dnes trápite naše deti v škole a s ňou sa aj Vy sami akože trápite v práci pri riešení jej „nebeských záhad“.
Tí, čo na to majú „postavenie“, "ogebírovaní" tieto „záhady“ obyčajne elegantne jednoducho vyriešia, „zametú ich pod koberec“.
Na jednom diskusnom portále sa jeden z nich „trápi s etnicitou národov a záhadným spadnutím Slovanov z neba“, pričom argumentuje, citujem jeho slová:
„Genetika predsa nič nehovorí etnicite, nehovorí nič o etnogenéze.“.
Keď ma niekto so mnou totožnú genetickú výbavu a dokázateľne bol môj predok napr.
pred 5000 rokmi, neznamená to, že bol Slovák, alebo Slovan. Bol len človek, môj predok
a jeho etnická príslušnosť je – pokiaľ nežil v Egypte alebo Mezopotámii vo hviezdach.
Môžeme zapolemizovať o rímskych prameňoch pri zaraďovaní do etnických skupín,
ale ťažko u nich predpokladať, že nevedeli odlíšiť germánsky a keltský jazyk od iných
jazykov. Všetky genetické výskumy môžu hovoriť len o mobilite, napr. pri Stonehenge
našli kostru človeka, ktorý nepatril do lokálnej populácie a zistili, že tam prišiel z Álp.
Ale to je všetko. Preto aj o Slovanoch môžeme hovoriť isto až od 5. storočia,
keď sú ich pohyby zaznamenané. Samozrejme ich jazyk sa vydelil z indoeurópskych jazykov
približne 2 000 rokov predtým, ale my nevieme, či ním vtedy rozprávalo 20, 200 alebo 2000
ľudí.
No a najväčšou záhadou je, že sa zrazu objavili na obrovskej ploche Európy.
Jednoducho naši predkovia nieže boli holubičie povahy,
ale museli byť poriadne agresívni a svoj jazyk vnucovať veľkým skupinám ľudí,
ktorých si podrobili.
Ináč táto záhada nie je vysvetliteľná.....“
U toho zvýrazneného textu by mala každého z čitateľov hneď napadnúť vonkoncom nie
nenáhodná podobnosť s "brutálnou maďarizáciu našich uhorských predkov"!!
Pomaďarčovanie obyvateľstva Uhorska s materinským jazykom dialektu "Lingua Slavonicae", pomaďarčovanie Uhrov, Uhro-Slavenov, Uhro-Slovákov, Uhro-Záhorákov, Uhro-Oravákov, Uhro-Liptákov ...
Nuž ja osobne celé toto "jalové filozofovanie okolo hviezdnych záhad k etnogenéze Slovanov" môžem kľudne prirovnať k „Hurvínkovým názorom na stratégie bojov v prvej svetovej vojne“, a objasním aj prečo.
Teraz, po „trochu ukecanom úvode“ sa pokúsim ukázať len na jednu časť tejto
„nevysvetliteľnej záhady etnogenézy Slovanov z neba“.
Ako u „príbehov poručika Colomba“ i tu je „riešenie“ odjevené niekde úplne inde, než by ste ho čakali.
Pred niečo viac ako rokom si svet pripomenul 200-té výročie narodenia Franza Liszta.
U jednych našich susedov bežala prakticky už rok v predstihu „Lisztománia:
"Franz Liszt, das Genie aus Reiding , BORN TO BE A SUPERSTAR"
Registroval som, ale ani som sa vôbec nepokúšal spočítať, koľko rôznych seminárov, koľko umenovedných prác,
koľko a akých slávnostných podujatí sa organizovalo len ten výročný rok k jeho osobe a tvorbe.
Všetci o ňom básnili, kládli vecne a aj hojne maďarské trikolóry u jeho pamätných tabúľ, pamätníkov.
Ospevovali ho ako génia v obklasti klavírnej a organovej hudby a.p.
