|
Vítejte,
Host
|
Téma: Linky s tématikou Franz Liszt.
"expert" od jazykov 29. srp 2014 21:19 #6728
|
|
ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=40&Itemid=114#6727
sú taký, čo zabúdajú na známe: " šuster drž sa svojho kopyta .."  ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=10&Itemid=114#6729 +++ ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=10&Itemid=114#6741 |
|
|
banka kultúrnej mnohorakosti 01. zář 2014 18:55 #6763
|
|
p.hanic napsal:
eliot napsal:
IvanSk napsal:
Des bohémiens et de leur musique en Hongrie Tú knihu Franza Liszta by bolo potrebné preložiť pre širokú vrejenosť, to je skôr taká prsoba pre niekoho kompetentného kto by to možno mohol aj vydať . Pretože v tej knihe je veľa zaujímavých vecí. Dovolím si doplniť: Tá kniha je kľúčová pre pochopenie našej minulosti! Je to kniha o princípoch etnickej kultúry, etnickej hudby, etnického spevu v materinskom jazyku! Tá kniha "vedecky" dokazuje, že v Uhorsku malo vlastnú etnickú kultúru len jedno etnikum! ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=30&Itemid=114#5517 A tu je dôkaz od iného dobového autora k otázke "hudobnej kultúry našeho staršieho brata" - v danej dobe mu ešte chýbala jedna podstatná zložka k existencii ako samostatného etnika! +++ eliot napsal: Ešte by som rád povedal, že ak budete mať možnosť, zájdite do Dublinu do tradičného pubu s domácou amatérskou produkciou. ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=10&Itemid=114#6754A porovnajte s terchovským folklórom. Nemôžem si pomôcť, ale veľmi sa mi podobajú. Štýl hudobný aj tanečný. Buď valasi, čo osídľovali karpaty pochádzajú z keltov a terchovci a oravci sú potomkovia keltov alebo od keltov prebrali folklór. *vrbovcan * komentáre zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/328245...turnej-mnohorakosti/ Etnomuzikologička: Sme banka kultúrnej mnohorakosti 28.08.2014 #6754 + Des bohémiens et de leur musique en Hongrie + opravená chronológia + Dankowsky + Grieg + Santoriny/Terra + cín pod Kriváňom = " z našej banky kultúrnej mnohorakosti" si "vypožičali na trvalo mnohé iné "etniká" " - teda aj Valasi aj Kelti ... ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=180&Itemid=114#6042 ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=180&Itemid=114#6057 ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...=270&Itemid=114#6059 Axióm existencie etník - zákonitosti etnogenézy - zákonitosti mentalizácie 1.) V minulosti existovali len tie etniká, ktoré sa vlastnou kultúrnou činnosťou dopracovali až k tvorbe vlastnej etnickej hudby, tanca a spevu v materinskom jazyku. ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...id=47&Itemid=114#173 ++ - Jazyk –ako nástroj komunikácie "etník" ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...d=92&Itemid=114#4678 ++ - materinský jazyk – etnikum – mentalizácia. ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...d=94&Itemid=114#5298 == Základné otázky minulosti: Denis, toto si trebe premyslieť a tu máš potom odpovede |
|
|
banka kultúrnej mnohorakosti 02. zář 2014 10:24 #6769
|
|
Pekné témy, pridám dačo:
pereformat.ru/2014/08/varini-anglii/ Kelti, Terchovanci, Oravci, ale i Gurali, Karpaťanci, teda Bieli Charváti, všetko jedna rodina, spolu s Varínmi, ktorí prišli z dnešného Nemecka do dnešnej Anglie... Niekto to nazýva praslovanský alebo slovanský substrát... |
|
Následující uživatel poděkoval: martinn1983
|
banka kultúrnej mnohorakosti 02. zář 2014 12:39 #6773
|
|
Dobrý den,
i já bych se velice přimlouval aby toto dílo F. Liszta bylo přeloženo do slovenštiny. Samozřejmě to správné vydání. |
|
|
banka kultúrnej mnohorakosti 19. zář 2014 10:28 #7142
|
|
www.gemerland.sk/?p=47957
