Na "hradiska" som musel prispieť týmto:
Tak sa zamyslime.
Život nás učí, že kvalitu dakoho dokáže oceniť, len ten kto má tú istú kvalitu aspoň v latentnom stave - už ste dakde videli, aby hudobný sluch u dakoho ocenil človek hudobne hluchý, alebo aby konštruktérsky cit u dakoho ocenil človek "s oboma rukami ľavými" - A PODOBNE JE TO AJ S VEDOMOSŤAMI A STUPŇOM POZNANIA.
Myslíte si, že dajaký Juraj Roščák, alebo Peter Getting, či Branislav Kovár sa môžu vedomostne rovnať pánovi kmeťovi (ročník 1938) PhDr. Viktorovi Timurovi, CSc. ? "Chlapci" nemajú šancu.
Nekriticky mysliaci citátori "in memoriam" autorít vyzývajú iných kriticky myslieť §§§
Dnes genetici dokazujú, že obyvatelia v strednej Európe sú priamymi, genetickými potomkami pôvodných obyvateľov Európy (vrátane Neandertálcov - viď neandertálske gény v našom genóme).
Nuž páni "klasickí" historici, kde je vaše "líblingové" sťahovanie národov?
A život nás učí, že okrem génov dedíme po našich predkoch aj jazyk. Jazyku rozumieme, keď rozumieme slovám daného jazyka. Svoje slová dokážeme rozpoznať aj v mase cudzích slov, pretože rozumieme ich "obsahu", napríklad u slova "robot" poznáme náš slovný kmeň "rob-".
A pýtam sa, vie Angličan alebo Nemec "prečítať", "rozkódovať" toto slovo na základe iných slov svojho jazyka? No, nevie.
A vie Angličan "rozkódovať" svoje slovo "know"? No, nevie.
ALE MY SLOVENI VIEME ROZKÓDOVAŤ NAŠE SLOVO "znať" ako pôvodné "s-ňať", ktoré je dnes nahradené slovom "po-ňať".
A tak podobne vieme rozkódovať slovo "pri-jať-eľ".
Vedia vari rozkódovať Angličania svoje slovo "friend"? No, nevedia.
A vedia vari Angličania rozkódovať svoje slovo "widow"? No, nevedia.
Ale my naše "vdova" vieme rozkódovať, ako "v-dova", hlavne ak si spomenieme, že v nárečí máme aj slovo "gdova" = "k dova" = "žena, ktorá sa môže znova vydať".
A "zostáva sa nevedkom len čudovať", prečo v starej Indii sa naše "znati" povedalo "džanati",
naše "priateľ" povedalo "prijatama",
naše "vdova" povedalo "vidhava",
naše "život" povedalo "dživatu",
naše "smrť" povedalo "mrti", ...