Ale jedno som si akolo génia Uhra-Hongroisa-Slavena-Slováka práve „colombovsky“ všimol, a určite nielen ja,
že u našeho krajana, Fr.Liszta je okruh zhruba 6-tich tém,
ktoré sa permanentne veľkým oblúkom skoro vždy a všade už 150 rokov v úplnej tichosti obchádzajú:
Aký bol jeho materinský jazyk, kto boli vlastne jeho rodičia, kto boli jeho krstný rodičia?
Ako sa z neho stal Magyar, ktorý nevedel po maďarsky?
Prečo sa zatajujú CaM oslavy v Ríme v roku 1863, za jeho aktívnej účasti?
Kde sa záhadne stratil jeho obraz v životnej veľkosti od „ruského Rembrandta“ Repina.
Ako to bolo s prvým životopis F.Chopina?
Čo za umenovedné dielo : Les bohémiens et leur musique en Hongrie, 1859,1881 to vlastne napísal?
To posledne uvedené umenovedné dielo malo 2 spracovania a pokiaľ sa mi podarilo zistiť, tak aj 2 preklady.
Je to pojednanie o etnose, etniku a podstate vzniku jeho vlastnej etnickej kultúry,
o etnogenéze národa.
O podmienkach vzniku, o procese vzniku a o odovzdávaní etnickej kultúry.
Nečítal som celé žiadne jej originálne vydanie, len časť nemeckého prekladu.
Samotný jej obsah, pre mňa, „detektíva poručíka Colomba“, v tej fáze "bádania" nebol a nie je podstatný.
Pre „Colombovské detektívne pátranie“ je dôležitejší úplne iný fakt:
zatĺkanie "gebírovcov", nielen u nás na Slovensku, totálneho zatajovania existencie tejto práce,
existencie týchto tém, a to už viac ako 150 rokov!
Môj vzor pre "detektívne" skúmanie záhad histórie, "poručík Colombo“, by si položil nasledovnú otázku:
„Prečo sa ešte aj dnes, pri takomto významnom výročí, takéhoto veľkého génia,
o týchto jeho témach,ako aj o tejto jeho odbornej umenovednej práci nikde nič nepíše,
nikde nič nehovorí?“
Odpoveď sa dnes dá pomerne ľahko nájsť na internete!
Je priamo obsiahnutá už v samotnom názve jednej dobovej brožúrky reagujúcej ostro kriticky na túto umenovednú
prácu Uhra-Hongroisa-Slavena Fr.Liszta,krajana našeho:
„Entgegnung auf die von Dr. Franz Liszt in seinem Werke:
"Des Bohémiens et de leur Musique en Hongrie" (Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn)
aufgestellte Behauptung: daß es keine „ungarische“ Nationalmusik,
sondern bloß eine Musik der Zigeuner gibt“
„Odpoveď na tvrdenie Franza Liszta, že maďarská národná muzika neexistuje, ale len cigánska,
ktorá je obsiahnutá v jeho diele: Bohémci a ich hudba v Uhorsku.“
Tá kritika začína s výstižným veľavravným úvodom: „Et tu mi fili Brute!
Prečo si práve náš krajan a hudobný génius Franz Liszt dovolil vôbec niečo také "trúfalé"a práve v tej brutálnej dobe napísať?
Vysvetlenie je možno tušiť práve v tom, že „scénaristi histórie“ v dobe vlastnej kompilácie svojich vlastných predstáv, obrazu histórie
nevedli prakticky vôbec nič o princípoch vzniku a zachovania etnosu, nevedeli nič k etnogenéze národa.
Matrix dnes uznávanej konsenzuálnej histórie písali evidentne výhradne muži, bez akejkoľvek konzultácie so ženami.
Ale zvláštné na tom je aj to, že za posledných 150 rokov sa nenašiel jediný „ogebírovaný odborník“,
ktorého by napadlo pozriať sa na hudobného génia Franza Liszta aj z jeho inej, umenovednej, literárnej stránky
a dať nám o tom primeranú správu.