Zanechal nám Franz Liszt v svojej skladbe Totentanz Goetheho „faustovské posolstvo“? V Gemersko-malohonskom múzeu v Rimavskej Sobote je v stálej výtvarnej expozícii dvojica obrazov, ktorej dominuje témou a formou všeobecne známy Totentanz – Der Tod in Bewegung, slovensky Tanec smrti – Smrť v pohybe alias “Danse macabre” – tanec Maccabre a nemecky der Todestanz. Čeněk Zíbr, autor knihy Jak se kdy v Čechách tancovalo (1898). Uvádza v nej povesť o človeku, ktorý vraj tanec smrti vymyslel. V roku 1424 prišiel tento dobrodruh menom Maccaber do Paríža a usporiadal na cintoríne zvláštnu pantomímu, v ktorej postava prevlečená za kostlivca nabádala prítomných mužov a ženy k tancu. Podivný tanec si získal obľubu, a ani panstvo vraj neváhalo zatancovať si so smrtkou. Tanec bol neustále znovu a znovu predvádzaný až do roku 1425 a obnovený v roku 1429. Podľa svojho autora dostal meno la danse macabre – tanec Maccaberov, až potom podľa nemeckého názvu Tanec smrti. ... Najdôveryhodnejším svedkom jemných citov voči druhému študentovi, Hans von Bülowovi, vyjadril vo venovaní Prečo je aj toto venovanie “poctivo zametané v prácach serióznych mutzikológov pod koberec”? Pretože venovanie odporuje METAINTERPRETÁCII názvu “Danse macabre” ! (“Totentanz”: Paraphrase on the ‘Dies Irae’; Totentanz occupied Liszt from 1838 to 1859. Deutsche Revue-Band 20,Teile 3-4-Seite 319, books.google.ru/books?id=uYUmAQAAIAAJ) Je to zavádzajúce, čo sa tu živí už skoro dve storočia – Tanec smrti = Totentanz v Lisztovej skladbe! Ale prečo, hoci zástupy odborníkov si to desaťročia nevšimli, romantické dielo devätnásteho storočia vraj v skutočnosti obsahuje tajomnú šifru? Nemohli si všimnúť to čo ich priam odrádzalo od „faustovskej“ podstaty tohto hudobného diela a to, že tá šifra tam JE v samotnej filozofii zrodu skladby. A to, že sa jedná o DAR. Predsa, ak niekomu niečo darujem, tak z LÁSKY. A láska sa šepoce, dotýka a vonia. Jednoducho tá hudba nepopisuje – nezobrazuje morbídnu predstavu, nepresvedčuje umeleckým zážitkom ničím, že by táto skladba pojednávala o „nadšenom a veselom odchádzaní“ do záhrobia o to viac, lebo celá filozofia tohto “kultu” vychádza z kresťanskej morálky. Ešte by som to pripustil, keby Franz Liszt bol jednou z mnohých tvárí boha Šivu alebo samotný Rudra. Takže vychádzalo sa v ústrety podkladaniu sa len a len nemecko-pangermánskomaďarskej dogme a „tabuizovanej“ téme, ktorá obchádzala celú Európu 19.stročia a nacionalistických snáh všetko ponemčovať, pomaďarčovať, či počešťovať v duchu „latinského“ ideálu – Rituálu. Autor: Ján Pivovarči, výtvarník, reštaurátor, bádateľ Publikované 22.4.2014 ---### darujem aj z úcty, pocty, uznania ... ---### v 19.st bol názov Tanec smrti v nem.j. : ToDTen-tanz - nie TOTen-Tanz --- oprava |
|
|
banka kultúrnej mnohorakosti 20. zář 2014 19:33 #7158
|
|
eliot napsal:
www.gemerland.sk/?p=47957 ----****************Zanechal nám Franz Liszt v svojej skladbe Totentanz Goetheho „faustovské posolstvo“? ... Najdôveryhodnejším svedkom jemných citov voči druhému študentovi, Hans von Bülowovi, vyjadril vo venovaní Prečo je aj toto venovanie “poctivo zametané v prácach serióznych mutzikológov pod koberec”? Pretože venovanie odporuje METAINTERPRETÁCII názvu “Danse macabre” ! (“Totentanz”: Paraphrase on the ‘Dies Irae’; Totentanz occupied Liszt from 1838 to 1859. Deutsche Revue-Band 20,Teile 3-4-Seite 319, books.google.ru/books?id=uYUmAQAAIAAJ) Je to zavádzajúce, čo sa tu živí už skoro dve storočia – Tanec smrti = Totentanz v Lisztovej skladbe! Ale prečo, hoci zástupy odborníkov si to desaťročia nevšimli, romantické dielo devätnásteho storočia vraj v skutočnosti obsahuje tajomnú šifru? Nemohli si všimnúť to čo ich priam odrádzalo od „faustovskej“ podstaty tohto hudobného diela a to, že tá šifra tam JE v samotnej filozofii zrodu skladby. A to, že sa jedná o DAR. Predsa, ak niekomu niečo darujem, tak z LÁSKY. A láska sa šepoce, dotýka a vonia. Jednoducho tá hudba nepopisuje – nezobrazuje morbídnu predstavu, nepresvedčuje umeleckým zážitkom ničím, že by táto skladba pojednávala o „nadšenom a veselom odchádzaní“ do záhrobia o to viac, lebo celá filozofia tohto “kultu” vychádza z kresťanskej morálky. Ešte by som to pripustil, keby Franz Liszt bol jednou z mnohých tvárí boha Šivu alebo samotný Rudra. Takže vychádzalo sa v ústrety podkladaniu sa len a len nemecko-pangermánskomaďarskej dogme a „tabuizovanej“ téme, ktorá obchádzala celú Európu 19.stročia a nacionalistických snáh všetko ponemčovať, pomaďarčovať, či počešťovať v duchu „latinského“ ideálu – Rituálu. Autor: Ján Pivovarči, výtvarník, reštaurátor, bádateľ Publikované 22.4.2014 and the Totentanz (1849; revised 1853-1859). based on the Dies irae. Totentaz bol skôr 1849 ako 1839 - opäť namipulácia?! S revolučným rokom 1849 korešponduje logika obsahu piesne "ešte sa na tej hore líste zeleneje, kdeže sa na zimu ten šuhaj podeje ..." IvanSk napsal: Des bohémiens et de leur musique en Hongrie archive.org/stream/desbohmiensetd00lisz#page/n5/mode/2up |