Či náhodou Uhro-Slaven Fr.Liszt, krajan náš , nebol géniom aj po tejto umenovednej stránke!
Bez obáv, istotne to napadlo, a isto nie jedného, ale ... pekne rýchlo to aj skončilo v najspodnejšom šuflíku...
A to bez vysvetľujúceho komentára.
Jazyk národa, literárna kultúra, „antická história“ boli považované za rozhodujúce pre nacionalizmus 18.-19.storočia vzniku
a existencie národov aj na etnickom základe.
Latinizácia, germanizácia, maďarizácia, bohemizácia ...
Všetky tieto kolonizácie majú sofistikované atribúty podľa „orwellovskcýh scénaristov“ a samozrejme nevideli vôbec
žiaden problém jednoducho prevziať aj hudobnú zložku kolonizovaných Uhro-Slavenov, Uhro-Slovákov.
Maďarizovať spevy a tance Uhro-Slovákov, a tie vydávať čiste za „anticky maďarské“.
Kompetentný umenovedný dôkaz tohoto kardinálneho omylu "orwellovských scénaristov histórie" je ukrytý práve v tejto,
ešte aj dnes stále cenzurovanej knihe Franza Liszta.
Dnešná moderná veda, genetika, neuroveda, psychológia, ako aj sociológia majú aj vedecké zdôvodnenie tohoto
procesu vzniku a zachovávania etnika.
Je podstatou mentalizácie každého jedinca, čo je genetikou preddefinovaná schopnosť novorodenca,
neskôr dieťaťa osvojiť si v genetikou taktiež preddefinovanej primeranej lehote (počas rastu mozgových buniek):
jazyk predkov, hudbu predkov (kultúru), vieru predkov (filozofiu).
Tieto zložky sú u originálnych etník harmonizované v ich prirodzenom vývoji a sú úzko previazané práve materinským jazykom.
Prerušenie kontinuity harmónie materinského jazyka s harmóniou etnickej hudby, viery, filozofie znamená stratu etnicity.
Násilnou zmenou jazyka stratili tzv. reformáciou kolonizovaní – maďarizovaní , germanizovaní Slaveni,
Uhro-Slováci generáciami vypestovanú schopnosť vlastnej originálnej etnickej hudobnej tvorby.
Pre iné, umelé jazyky sa komponujú a adaptujú prakticky už len umelé diela.
S nástupom rôznych technológií reprodukovania hudby, spevu sa úplne zmenili podmienky mentalizácie detí.
Vlastná etnická ľudová tvorba mimo slovanské etniká v období kolonizačného prechodu neexistovala, ešte sa nemohla vygenerovať.
Túto hudobnú zložku tradície etnosu nám vo forme poznatkov zo života našich Uhro-slovenských predkov zanechal náš krajan,
nielen hudobný génius Franz Liszt.
Rozviedol a zdôvodnil, kto v Uhorskom kráľovstve spieval vlastné etnické piesne a kto aj tancoval vlastné etnické tance.
V práci taktiež uviedol, ktoré skupiny obyvateľstva monarchie netvorili etniká, ktoré nemali vlastnú etnickú kultúru.
Dáva nám ešte aj dnes konkrétny návod, metodiku k hľadaniu dôkazov existencie ľubovoľných etník aj z minulosti,
pokiaľ sa nám dochovali záznamy k jeho vlastným hudobným a spevom previazaným slovným tradíciám.
Myslím, že ďalšie úvahy okolo príčin cenzurovania môžem s uvedeným úvodom prenechať na čitateľa.
Celá veda k "záhadnej etnogenéze Slovanov" sa dá zastrešiť jedinou vetou z podstaty myšlienky diela Fr.Liszta, krajana našeho:
"Kde nebol vlastný etnický ľudový spev,
tam nebolo žiadne samostatné etnikum,
tam nabola žiadna etnogenéza národa."
p.hanic
Viedeň 2013-03-19