|
|
Des bohémiens et de leur musique en Hongrie 21. zář 2014 08:12 #7167
|
|
eliot napsal:
IvanSk napsal:
Des bohémiens et de leur musique en Hongrie Tú knihu Franza Liszta by bolo potrebné preložiť pre širokú vrejenosť, to je skôr taká prsoba pre niekoho kompetentného kto by to možno mohol aj vydať . Pretože v tej knihe je veľa zaujímavých vecí. Dovolím si doplniť: Tá kniha je kľúčová pre pochopenie našej minulosti! Je to kniha o princípoch etnickej kultúry, etnickej hudby, etnického spevu v materinskom jazyku! Tá kniha "vedecky" dokazuje, že v Uhorsku malo vlastnú etnickú kultúru len jedno etnikum! ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...t=30&Itemid=114#5517 V elektronickej podobe už dávno mohla výjsť, hoci v cudzom jazyku!!! |
|
Následující uživatel poděkoval: martinn1983, ivko
|
Des bohémiens et de leur musique en Hongrie 21. zář 2014 19:05 #7173
|
|
Jozef Stanislav VŠ napsal:
...V elektronickej podobe už dávno mohla výjsť, hoci v cudzom jazyku!!! Tá kniha je na nete a dá sa aj stiahnuť, post=7158:p.hanic napsal: IvanSk napsal: Des bohémiens et de leur musique en Hongrie archive.org/stream/desbohmiensetd00lisz#page/n5/mode/2up dokonca cez books.google ponúka aj prvú verziu z roku 1859: Des bohémiens et de leur musique en Hongrie books.google.ru/books?id=sbdcsBvZEe8C Franz Liszt - 1859 Za preštudovanie , nie len prečítanie stojí "recenzia" tejto knihy (kritika) je v nemčine: Entgegnung auf die von D. Franz Liszt in seinem Werke: Des ... books.google.ru/books?id=Qy5DAAAAcAAJ August von Adelburg - 1859 !! nesprávny preklad do nemčiny, ale výklad k podstate vzniku etnickej hudby je v preklade zachovaný! Die books.google.ru/books?id=q9sqAAAAYAAJ Franz Liszt - 1861 - *** "Bohémiens" podľa nielen hudobného génia Hongroisa=neMagyara=Hungariae Slavusa Fr.Liszta, krajana našeho sú: bohémci, Zigeuner, Czechen, Magyaren... ( vo fr. verzii 1881 vymenované) |
|
|
Cigánska stupnica 28. zář 2014 15:46 #7261
|
|
Rómska hudba je veľmi odlišná od európskej hudby. „Cigánska stupnica, ktorú identifikoval Liszt má blízko k orientálnej chromatickej stupnici a je presne ako indická bhairava stupnica.“ (Hancock, I., 2005) Hudba tohto etnika je „akýmsi konglomerátom rozmanitých vplyvov často pozbavených individuálnych čŕt.“ (Bartosz, A., 2004) „Jej dominantné vlastnosti sú: veľmi živý melodický hlas sólových huslí, vykúzlený na druhej, tretej ba i štvrtej mimoriadne náročnej polohe prstokladov s jemne a s mimoriadnou citlivosťou ťahaným sláčikom po celej dĺžke. Každú pauzu využíva huslista na výplne – cifry, keď vyhráva rozložené krásne akordy zdola na hor až k najtenším tónom, alebo opačne. Doprovod je často melodický ladený so všetkými hudobnými nástrojmi, improvizovaný v tremolách, akordických rozkladoch, najmä cimbalu, no v súčasnej dobe i basových nástrojov.“(Bársony, M., 1993) V Európe sa formovala pod vplyvom troch kultúrnych prostredí – španielskeho flamenca, inštrumentálnej maďarskej hudby a chorálnych piesní ruských Cigánov. „Je jasné, že bez Rómov by flamenco nebolo. www.romapozomatar.estranky.sk/clanky/rom...udobne-hladisko.html |
|
|
Cigánska stupnica - maďarská? 04. říj 2014 19:13 #7338
|
|
Ramiannka napsal:
... V Európe sa formovala pod vplyvom troch kultúrnych prostredí – španielskeho flamenca, inštrumentálnej maďarskej hudby a chorálnych piesní ruských Cigánov. „Je jasné, že bez Rómov by flamenco nebolo. www.romapozomatar.estranky.sk/clanky/rom...udobne-hladisko.htmlskôr naopak - dikázal, že ani cigáni ani Maďari nemali žiadnu vlastnú hudbu! |
|
Následující uživatel poděkoval: Ramiannka, Metod J. Sláv
|